Zvyšovanie kvalifikácie a kvalifikačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

1. Úvod

Jednou z prekážok v práci na strane zamestnanca je účasť zamestnanca na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec musí po celý čas výkonu pracovnej činnosti spĺňať predpoklady na výkon pracovnej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predpokladmi na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sú:

  1. kvalifikačné predpoklady,
  2. bezúhonnosť,
  3. zdravotná spôsobilosť,
  4. ovládanie štátneho jazyka.

Cieľom článku je rozobrať účasť zamestnanca na ďalšom vzdelávaní ako prekážku v práci na strane zamestnanca, poukázať na zmeny v školskej legislatíve, ktoré sa týkajú kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, a uviesť možnosti zvýšenia kvalifikácie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v súlade so zákonom č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

2. Legislatívne východiská

  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)
  • zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“)
  • zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
  • zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“)
  • vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji
  • vyhláška MŠVVaŠ SR č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
  • nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti

 

3. Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v oblasti vzdelávania podľa Zákonníka práce

Základné povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v oblasti ďalšieho vzdelávania zamestnancov sú uvedené v § 153 a 154 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie prerokuje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov.

Povinnosťou zamestnanca je sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržiavanie a obnovovanie.

Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ má právo jednostranne nariadiť zamestnancovi účasť na vzdelávaní, ktoré možno považovať za prehĺbenie kvalifikácie.

Keďže zamestnanec je povinný prehlbovať si kvalifikáciu, prípadná jeho neúčasť na takto nariadenom vzdelávaní je porušením pracovnej disciplíny, za čo môže byť zamestnanec sankcionovaný.

Pretože je účasť na vzdelávaní výkonom práce, môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi vzdelávanie aj mimo rozvrhu pracovnej zmeny, čiže ako prácu nadčas.

Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je podľa § 140 Zákonníka práce prekážkou v práci na strane zamestnanca.

Zamestnávateľ však nemôže zamestnancovi nariadiť zvýšenie kvalifikácie. Napr. kvalifikovanému vychovávateľovi školského klubu detí s úplným stredným odborným vzdelaním nemôže nariadiť zvýšiť si kvalifikáciu v bakalárskom štúdiu. Pri zvyšovaní kvalifikácie ho však môže podporovať.

4. Práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v oblasti profesijného rozvoja

V zákone č. 138/2019 Z. z. je ďalšie vzdelávanie uvádzané ako profesijný rozvoj.

Právo pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca na profesijný rozvoj je zakotvené v § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 138/2019 Z. z.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) uvedeného zákona je pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec povinný udržiavať a rozvíjať svoje profesijné kompetencie. Profesijný rozvoj pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa uskutočňuje najmä prostredníctvom vzdelávania.

 

5. Povinnosti riaditeľa v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa od 1. septembra 2019 riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vyplýva zo zamerania školy, školského zariadenia. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ so súhlasom:

  • zriaďovateľa,
  • zástupcov zamestnancov,
  • a po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená.

 

6. Prehlbovanie kvalifikácie a zvýšenie kvalifikácie

Zákonník práce ani iná právna norma neupravujú pojmy zvýšenie kvalifikácie ani prehlbovanie kvalifikácie.

Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie udržovanie alebo obnovovanie kvalifikácie v rámci toho istého kvalifikačného stupňa získaného príslušným vzdelaním.

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec si svoju kvalifikáciu udržiava alebo obnovuje v rámci profesijného rozvoja, ktorý sa uskutočňuje podľa zákona č. 138/2019 Z. z.:

  • v rôznych druhoch vzdelávania,
  • tvorivou činnosťou súvisiacou s výkonom jeho pracovnej činnosti,
  • sebavzdelávaním a výkonom pracovnej činnosti, alebo
  • absolvovaním odbornej stáže zameranej na inovovanie profesijných kompetencií.

Pri zvýšení kvalifikácie dochádza k získaniu vyššieho stupňa vzdelania. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec si zvyšuje kvalifikáciu v kvalifikačnom vzdelávaní.

7. Kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

Podľa § 9 zákona č. 138/2019 Z. z. sú kvalifikačné predpoklady jedným z predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.

Kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca sú vzdelanie a dĺžka výkonu pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje. Dĺžka výkonu pracovnej činnosti sa u pedagogických zamestnancov základných škôl nevyžaduje.

Spĺňanie kvalifikačných predpokladov zamestnanca posudzuje zamestnávateľ, u riaditeľa zriaďovateľ, podľa vyhlášky ministerstva školstva o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov č. 1/2020 účinnej od 15. januára 2020.

Ak ide o učiteľa a majstra odborného výcviku, posudzuje sa zhoda obsahu získaného vzdelania s obsahom školského vzdelávacieho programu.

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec na účel posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov predkladá zamestnávateľovi:

  • doklad o vzdelaní alebo
  • doklad o uznaní odbornej kvalifikácie získanej v inom štáte.

Na účel posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov predkladá pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ak sa to vyžaduje, aj

  • osvedčenie o úplnej kvalifikácii vydané oprávnenou vzdelávacou inštitúciou,
  • vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške,
  • doklad o absolvovaní ďalšieho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov organizovaného inštitúciou ďalšieho vzdelávania so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a doklad o vykonaní záverečnej skúšky v tejto vzdelávacej inštitúcii ďalšieho vzdelávania z príslušného cudzieho jazyka najmenej na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

 

7.1 Nespĺňanie kvalifikačných predpokladov

Na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nie je možné v súčasnosti prijať podľa zákona č. 138/2019 Z. z. fyzickú osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady.

V praxi sa však vyskytujú prípady, keď zamestnávateľ nedokáže obsadiť napr. miesto učiteľa zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady.

Len výnimočne môže prijať osobu, ktorá síce spĺňa stupeň vzdelania, ale nespĺňa požiadavky vyplývajúce zo splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, ktorými sú najčastejšie požadovaná aprobácia alebo odbornosť, prípadne aj pedagogická spôsobilosť.

Takéhoto zamestnanca môže prijať v súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z., pričom mu zamestnávateľ určí v pracovnej zmluve čas, v ktorom je povinný splniť kvalifikačný predpoklad (napr. do dvoch rokov).

Po tomto čase už nemožno zamestnancovi odpustiť nesplnenie kvalifikačných predpokladov a zamestnávateľ s ním skončí pracovný pomer.

7.2 Oznámenie o nesplnení kvalifikačných predpokladov

Nesplnenie kvalifikačných predpokladov oznamuje zamestnávateľ pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi písomne. V oznámení zamestnávateľ uvedie všetky dôvody, pre ktoré neuznal zamestnancovi splnenie kvalifikačných predpokladov.

Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia regionálny úrad školskej správy. Ak nesúhlasí ani s výsledkom posúdenia regionálnym úradom školskej správy, môže požiadať o preskúmanie posúdenia ministerstvo školstva.

7.3 Vyučovanie aprobačných predmetov

Od učiteľa v základnej škole, základnej umeleckej škole a strednej škole sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie, v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného úväzku zníženého o jednu hodinu.

Ak nie je možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov, môže zamestnávateľ najdlhšie do 31. augusta 2024 znížiť požiadavku na vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom učiteľ získal vzdelanie, na rozsah jednej tretiny jeho základného úväzku.

8. Kvalifikačné vzdelávanie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca

Cieľom kvalifikačného vzdelávania je získanie vzdelania, ktorým pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec splní v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti:

  • v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca,
  • v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca,
  • v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa štátneho vzdelávacieho programu,
  • vyučovaním ďalších aprobačných predmetov,
  • v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ,
  • v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa,
  • v ďalšej kategórii odborného zamestnanca,
  • v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

8.1 Organizácia kvalifikačného vzdelávania

Kvalifikačné vzdelávanie sa organizuje ako:

  • doplňujúce pedagogické štúdium,
  • rozširujúce štúdium.

Poskytovateľom kvalifikačného vzdelávania je vysoká škola a organizácia zriadená ministerstvom školstva.

Úspešné absolvovanie kvalifikačného vzdelávania nenahrádza získanie vyžadovaného stupňa vzdelania.

8.2 Doplňujúce pedagogické štúdium

Kvalifikačné vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca, sa organizuje ako doplňujúce pedagogické štúdium. Cieľom doplňujúceho pedagogického štúdia je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii:

  • učiteľ,
  • vychovávateľ,
  • majster odbornej výchovy,
  • školský tréner,
  • pedagogický asistent.

Kvalifikačný predpoklad na výkon príslušnej pracovnej činnosti musí vyplývať z názvu doplňujúceho pedagogického štúdia.

Doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ, organizuje vysoká škola aj pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa v neučiteľských študijných programoch.

8.2.1 Organizovanie a poskytovanie doplňujúceho pedagogického štúdia

Doplňujúce pedagogické štúdium poskytujú:

  • vysoká škola,
  • organizácia zriadená ministerstvom školstva,
  • iná právnická osoba priamo poverená ministerstvom školstva na organizovanie kvalifikačného vzdelávania.

Vysoká škola, ktorá uskutočňuje učiteľský študijný program, organizuje doplňujúce pedagogické štúdium ako program členený na moduly a podľa príslušného študijného programu.

Vysoká škola, ktorá neuskutočňuje učiteľský študijný program, organizuje doplňujúce pedagogické štúdium ako jednoduchý program v rozsahu najmenej 200 hodín.

Vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca, môže poskytovať rozširujúci modul doplňujúceho pedagogického štúdia podľa príslušného študijného programu.

Organizácia zriadená ministerstvom školstva organizuje doplňujúce pedagogické štúdium ako program členený na moduly.

Požiadavky na obsah a rozsah programu doplňujúceho pedagogického štúdia sú uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.

8.3 Rozširujúce štúdium

Rozširujúcim štúdiom získa pedagogický zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti:

  • vyučovanie ďalších aprobačných predmetov,
  • v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ,
  • v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa.

Odborný zamestnanec získa rozširujúcim štúdiom v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v ďalšej kategórii odborného zamestnanca.

8.3.1 Organizovanie rozširujúceho štúdia

Aj kvalifikačný predpoklad na výkon príslušnej pracovnej činnosti musí vyplývať z názvu programu rozširujúceho štúdia.

Rozširujúce štúdium môže organizovať:

  • vysoká škola,
  • organizácia zriadená ministerstvom školstva.

Vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v príslušnej podkategórii pedagogického zamestnanca, organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program podľa príslušného študijného odboru.

Organizácia zriadená ministerstvom školstva organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program v rozsahu najmenej 200 hodín.

Kvalifikačné vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, sa môže organizovať:

  • ako rozširujúce štúdium,
  • ako súčasť základného modulu doplňujúceho pedagogického štúdia.

8.4 Ukončenie doplňujúceho štúdia a rozširujúceho štúdia, ktoré sa začalo do 31. augusta 2019

Pedagogický zamestnanec, ktorý začal doplňujúce štúdium alebo rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, úspešne ukončí toto štúdium najneskôr do 31. augusta 2023. V tomto období sa pedagogický zamestnanec považuje za zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad.

 

9. Financovanie kvalifikačného vzdelávania

Náklady spojené s kvalifikačným vzdelávaním si hradí pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec.

Oprávnené náklady na rozširujúce štúdium poskytované vysokou školou, ktoré je v súlade s plánom profesijného rozvoja, môže hradiť zamestnávateľ.

Účel kvalifikačného vzdelávania preukazuje zamestnanec poskytovateľovi:

  • kópiou plánu profesijného rozvoja,
  • dohodou o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce.

Náhrady spojené s kvalifikačným vzdelávaním môžu byť hradené:

  • zo štátneho rozpočtu,
  • z prostriedkov Európskej únie.

 

10. Podpora zamestnávateľa pri zvýšení kvalifikácie

Zamestnávateľ nie je povinný podporovať zamestnanca pri zvýšení kvalifikácie. Vyplýva to z § 140 ods. 2 Zákonníka práce.

Ak je však predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebami zamestnávateľa (napr. nedostatok učiteľov s konkrétnou aprobáciou), zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného platu (u pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v sume ich funkčného platu). Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že bude zamestnancovi poskytovať pracovné voľno a náhradu funkčného platu, mal by s ním uzatvoriť písomnú dohodu o zvýšení kvalifikácie.

Ak zamestnávateľ neuzatvorí s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie, patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi na profesijný rozvoj podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku.

10.1 Pracovné voľno súvisiace so zvýšením kvalifikácie pri uzatvorení dohody

Pracovné voľno s náhradou funkčného platu sa poskytne zamestnancovi najmenej:

  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  • dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  • päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
  • 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok,
  • desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce.

Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada platu.

10.2 Dohoda o zvýšení kvalifikácie

Dohodu o zvýšení kvalifikácie upravuje § 155 Zákonníka práce.
Dohoda o zvýšení kvalifikácie musí byť písomná, inak je neplatná.

Dohodou:

  • zamestnávateľ sa zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady funkčného platu a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom,
  • zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa v pracovnom pomere určitý čas alebo
  • zamestnanec sa zaväzuje uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred ukončením štúdia.

Dohoda musí obsahovať:

  • druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
  • študijný odbor a označenie školy,
  • dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
  • druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov.

Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas:

  • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
  • neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak:

  • zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez vlastného zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon pracovnej činnosti, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
  • sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce), alebo dohodou z tých istých dôvodov,
  • zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce),
  • zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

10.3 Dohoda pri prehlbovaní kvalifikácie

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

10.4 Príplatok za rozširujúce štúdium

Zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok za profesijný rozvoj za úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia po dvoch rokoch výkonu pracovnej činnosti okrem rozširujúceho štúdia špeciálnej pedagogiky pedagogického zamestnanca školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Za úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok v sume 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený.

Zamestnávateľ príplatok prizná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec požiadal o priznanie príplatku za profesijný rozvoj.

Príplatok za profesijný rozvoj prizná zamestnávateľ na obdobie siedmich rokov najviac v sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený.

Za rozširujúce štúdium ukončené pred 31. augustom 2019 sa príplatok za profesijný rozvoj nepriznáva.

Ak rektor príslušnej vysokej školy schváli rozširujúce štúdium, ktoré sa začalo do 31. augusta 2019 a skončí sa po 1. septembri 2019, zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok za profesijný rozvoj.