Záškoláctvo

1. Úvod

V školskom prostredí sa v súčasnosti vyskytuje viacero sociálno-patologických javov. Sú nimi napr. šikanovanie, konzumácia alkoholu, návykových a psychotropných látok, kriminalita, ktorá sa prejavuje od malých krádeží až po závažnú trestnú činnosť, delikvencia, fajčenie atď. Medzi tieto sociálno-patologické javy zaraďujeme aj záškoláctvo, ktoré je jedným z najčastejších negatívnych prejavov správania žiaka v školskom prostredí.

2. Povinná školská dochádzka

Pri problematike záškoláctva je potrebné definovať, čomu presne sa žiak vyhýba. Ide o vyhýbanie sa povinnej školskej dochádzke. Povinnú školskú dochádzku upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), presnejšie § 19 až 22.

Školský zákon určuje povinnú školskú dochádzku ako desaťročnú, pričom trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak školský zákon neustanovuje inak.

Začína sa začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak zákon neustanovuje inak.

2.1 Výnimky

Ustanovenie má aj výnimky a povinnú školskú dochádzku je možné odložiť, keď riaditeľ rozhodne o odklade začiatku plnenia školskej dochádzky, ak po dovŕšení šiesteho roku dieťa nedosiahlo školskú spôsobilosť. (Pod pojmom školská spôsobilosť rozumieme súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy.)

Ďalšou výnimkou je prijatie na plnenie školskej dochádzky dieťaťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, ale to len v prípade, ak jeho zákonný zástupca o to požiadal a k svojej žiadosti predložil súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

Treťou výnimkou je žiak so zdravotným znevýhodnením (t. j. dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo žiak so zdravotným znevýhodnením, dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania). Takémuto žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Aj napriek výnimke je potrebné zdôrazniť, že nikto nemôže byť oslobodený od plnenia povinnej školskej dochádzky, a to bezpodmienečne.

2.2 Plnenie povinnej školskej dochádzky

Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona, ak zákon neustanovuje inak.

Toto vymedzenie predurčuje okruh škôl, na ktorých v rámci porušovania povinnej školskej dochádzky dochádza k záškoláctvu. Pri štúdiu na vysokých školách k záškoláctvu v pravom zmysle slova teda nemôže dochádzať, keďže toto štúdium je dobrovoľné.

2.3 Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

Ako už bolo uvedené, povinná školská dochádzka trvá desať rokov.

Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky,

  • ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa školského zákona
  • alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

To znamená, že môže nastať situácia, že žiak absolvuje celú povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

Aj v tomto prípade sú prípustné dve výnimky. Výnimku možno udeliť:

  • žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku (V odôvodnených prípadoch ministerstvo školstva umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18 rokov veku.),
  • žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Táto podmienka však zo strany riaditeľa nie je vynútiteľná.

Školský zákon upravuje aj osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky, a to v § 23 – 26. Pre potreby tohto článku však nie je potrebné sa nimi zaoberať.

Riadne plnenie povinnej školskej dochádzky je pre všeobecný rozvoj žiaka a pre jeho budúcnosť dôležité. Z tohto dôvodu musia rodičia (zákonní zástupcovia) žiaka dozerať a dbať na to, aby žiak riadne plnil povinnú školskú dochádzku.

V zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), podľa § 5, odseku 12 zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, najmä vtedy, ak neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku alebo ak žiak neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci.

Ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, riaditeľ školy je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca žiaka trvalý pobyt.

3. Pojem záškoláctvo

Ako už bolo v úvode uvedené, záškoláctvo sa zaraďuje medzi sociálno-patologické javy prejavujúce sa v školskom prostredí. Na rozdiel od iných sociálno-patologických javov (fajčenie, požívanie alkoholických nápojov, šikanovanie atď.) je záškoláctvo priamo naviazané na školské prostredie, ako vyplýva už aj zo samotného názvu.

Záškoláctvo je pojem, ktorý nie je legislatívne upravený, t. j. neexistuje jeho legálna definícia. Definícii záškoláctva sa však venovalo viacero autorov a problematiku záškoláctva z rôznych hľadísk definovali takto:

„Záškoláctvo je úmyselné zameškávanie školského vyučovania. Žiak zo svojej vlastnej vôle, väčšinou bez vedomia rodičov, nechodí do školy a neplní školskú dochádzku. Ide vlastne o formu úteku žiaka zo školy. Vyskytuje sa v základných aj stredných školách už od prvého ročníka a s postupujúcim vekom, zvlášť v období predpuberty a puberty, sa počet zameškaných hodín zvyšuje.“ Bieliková, M., Záškoláctvo a jeho príčiny, In: Vychovávateľ, roč. 48, 2003, č. 9, s. 16

„Záškoláctvo je najklasickejšou asociálnou formou správania u detí, pričom ide o absenciu v škole bez riadneho ospravedlnenia rodiča alebo lekára.“ Havlík, J., Problém záškoláctví dnes, In: Vychovávateľ, roč. 51, 2005, č. 10, s. 6

„O záškoláctve hovoríme vtedy, keď žiak úmyselne vynecháva školskú dochádzku. Je to pomerne rozšírená porucha správania, ktorá sa prejavuje tým, že sa dieťa snaží zámerne vyhnúť školským povinnostiam. Tým dochádza k porušeniu jedného zo základných pravidiel vymedzujúcich rolu žiaka, pretože je jeho povinnosťou chodiť do školy. Záškoláctvo má charakter vyhýbavej reakcie, pričom jeho cieľom je vyhnúť sa nepríjemným školským povinnostiam, ale môže to byť aj strach zo skúšky či strach zo šikanovania. Môže mať aj charakter dobrodružstva.“ Emmerová, I., Záškoláctvo ako výchovný problém a možnosti jeho prevencie, In: Vychovávateľ, roč. 57, 2009, č. 9, s. 27

Podľa oficiálnej stránky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je záškoláctvo neospravedlnená neprítomnosť – absencia z vyučovania bez vedomia rodičov (resp. zákonných zástupcov) alebo s vedomím rodičov. Na záškoláctvo bez vedomia rodičov by sme nemali pozerať ako na fakt, ale mali by sme ho vnímať ako určitú reakciu dieťaťa, ktoré nie je schopné situáciu riešiť inak ako únikom. www.upsvar.sk

Jadro problému záškoláctva teda spočíva v tom, že žiak z neospravedlniteľného dôvodu nechodí do školy.

Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať napríklad chorobu žiaka, či už krátkodobú, alebo chorobu dlhodobého charakteru, rodinné záležitosti, napr. účasť na pohrebe rodinného príslušníka, ďalej účasť na športových aktivitách, resp. aktivitách umeleckého zamerania atď. Ide teda o dôvody, ktorým dočasne a nie vo veľkej miere ustupuje povinnosť žiaka chodiť do školy a plniť si povinnú školskú dochádzku. Ospravedlnenie je pritom nevyhnutné, a to prostredníctvom zákonného zástupcu, resp. lekárskeho potvrdenia o chorobe žiaka, resp. jeho návšteve u lekára.

3.1 Kategórie záškoláctva

Uvedené definície záškoláctva naznačujú jednotlivé kategórie záškoláctva. Rovnako ako pri definíciách, názory odborníkov sa nie vždy zhodujú.

Na účely tohto článku možno za základné kategórie záškoláctva považovať:

  • pravé záškoláctvo,
  • záškoláctvo s vedomím rodičov,
  • záškoláctvo s klamaním rodičov.

3.1.1 Pravé záškoláctvo

Pravé záškoláctvo znamená, že žiak nechodí do školy tak, ako by mal, a rodičia o tejto skutočnosti nemajú vedomosť. Príčin, pre ktoré rodičia o záškoláctve nemajú vedomosť, môže byť niekoľko.

Hlavnou príčinou môže byť skutočnosť, že čas, ktorý má žiak tráviť v škole, sa prekrýva s pracovným časom rodiča. Drvivá väčšina zamestnaných rodičov tak nemá možnosť kontroly žiaka, či sa skutočne nachádza v škole alebo či z nej neodišiel. Rodičia, ktorých pracovná doba sa začína skôr ako vyučovanie, nemajú možnosť ani skontrolovať, či vôbec žiak odišiel z domu.

Môže nastať aj taká situácia, že rodič žiaka je doma, no žiak netrávi čas „záškoláctva“ doma, ale napríklad vonku, u kamarátov, v herniach atď.

Na účely rodičovských otázok o tom, ako bolo v škole, si vie žiak do príchodu domov od spolužiakov zistiť, čo sa v škole preberalo, alebo si pripraviť vlastnú dôveryhodnú verziu školského dňa tak, že rodič, ktorý nemá pochybnosti alebo sa o dianie v škole veľmi nezaujíma, nemá možnosť zistiť, že jeho dieťa netrávilo čas v škole.

Rovnako si žiak môže zadovážiť „veľmi dôveryhodné ospravedlnenky“, a to buď od lekára, alebo sfalšovaním podpisu rodičov, čo môže mať za následok, že sa o záškoláctve žiaka ani rodičia, ani škola nedozvedia.

3.1.2 Záškoláctvo s klamaním rodičov

Záškoláctvo s klamaním rodičov je kategória záškoláctva, keď žiak s vedomím rodičov zostáva doma s tým, že rodičia mu napíšu ospravedlnenku odvolávajúc sa na zdravotné dôvody. Rodičia netušia, že ide o fingovanú chorobu, resp. predstieranie, že žiakovi je zle. Žiak účelovo oklame rodičov, aby nemusel ísť do školy.

3.1.3 Záškoláctvo s vedomím rodičov

Jednou z najnebezpečnejších kategórií záškoláctva je záškoláctvo s vedomím rodičov. Tí o záškoláctve žiaka buď len vedia a nepovažujú za potrebné riešiť ho, alebo záškoláctvo žiaka dokonca schvaľujú, ku škole a vzdelaniu ako takému sa stavajú nepriateľsky, resp. neuznávajú konkrétnu školu a hodnoty ňou presadzované.

Ide aj o rodičov, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku v základnej škole a vyššie vzdelanie ako to, čo dosiahli sami, nepovažujú za potrebné.

Môže však ísť aj o prípady, pri ktorých rodičia sami presviedčajú žiaka, aby zostal doma, napríklad s cieľom výpomoci s mladšími súrodencami, starania sa o hospodárstvo a pod. Na túto kategóriu záškoláctva nie je žiaden ospravedlniteľný dôvod a ide o zvlášť nebezpečnú kategóriu – dochádza totiž k utvrdzovaniu žiaka, že nerobí nič zlé, alebo k navádzaniu od rodičov, ktorí mu majú byť morálnym vzorom a práve oni by mali dbať na to, aby žiak povinnú školskú dochádzku dodržiaval.

3.1.4 Ďalšie druhy

Chris Kyriacou (Řešení výchovných problému ve škole, Praha, 2005, s. 45) k uvedeným kategóriám priraďuje úteky zo školy, ktoré spočívajú v tom, že žiaci do školy chodia, dajú sa zapísať ako prítomní, ale v priebehu dňa na hodinu alebo dve odídu, pričom zostávajú buď v budove školy alebo odídu na krátku dobu.

Okrem toho poznáme ešte odmietanie školy. To sa týka žiakov, ktorým predstava povinnej školskej dochádzky spôsobuje psychické problémy.

3.1.5 Iné delenie

Záškoláctvo možno charakterizovať a rozdeliť aj z iných hľadísk.

Napríklad Ingrid Emmerová (Záškoláctvo ako výchovný problém a možnosti jeho prevencie, In: Vychovávateľ, 2007, roč. 54, č. 10.) rozdeľuje záškoláctvo na:

  • klasické – je podmienené najmä príčinami, ktoré súvisia so školou, jeho sprievodným javom sú problémy so zvládnutím učiva, zlé vzťahy medzi učiteľom a žiakom, medzi žiakmi navzájom a šikanovanie,
  • sociálne – ide o zanedbávanie starostlivosti o deti zo strany rodiny, ľahostajný vzťah k deťom, nezáujem o ich vzdelávanie, neefektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami, čo sa odráža v tom, že dieťaťu nedokážu uhrádzať cestovné do školy alebo dieťa nechodí do školy, pretože nemá topánky alebo oblečenie.

Podľa Sone Karikovej môže byť záškoláctvo:

  • individuálne – ide o záškoláctvo jedinca z jeho rôznych vnútorných pohnútok,
  • skupinové – jedinec sa dáva strhnúť partiou a vidinou zábavy, ktorú predstavuje trávenie času mimo školy.

4. Neospravedlnené hodiny

Počet neospravedlnených hodín je identifikátorom závažnosti záškoláctva. Čím vyšší počet neospravedlnených hodín, tým je vyšší postih, nie však pre dieťa, ale rodiča žiaka ako osoby, ktorá má dbať na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na základe neospravedlneného počtu hodín rozlišujeme 3 zákonné postihy pre rodiča/zákonného zástupcu:

  1. viac ako 15 neospravedlnených vyučovacích hodín – obmedzenie sociálnych dávok,
  2. viac ako 60 neospravedlnených vyučovacích hodín – priestupok/správny delikt,
  3. viac ako 100 neospravedlnených vyučovacích hodín – trestný čin.

Ako už bolo vyššie uvedené, zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Rozhodujúcou dobou je v tomto prípade mesiac, a nie školský rok, ako je to pri nasledujúcich postihoch.

4.1 Obmedzenie sociálnych dávok

V prípade, že dieťa neospravedlnene vymešká uvedený počet vyučovacích hodín, nie je dôvod na nižšie opísaný postup. Riaditeľ skutočnosť, že žiak neospravedlnene vynechal viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci, oznámi príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt. Príslušným orgánom štátnej správy je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak zákonný zástupca, ktorý poberá prídavok na dieťa, nedbá na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky žiaka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 12a, odsek 1, písmeno a) rozhodne o určení osobitného príjemcu prídavku a príplatku k prídavku.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje na základe písomného oznámenia riaditeľa školy, v ktorom sa uvádza, že zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa. Osobitným príjemcom prídavku je obec, v ktorej má oprávnená osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba.

Záškoláctvo sa môže stať problematickým aj v prípade, keď rodič žiada, resp. sa mu vypláca náhradné výživné. Túto problematiku rieši zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. Podmienkou nároku na náhradné výživné je v prípade, ak je oprávnenou osobou dieťa, ktoré je povinné plniť povinnú školskú dochádzku, riadne plnenie dochádzky.

K žiadosti o poskytnutie náhradného výživného sa pripája okrem iného aj potvrdenie školy o riadnom plnení povinnej školskej dochádzky oprávnenou osobou. Zákon ukladá aj povinnosť škole na výzvu úradu predložiť na účely prehodnotenia trvania nároku na náhradné výživné potvrdenie o plnení povinnej školskej dochádzky žiaka.

Existujú aj ďalšie obmedzenia dávok, napr. obmedzenie dávky v hmotnej núdzi, do ktorého z dôvodu riadneho neplnenia povinnej školskej dochádzky nepatrí dávka na školopovinné dieťa.

4.2 Priestupok a správny delikt

V prípade, že žiak neospravedlnene vymešká viac ako 60 vyučovacích hodín, hovoríme o priestupku.

§ 37 zákona č. 596/2003 Z. z. sa priestupku dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku. V tomto prípade rozhoduje o priestupku na základe oznámenia obec, pričom môže uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu až do 331,50 eura.

Na priestupky a ich prerokovanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, t. j. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Ten pôvodne, ešte v roku 2008 v § 31 upravoval priestupky na úseku školstva a výchovy mládeže, ale s účinnosťou k 01.09.2008 bol zo zákona odstránený. V súčasnosti sa tak zákon o priestupkoch obmedzuje na všeobecné ustanovenia a samotné konanie o priestupkoch.

Pozor – páchateľ priestupku je rodič dieťaťa, nie dieťa.

V prípade, že dieťa vymešká viac ako 60 vyučovacích hodín, ktoré nie sú ospravedlnené, môže ísť aj o správny delikt, a to v prípade, že zákonný zástupca je právnickou osobou. Túto situáciu upravuje § 37a zákona č. 596/2003 Z. z. tak, že obec uloží pokutu do 331,50 eura zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

4.3 Trestný čin

V prípade, že žiak vymešká viac ako 100 neospravedlnených vyučovacích hodín, dopúšťa sa zákonný zástupca žiaka trestného činu. Ten upravuje zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ide o trestný čin podľa § 211 s názvom ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.

Odseku 1, § 211 Trestného zákona upravuje, že ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že

  1. zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
  2. umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,
  3. umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi,
  4. umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami, alebo
  5. bráni jej v povinnej školskej dochádzke, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Z vyššie uvedených možností sa záškoláctva týkajú písmená 1, 2 a 5.

Z pojmu „nebezpečenstvo spustnutia“ vyplýva, že spustnutie nastať nemusí. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa postačuje, ak tento stav hrozí. Tento pojem napĺňa úmyselné konanie páchateľa ovplyvňovania osoby mladšej ako osemnásť rokov, aby viedla uvedený nesprávny spôsob života. V prípade záškoláctva k trestnému postihu rodičov za nebezpečenstvo spustnutia dochádza vtedy, keď záškoláctvo narastie do rozsahu vedúcemu k záhaľčivému životu ich detí. V takýchto prípadoch spravidla možno usúdiť nebezpečenstvo ich spustnutia. Spustnutie teda nastať nemusí, stačí, ak tento stav hrozí. (Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon, Osobitná časť, Komentár, II. diel, Vydanie, Praha C. H. Beck, 2011, 464 s.)

Ako bolo uvedené, zákonný zástupca sa môže dopustiť trestného činu v troch prípadoch.
1. Zákonný zástupca zvádza osobu mladšiu ako 18 rokov k záhaľčivému alebo nemravnému životu. Zvádzanie je aktívna činnosť rodiča, ktorá spočíva nielen v nahováraní žiaka, že nemusí ísť do školy, ale aj v prezentovaní možností, ktoré sa dajú robiť namiesto jeho prítomnosti v škole. Nemusí ísť len o dlhodobé správanie, ale i krátkodobejšie, či už jednorazovú záležitosť, ktorá je svojou intenzitou taká závažná, že má nepriaznivý dosah na správanie žiaka.

2. V druhom prípade môže ísť na rozdiel od prvého aj o pasívny postoj rodiča k záškoláctvu žiaka. „Páchateľ umožňuje viesť záhaľčivý alebo nemravný život takým konaním, ktorým osobe mladšej ako 18 rokov priamo alebo nepriamo vytvára podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov. V praxi ide o zanedbávanie dozoru rodičov nad deťmi, ktoré sú ponechané samy na seba a vystavené rôznym vplyvom.“ (Ivor, J. a kolektív, Trestné právo hmotné, všeobecná časť, IURA EDITION, 2010, Bratislava, 136 s.)

Ide napríklad o situáciu, keď rodič vie, koľko má jeho dieťa neospravedlnených hodín, bol aj na konzultáciách v škole, spočiatku sa aj snažil o dohovorenie, resp. o docielenie nápravy, ale po prvom neúspechu to nechal tak, s tým, že on sa s dieťaťom dohadovať nebude. Na ďalšie výzvy školy, aby sa dostavil na prekonzultovanie problému, sa už nedostavil, lebo sa domnieval, že sa tým nič nevyrieši. Tu sa dopúšťa rodič trestného činu, keďže on sám má dbať o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky a dozerať na ňu.

V prípade, že by rodič preukázateľne spolupracoval so školou a príslušnými orgánmi a preukázateľne by vyvíjal aktivitu na odstránenie problému, napríklad by vozil dieťa do školy, no dieťa by naďalej bez jeho vedomia pokračovalo v záškoláctve, napr. formou úniku zo školy, nemožno hovoriť o trestnom čine.

3. Tretí prípad, keď sa rodič dopúšťa trestného činu, je, keď rodič bráni dieťaťu v povinnej školskej dochádzke. Bránenie je aktívne konanie rodiča, ktorý svojím pôsobením na žiaka, či už fyzickým, alebo psychickým, dosahuje, že si žiak neplní povinnú školskú dochádzku.

Môže ísť o formu zákazu (nesmieš ísť do školy, lebo…), podmienených príkazov v ťažko splniteľných záležitostiach (môžeš ísť do školy, ale až vtedy, keď budú všetky hospodárske zvieratá opatrené), vyhrážania sa (ak pôjdeš do školy, tak sa nemusíš vracať), presviedčania ladeného ako citové vydieranie (ak pôjdeš do školy, tak sa mi tak prihorší, že určite zomriem) až po fyzické násilie (bitka, násilné zavieranie v izbe) atď.

Trestný zákon v § 211 poskytuje ochranu mladistvým i proti ich vôli, to znamená, že k trestnému postihu páchateľa dôjde vždy, ak môže čin páchateľa svojou povahou a intenzitou objektívne vyvolať u mladistvého nebezpečenstvo spustnutia, bez ohľadu na postoj mladistvého k tomuto činu. (Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon, Osobitná časť, Komentár, II. diel, Vydanie, Praha C. H. Beck, 2011, s. 463)

5. Príčiny záškoláctva

Príčiny záškoláctva možno charakterizovať ako javy, základné spúšťače, ktoré vedú k takej reakcii žiaka, že si neplní svoju základnú povinnosť – povinnú školskú dochádzku.

Príčiny môžu byť rôznorodé a nie je možné ich generalizovať. Príčiny, ktoré sú v jednej škole, sa vôbec nemusia prejaviť v druhej škole tohto istého stupňa (napr. porovnanie gymnázia a strednej odbornej školy).

Okrem toho treba brať do úvahy aj vek záškoláka – iné príčiny sa môžu objavovať u žiaka základnej školy prvého stupňa, keď ide skôr o únikovú reakciu, ako u žiaka strednej školy, kde prevažne dochádza k záškoláctvu z dôvodu, že žiak sa v škole nudí a hľadá dobrodružstvo a zábavu mimo školského prostredia.

Príčinám záškoláctva sa venovalo viacero výskumov a prostredníctvom nich možno tieto príčiny kategorizovať. Možno ich rozdeliť na:

  • vonkajšie a
  • vnútorné.

5.1 Vonkajšie príčiny

Vonkajšie príčiny sú príčinami, ktoré „z vonku“ ovplyvňujú rozhodovanie žiaka vydať sa na cestu záškoláctva. Sú to príčiny vychádzajúce

  1. zo školského prostredia,
  2. z rodinného prostredia,
  3. z pôsobenia rovesníckych skupín.

 

5.1.1 Školské prostredie

Príčin, ktoré vychádzajú zo školského prostredia, je niekoľko.

Niektorí žiaci majú vyslovene negatívny postoj ku škole. Ten môže byť dôsledkom viacerých príčin:

  • odpor k určitým predmetom,
  • nerešpektovanie a osvojenie si negatívneho postoja k niektorým pedagógom,
  • odpor k autoritám a plneniu povinností,
  • neschopnosť prispôsobiť sa školskému režimu a zabehnutým pravidlám, najmä v prípadoch, keď žiak prestupuje zo základnej školy na strednú alebo na inú školu toho istého stupňa,
  • negatívny postoj vyvolaný nespravodlivým hodnotením žiaka, ale i neodôvodneným preferovaním iných žiakov učiteľom,
  • neprijatie žiaka do kolektívu, pričom zo žiaka sa stáva
    „outsider“ a potrebuje sebe a ostatným dokázať nejaké hrdinstvo a vzdor voči rešpektovaniu pravidiel, aby získal nejaké uznanie,
  • žiaka škola jednoducho nudí, domnieva sa, že v budúcnosti nič také potrebovať nebude a trávenie svojho podľa neho „voľného času“ si vie predstaviť aj inak,
  • negatívny postoj spojený s užívaním drog, alkoholu, fajčením atď.

Významným faktorom, ktorý môže ovplyvniť záškoláctvo, je strach. Môže to byť strach z prísnejšieho učiteľa, z neúspechu z odpovede v škole, že sa mu ostatní budú smiať a že sa strápni, strach z písomiek a skúšania, strach z neúspechu a zlyhania, z nesplnenia školských povinností, strach, či splní vysoké požiadavky kladené na neho v škole, strach zo šikanovania ostatnými žiakmi, strach zo začlenenia sa do kolektívu, napríklad, keď ide o osoby, ktoré vzhľadom, schopnosťami alebo naopak disfunkciami „vyčnievajú“ z radu.

Strach zo školy sa nemusí prejavovať len u žiakov, ktorí dosahujú priemerné či podpriemerné výsledky, resp. majú špecifické poruchy učenia, v dôsledku čoho u nich dochádza k pocitu menejcennosti a strachu zo zosmiešňovania a ponižovania ostatnými. Strach môžu zažívať aj nadpriemerní študenti, ktorí sa boja, že ak nie sú podľa svojich predstáv dostatočne pripravení na písomku alebo skúšanie, zlyhajú a pokazia si priemer alebo si zničia povesť. Cítia sa pod tlakom a aj tí sa môžu v snahe vyhnúť sa zlyhaniu dopustiť záškoláctva.

5.1.2 Rodinné prostredie

Príčiny vychádzajúce z rodinného prostredia odrážajú celkovú klímu rodinného zázemia. Rodina a jej pôsobenie je pre žiaka základným existenčným kameňom, v nej si osvojuje určité modely správania, rešpektovanie autorít a plnenie povinností.

Príčiny záškoláctva možno badať najmä

  • pri nedostatočnom záujme zo strany rodiny o žiaka,
  • pri tvrdej výchove s vysokými nárokmi na žiaka,
  • pri odpore rodičov voči inštitúciám,
  • v sociálne slabších, resp. neúplných rodinách.

Nedostatočný záujem zo strany rodiny o žiaka sa prejavuje predovšetkým

  • nezáujmom v otázkach povinnej školskej dochádzky,
  • nezáujmom o študijné výsledky žiaka,
  • ľahostajnosťou voči žiakovi, pričom žiak sa musí starať sám o seba, príp. aj o mladších súrodencov (tzv. samorasty),
  • zaneprázdnenosťou rodičov, ktorá spôsobuje, že žiak je väčšinou sám doma,
  • nepríjemným rodinným prostredím,
  • ľahostajným citovým vzťahom v rodine atď.

Pri tvrdej výchove s vysokými nárokmi dochádza k vytváraniu veľkého tlaku na žiaka, ktorý sa záškoláctva dopúšťa najmä zo strachu z neúspechu v škole a z následného trestu zo strany rodičov. Tí majú vysoké nároky na prospech žiaka aj na zvládanie mimoškolských aktivít a namiesto podpory žiaka pri horšej známke či pri akomkoľvek aj menšom zlyhaní dieťa neprimerane prísne trestajú (na žiaka kričia, ukladajú mu zákazy obľúbených činností, dochádza k fyzickému násiliu a pod.).

Odpor rodičov voči inštitúciám sa môže prejavovať dvojako. Jednak sa prejavuje v zákazoch alebo v obmedzovaní navštevovania školy a zosmiešňovaním a zľahčovaním úlohy školy ako edukačnej a výchovnej inštitúcie. V druhom prípade rodičia ani nemusia na dieťa autoritatívne pôsobiť, ale žiak sa ich negatívnym postojom k inštitúciám „infikuje“.

Aj zlé sociálne zázemie, resp. prostredie neúplných rodín môže byť jednou z príčin záškoláctva. Ide napríklad o

  • rodiny s jedným rodičom alebo
  • rozvrátené rodiny, kde druhý rodič nie je v domácnosti prítomný,
  • rodiny s veľkým počtom detí a s následným nedostatočným dozorom,
  • rodiny žijúce v zlých sociálnych podmienkach,
  • rodiny, v ktorých rodičia užívajú omamné a psychotropné látky, v nadmernej miere užívajú alkohol, páchajú trestnú činnosť atď.

 

5.1.3 Pôsobenie rovesníckych skupín

Poslednou vonkajšou príčinou je pôsobenie rovesníckych skupín. Žiak sa počas dospievania môže identifikovať s rôznymi skupinami, ktoré preňho môžu byť prospešné (napr. vykonáva rôzne záujmové aktivity), ale iné zas naňho môžu mať neblahý vplyv. Tým, že sa snaží napodobovať správanie iných v skupine, snaží sa v nej zaujať svoje miesto alebo si v nej získať obdiv, môže sa dopúšťať rôznych protispoločenských činností, ako aj neplnenia si povinností vyplývajúcich z povinnej školskej dochádzky.

5.2 Vnútorné príčiny

Vnútorné príčiny sa týkajú osobnosti žiaka a jeho vnútorných predispozícií. „Vnútorné príčiny sa vzťahujú k osobnostným charakteristikám jednotlivca, sú ovplyvnené labilitou nervovej sústavy, psychosociálnou nezrelosťou, zníženou adaptabilitou, emočnou labilitou, poruchami správania, zvýšenou agresivitou a pod.“ (Bradová, K., Záškoláctvo – výskyt, prevencia a riešenie, Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici, 2011, s. 36)

Pri tejto príčine treba uviesť pojem „školská fóbia“, ktorú možno charakterizovať ako nadmerný až chorobný strach či úzkosť zo školy alebo zo všetkého, čo so školou súvisí. Môže sa týkať pedagógov, triedneho kolektívu, vlastného zlyhania, strachu zo skúšania alebo písomiek. Prejavovať sa môže rôznorodo, napríklad poruchami spánku, bolesťami hlavy, vracaním, depresívnym správaním, negatívnym až dramatickým opisovaním školy atď. Školskú fóbiu však nemožno zamieňať so strachom zo školy spomínanom pri vonkajších príčinách záškoláctva.

Okrem uvedených kategórií príčin záškoláctva existuje aj niekoľko ďalších faktorov, ktoré môžu mať vplyv na záškoláctvo. Ide o pôsobenie spoločnosti na žiaka, posúvanie resp. rozpad tradičných hodnôt a smerovanie k prospechárstvu, vplyv médií, filmov, hier, nárast nezamestnanosti, zhoršenie ekonomického stavu spoločnosti a pod.

6. Možnosti riešenia

Možno konštatovať, že záškoláctvo je delikátna záležitosť, ktorú treba bezodkladne riešiť. No skôr než sa prejde ku konkrétnym krokom, je nevyhnutné analyzovať a vyhodnotiť príčiny, ktoré k záškoláctvu viedli, a až následne príčinám prispôsobiť následky, ktoré by bolo vhodné vyvodiť na žiaka. Samozrejme, treba inak postupovať v prípade, keď sa žiak vyhýba škole len preto, že ho nudí a má pocit, že čas, ktorý by mal tráviť v škole, by vedel využiť inak, podľa neho vhodnejšie a zaujímavejšie, a inak zase v prípade žiaka, v ktorom škola vyvoláva strach, úzkosť a spája sa mu len so stresovými situáciami.

Pri „zakročení“ voči záškolákovi je dôležitá spolupráca rodičov a samotnej školy. Pokus o riešenie problému bez vzájomného dialógu a postupu by nemusel docieliť požadovaný účinok, ba dokonca by mohol mať opačný efekt. Škola by mala postupovať samostatne len vtedy, keď sa napriek preukázateľnej snahe nepodarilo dosiahnuť komunikáciu s rodičmi, resp. preukázateľné zlepšenie problému záškoláctva. Rodičia môžu mať negatívny postoj k škole ako predstaviteľovi nejakej inštitúcie, ale ich nespolupráca môže vyplývať aj z ich zaneprázdnenosti, resp. neschopnosti zvládnuť situáciu s rebelujúcim záškolákom a nechajú veci „len tak.“

Ako pri každom psychopatologickom jave týkajúcom sa nielen žiakov, ale aj dospelých osôb plní nezastupiteľnú úlohu prevencia. Je neodškriepiteľným faktom, že záškoláctvo sa vyskytuje a aj sa bude vyskytovať v okruhu nežiaduceho správania žiakov, či už v menšej alebo väčšej miere na tej-ktorej škole. Dôležité je uvedomiť si, že tento problém existuje a aj bude existovať a využívaním účinných nástrojov je možné jeho rozsah aspoň čiastočne zmierňovať. Úlohy a nástroje prevencie možno vidieť vo viacerých smeroch.

Pri vykonávaní preventívnych aktivít smerom k žiakom je potrebné venovať sa najprv príčinám, ktoré boli rozobraté v predchádzajúcej kapitole. Pojem „prevencia“ je odvodený z latinského slova „praeventus“ a označuje „predchádzanie, ochranu pred hroziacim ohrozením“. Najúčinnejšou formou boja proti delikvencii mládeže je predchádzanie a odstraňovanie príčin a podmienok, ktoré ju umožňujú, a to formou preventívnych aktivít, ktoré sú menej ekonomicky náročné ako represívne opatrenia. (Bradová, K., Záškoláctvo – výskyt, prevencia a riešenie, Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici, 2011, s. 76)

Preventívne aktivity zo strany školy môžu byť rôzneho charakteru a je potrebné ich realizovať už v nižších ročníkoch.

Dobrým príkladom môžu byť prednášky odborníkov adresované žiakom, resp. riešenie témy záškoláctva v rámci vyučovania. Dôležité je v tomto prípade objasniť žiakom pojem záškoláctva, čo znamená, aké nežiaduce dôsledky môže mať pre nich, ich budúcnosť a postavenie v kolektíve, ale aj aké dôsledky, v prípade závažného záškoláctva čo do počtu hodín, to môže mať na ich rodičov nielen z finančnej stránky (prídavky atď.), ale aj zo stránky trestnoprávnej. Účelom týchto aktivít je zvyšovanie povedomia žiakov.

Na rozdiel od prednášok, keď sa informácie dostávajú k žiakovi z vonku, možno pre žiakov v škole vytvoriť aktivity – projekty, v ktorých žiaci sami vyslovujú názor a svoj postoj k záškoláctvu. Tieto aktivity pomáhajú žiakovi porozumieť tomu, že záškoláctvo nie je niečo abstraktné a neškodné, ale ide o konanie, ktoré môže mať závažné následky.

Vo vyšších ročníkoch môže ísť o modelové riešenie problému, v rámci ktorého by žiaci sami mali riešiť problém záškoláctva z pohľadu učiteľov, resp. školy, a voliť tým podľa nich najúčinnejšie postupy, ako so záškolákom zachádzať. V nižších ročníkoch by svoje predstavy, postoje či riešenia záškoláctva mohli riešiť aj na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom vizuálneho vyobrazenia.

K aktivitám, ktoré sa zaoberajú pojmom záškoláctva, treba pridať aj preventívne aktivity týkajúce sa faktorov, ktoré sa priamo témy záškoláctva netýkajú, ale s ňou môžu súvisieť. Sú to ďalšie psychopatologické javy, ako fajčenie, požívanie omamných a psychotropných látok, užívanie alkoholu, šikanovanie atď. Tie môžu mať reálny vplyv na školskú dochádzku žiaka, a to z jeho vlastnej vôle (napr. žiak namiesto sedenia v škole trávi radšej čas popíjaním) alebo z nie vlastného presvedčenia (napr. keď žiaka v škole šikanujú). (Bližšie pozri Metodické usmernenie Ministerstva školstva č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov na školách a školských zariadeniach.)

V rámci prevencie sa odporúča aj spolupráca s Centrami poradenstva a prevencie, a to pri realizácii školských projektov prevencie.

Od vykonávania preventívnych krokov proti záškoláctvu už nie je ďaleko k jeho riešeniu. Riešenie záškoláctva si vyžaduje osobitný a citlivý prístup ku každému záškolákovi, pričom treba brať na zreteľ jeho osobitosti, citovú a mentálnu vyspelosť, ako aj možné pohnútky.

 

6.1 Odporúčania

Pri riešení záškoláctva je vhodné dodržiavať viacero odporúčaní:

  • Dôsledne zaznamenávať dochádzku.
    • Zaznamenávať treba dochádzku všetkých žiakov, vo všetkých predmetoch a všetkými učiteľmi. Tento postup je dôležitý z toho dôvodu, že aj naoko bezproblémoví žiaci môžu byť záškoláci, pretože ich niektorý predmet nudí alebo si myslia, že ho nebudú potrebovať.
    • K záškoláctvu môže dochádzať aj vtedy, keď je o nejakom učiteľovi známe, že si na kontrolu dochádzky nepotrpí alebo je pri jej kontrole nedôsledný, preto sa pod vidinou beztrestnosti dopúšťajú žiaci záškoláctva.
  • Kontakt so zákonnými zástupcami už pri prvej neospravedlnenej hodine.
    • Účelom tohto kroku je riešenie problému hneď v jeho zárodku. Výhodou je predpoklad, že sa počet neospravedlnených hodín nerozšíri a nevzniknú problémy, ako pokarhanie, znížená známka zo správania, rodičom nevzniknú vyššie opísané problémy.
    • Kontakt môže mať formu písomného upozornenia s uvedením dňa, kedy k záškoláctvu došlo, v akom čase, v ktorých hodinách, akého predmetu sa týkalo. Písomné upozornenie by malo obsahovať podpis triedneho učiteľa alebo riaditeľa a zároveň aj priestor na vyjadrenie rodiča, príp. aspoň priestor na jeho podpis s predtlačeným textom: „Potvrdzujem, že som sa s obsahom listu oboznámil.“
    • Pri rizikovejších žiakoch so sklonom k podvádzaniu by bolo vhodné poslať uvedené oznámenie prostredníctvom pošty doručenkovou obálkou.
  • Dôsledná kontrola na vrátnici školy, resp. zavedenie čipových kariet na dochádzku.
    • Miesta, kde je oficiálny vchod a východ pre žiakov, je vhodné zabezpečiť vrátnikom alebo inou osobou, ktorá by kontrolovala príchod a odchod žiakov zo školy, najmä pri časovo nezvyčajných príchodoch a odchodoch v čase vyučovania.
    • Vrátnici by na lepšiu kontrolu žiaka mali mať k dispozícii rozvrhy tried a každé podozrivé opustenie školy či príchod do školy oznamovať príslušným triednym učiteľom.
    • V rámci riešenia záškoláctva je možné zaviesť aj systém čipových kariet, podobný systémom využívaným v zamestnaniach. Pri vchode do školy by žiak priložil osobnú čipovú kartu k čítačke zaznamenavajúcej čas jeho príchodu a rovnako by postupoval aj pri odchode. Takýto systém by zabezpečoval prehľad príchodov a odchodov žiakov, postrehol by neplnenie si povinnosti evidencie príchodu a odchodu a signalizoval by možné pokusy o záškoláctvo. Tento typ kontroly je vhodné využívať napríklad v školách, kde sa dá z tried preliezať cez okno, a tým sa vyhnúť kontrole na vrátnici. Potrebné by bolo tento postup upraviť aj interným predpisom školy.
  • Pohovor so žiakom, a to buď prostredníctvom triedneho učiteľa, výchovného poradcu, alebo školského psychológa na zistenie príčiny záškoláctva a pohnútok žiaka.
    • Uvedené osoby by sa mali snažiť výchovne pôsobiť na žiaka tak, aby sa vzniknutá situácia neopakovala.
  • Pohovor s rodičmi žiaka, resp. predvolanie rodičov žiaka do školy pri vyššom počte neospravedlnených hodín.
    • Rodičov možno predvolať formou uvedenou pri kontakte s rodičmi už pri prvej neospravedlnenej vyučovacej hodine, ale možno ich predvolať aj telefonicky.
    • Na pohovore treba s rodičmi komunikovať o možných príčinách záškoláctva, preukázať neospravedlnené hodiny a dohodnúť sa s nimi na spoločnom postupe.
  • Dôsledná kontrola ospravedlneniek.
    • S technickým pokrokom sa okrem pozitív pridružil aj pre záškoláctvo nepriaznivý jav – možnosť falšovania ospravedlneniek tak, že sú nerozoznateľné od skutočných potvrdení od lekára. Môžu však nastať aj situácie, keď žiak napodobní písmo rodiča a napíše si ospravedlnenku sám aj so sfalšovaným podpisom rodiča alebo mu jednoducho známy lekár alebo sestrička lekára dá na daný prípad záškoláctva pečiatku s ospravedlnením.
    • Riešením je pri už najmenšom podozrení z falšovania kontaktovať osobu, ktorá túto ospravedlnenku vydala, alebo aj náhodne preverovať pravosť ospravedlneniek. Pretože, ako už bolo uvedené, aj bezproblémoví žiaci môžu byť záškolákmi.
  • Kontrola dochádzky na začiatku vyučovacej hodiny.
  • Vypracovanie vnútorného predpisu školy týkajúceho sa záškoláctva a postupu pri ňom. Vytvorenie takéhoto vnútorného predpisu nie je povinnosťou, no môže byť účinný v prevencii záškoláctva.

Vo vnútornom predpise by bolo vhodné:

  • Zvoliť názov tak, aby jasne vystihoval obsah predpisu (napr. o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky, o riadnom plnení školskej dochádzky a pod.).
  • Naviazať ho na legislatívu, na vnútorné predpisy školy.
  • Vymedziť dôležité pojmy. Definovať pojmy ako školská dochádzka a jej plnenie, ak je v názve vnútorného predpisu pojem záškoláctvo, vymedzenie tohto pojmu, začleniť ustanovenia o príchode a odchode zo školy žiaka, ustanovenia o meškaní a rozsahu meškania, prípadne skoršieho odchodu z vyučovacej hodiny.
  • Začleniť do predpisu ustanovenia o ospravedlnenej neúčasti žiaka v škole. Neprítomnosť z dôvodu choroby, účasti na podujatiach, ospravedlnenia rodiča, návštevy lekára s uvedením postupu rodiča, ako aj pedagóga, ktorý neprítomnosť zaznamenáva.
  • Začleniť do predpisu ustanovenia o neospravedlnenej neúčasti žiaka v škole. Určiť, kedy sa žiak neospravedlnenej účasti dopúšťa, s uvedením počtu dní, do ktorých treba ospravedlnenku doniesť, postup pedagóga v prípade, keď zistí, že žiak má neospravedlnené hodiny (napríklad upovedomovanie riaditeľa, resp. pedagóga, ktorý je na to osobitne určený, následné uvedenie postupu riešenia problému školou).
  • Začleniť do predpisu ustanovenia o výchovných opatreniach (pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľom školy, znížené klasifikácie správania s uvedením dôvodov pri jednotlivých klasifikačných stupňoch.
  • Začleniť do predpisu ustanovenia o sankciách a trestnoprávnych dôsledkoch záškoláctva.
  • Vyčlenenie konkrétnej osoby (učiteľa, psychológa, študijného poradcu), ktorý bude mať na starosti problematiku záškoláctva, prevenciu, prípadne kontakt s úradmi.
    • Táto osoba by mala mať dlhodobejšie skúsenosti s prácou v školskom prostredí a mala by navrhovať stratégie riešenia problematiky, pomáhať a usmerňovať mladších pedagógov pri riešení záškoláctva a byť kontaktným bodom pre komunikáciu s úradmi, resp. Centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
  • Odstránenie rizikových faktorov spôsobujúcich záškoláctvo.
    • Ak je napríklad na hodinách jedného učiteľa preukázateľne zvýšená miera neospravedlnených hodín u viacerých žiakov z dôvodu, že majú žiaci z učiteľa strach alebo sa k nim učiteľ správa neadekvátne, treba túto situáciu riešiť pohovorom s konkrétnym učiteľom.
    • Rovnako prejavy šikanovania medzi žiakmi môžu spôsobovať absenciu žiaka v škole, keďže žiak sa chce vyhnúť bitkám alebo ponižovaniu zo strany silnejšej skupiny.
    • Riešením v takomto prípade nie je nútiť žiaka chodiť do školy prostredníctvom zhoršenej klasifikácie zo správania alebo predvolávaním rodičov do školy, ale odstránenie faktora, pre ktorý žiak nechodí do školy, a to riešením konkrétnej skupiny osôb, ktoré žiaka šikanujú, a ich potrestaním.
  • Vedenie osobitnej evidencie záškolákov.
    • Pri zistení záškoláctva zaradiť žiaka do evidencie záškolákov a vytvoriť mu osobitnú zložku. V zložke by bolo vhodné zaznamenávať počet neospravedlnených hodín, prijaté opatrenia na riešenie problému, prípadnú recidívu, príčiny záškoláctva, prípadne iné dôležité informácie.
    • Po odstránení problému sa opätovne zaoberať žiakom v rámci prevencie, resp. pohovorom s výchovným poradcom alebo školským psychológom.
    • Uvedená evidencia by následne mohla byť podkladom pri riešení záškoláctva rôznymi metódami.
  • Ukladanie výchovných opatrení, a to podľa školského poriadku, resp. spomínaného vnútorného predpisu týkajúceho sa školskej dochádzky.
  • Riešenie záškoláctva na triednických hodinách.
  • Riešenie záškoláctva na rodičovských združeniach/ plenárnych zasadnutiach rodičov.
    • Komunikácia s rodičmi o reálnych problémoch záškoláctva a ich usmerňovanie k tomu, aby si všímali podozrivé správanie svojho dieťaťa, resp. preventívne naň pôsobili.
  • Motivácia učiteľov na riešenie problematiky záškoláctva.
    • Nie všetci učitelia majú záujem o dôsledné sledovanie dochádzky žiakov, či už je to z časových dôvodov, z dôvodu, že tomu neprikladajú veľký význam, prípadne iných dôvodov. Takýto prístup učiteľa dáva priestor na záškoláctvo aj tým žiakom, ktorí by v prípade normálneho režimu kontroly na záškoláctvo ani nepomysleli.
    • Zisťovanie evidencie školskej dochádzky je možné napríklad prostredníctvom hospitácie riaditeľa na konkrétnych vyučovacích hodinách (neočakávane, nie hneď na začiatku hodiny a diskrétne, aby to neznižovalo vážnosť učiteľa v očiach žiakov hlavne v prípadoch, keď zistí nejaké pochybenie).
    • Učiteľov možno pozitívne motivovať prostredníctvom pochvál, úľav alebo rôznych benefitov a naopak riešením na pedagogických poradách a školou určenými sankciami.
  • Poskytovať žiakom priestor na efektívne trávenie voľného času.
    • Organizovať rôzne pohybové aktivity, krúžky, záujmové útvary…
  • Zatraktívnenie školského vyučovania.
    • Jedným z možných dôvodov záškoláctva je aj nezáujem žiaka o vyučovanie, čo môže byť dôsledkom toho, že vyučovanie je nezaujímavé alebo žiaka nudí.
    • V tomto smere by škola mohla podporovať snahu o zavádzanie aktivizačných prvkov do vyučovania, ktoré by v žiakovi podnietili záujem, napríklad prostredníctvom realizácie projektov, rekonštrukcie nejakej udalosti, experimentov, interaktívnych hier, exkurzií a pod.
  • Zatraktívnenie školského priestoru.
    • Tomu, aby sa žiak cítil v škole dobre, pomáha aj príjemné školské prostredie, či už z hľadiska čistoty, úpravy interiéru, resp. rekonštrukcie už starých priestorov, prípadne vytváranie špecializovaných učební vybavených aktuálnymi učebnými pomôckami.
    • Do úpravy školy možno zapojiť aj žiakov, napríklad aj záškolákov, ktorí by sami navrhovali, čo by sa v škole dalo vizuálne zlepšiť, a v prípade možnosti to aj sami realizovali.
  • Uskutočňovanie aktivít na posilnenie triedneho kolektívu a snaha o riešenie problémov v triednom kolektíve.
    • Realizácia príslušných aktivít patrí najmä do kompetencie triedneho učiteľa. S tým súvisia aj rozličné aktivity a podujatia školy. Nezdravé súperenie, nenávisť a osočovanie v triednych kolektívoch sa môže stať základným dôvodom pre útek žiaka zo školy. Naopak, zdravá klíma a dobré vzťahy v triede môžu „udržať“ záškolákov v škole s tým, že aj v škole, pri plnení povinností môže byť zábava.
  • Vylúčenie žiaka zo školy alebo jeho preradenie na inú školu so súhlasom rodiča.
    • Toto opatrenie je najkrajnejšou možnosťou riešenia problému a malo by sa využívať len v najnevyhnutnejších prípadoch, keďže vylúčením žiaka síce dochádza k jeho eliminácii z prostredia školy, ale problém záškoláctva sa tým reálne nerieši.
  • Ak má žiak viac ako 15 neospravedlnených hodín za mesiac, kontaktovať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • Ak má žiak viac ako 60 neospravedlnených hodín v rámci školského roka, oznámiť túto skutočnosť obci na začatie priestupkového konania.
  • Ak má žiak viac ako 100 neospravedlnených hodín v rámci školského roka, podať trestné oznámenie na polícii, resp. na prokuratúre.

7. Záver

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, záškoláctvo je závažný problém, ktorý môže mať vážne následky nielen pre žiaka a jeho rodinu, ale aj pre celú spoločnosť. K riešeniu tohto problému treba pristupovať citlivo, ale najmä individuálne s ohľadom na príčiny záškoláctva a vlastnosti záškoláka tak, aby došlo k náprave vzniknutej situácie, a aby sa zamedzilo opätovnému nežiaducemu správaniu. Včasné a efektívne riešenie záškoláctva môže mať pozitívne účinky na budúcnosť žiaka, má vplyv na jeho schopnosť dodržiavať pravidlá, možno ním predísť možnému riziku spustnutia a kriminálnej činnosti, a podmieňuje aj vedomosti žiaka a jeho schopnosť pracovať a fungovať v kolektíve. Pozitívom je aj preventívne pôsobenie na ostatných žiakov, ktorí pozorujú a vnímajú, že záškoláctvo sa efektívne rieši a postihuje, a aspoň časť z nich to od podobného správania odradí.