Výchovný poradca

1. Právne predpisy upravujúce uvedenú oblasť

Túto oblasť upravujú:

  • zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“),
  • zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“),
  • zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“),
  • zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“),
  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),
  • zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 61/2015 Z. z.“),
  • vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie (ďalej len „vyhláška č. 24/2022 Z. z.“),
  • vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „vyhláška č. 173/2023 Z. z.“),
  • vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji (ďalej len „vyhláška č. 361/2019 Z. z.“),
  • nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (ďalej len „nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z.“),
  • nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z.“).

 

2. Postavenie výchovného poradcu v rámci systému poradenstva a prevencie

Podľa § 130 ods. 3 školského zákona systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie (ďalej ako „ZPP“) a v školách pedagogickí zamestnanci (ďalej ako „PZ“), školský podporný tím (ďalej ako „ŠPT“) alebo odborní zamestnanci (ďalej ako „OZ“) školy.

Výchovný poradca nie je kategóriou PZ alebo OZ, ale je v zmysle § 36 zákona č. 138/2019 Z. z. vždy kariérovou pozíciou, v ktorej vykonávajú špecializované činnosti PZ v školách a OZ v školách alebo v ZPP. Vnútorný predpis

Riaditeľ každej školy a školského zariadenia (teda aj ZPP) je povinný vydať vnútorný predpis, ktorým určí (upraví) štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená (§ 35 ods. 6 zákona č. 138/2019
Z. z.).

Výchovným poradcom môže byť len ten PZ/OZ, ktorý je zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný PZ/OZ. V názve kariérového stupňa zamestnávateľ zohľadňuje zaradenie PZ do príslušnej kategórie a podkategórie alebo zaradenie OZ do príslušnej kategórie.

Výchovným poradcom môže byť PZ/OZ zaradený do akejkoľvek kategórie alebo podkategórie PZ a kategórie OZ, ktoré sú uvedené v § 19 až § 21 a § 23 zákona č. 138/2019 Z. z.

Zákonom č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo s účinnosťou od 1. januára 2022 k zmene znenia § 36 ods. 4, podľa ktorého činnosť výchovného a kariérového poradenstva v škole môže vykonávať už nie len školský psychológ, ale aj školský špeciálny pedagóg a všetky kategórie OZ.

Ak v škole vykonáva špecializované činnosti výchovného poradcu PZ, musí mať absolvované špecializačné vzdelávanie. OZ v škole alebo v ZPP v kariérovej pozícii výchovný poradca špecializované vzdelávanie nemusí mať absolvované.

Podľa § 35 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 138/2019 Z. z. podmienka absolvovania špecializačného vzdelávania sa ďalej nevyžaduje od učiteľa materskej školy, učiteľa prvého stupňa základnej školy a PZ, ktorý vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii výchovný poradca nepretržite najmenej desať rokov. V tomto smere platí aj prechodné ustanovenie § 87 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z., podľa ktorého od PZ a OZ, ktorý vykonával špecializované činnosti výchovného poradcu podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, sa špecializačné vzdelávanie nevyžaduje do 31. augusta 2025. V uvedenom období sa podmienka absolvovania špecializačného vzdelávania podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 považuje za splnenú.

Programy špecializačného vzdelávania pre výchovných poradcov – PZ sú zamerané na postupy pri realizácii diagnostiky žiaka – výber diagnostických nástrojov a metód, realizáciu pedagogickej diagnostiky a interpretáciu jej výsledkov, formulovanie záverov tohto procesu pre prax výchovného poradcu. Výchovný poradca má poznať teoretické a legislatívne východiská svojej práce. Zároveň má vedieť plánovať, realizovať a hodnotiť výchovno-poradenský proces.

Riaditeľ školy môže vo vnútornom predpise určiť kariérovú pozíciu školský poradca (pozícia je určená pre PZ), ktorý vykonáva špecializované činnosti v kariérových pozíciách kariérový poradca, výchovný poradca a školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, a teda v tejto kariérovej pozícii sú integrované tri samostatné kariérové pozície. Podľa § 38 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z. z. výchovný poradca vykonáva činnosti výchovného poradenstva prostredníctvom informačných, koordinačných, konzultačných, metodických a ďalších súvisiacich činností a sprostredkúva odbornú terapeuticko-výchovnú činnosť. Kariérový poradca vykonáva činnosti kariérového poradenstva. Novou kariérovou pozíciou s účinnosťou od 1. septembra 2019 je školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní podľa potrieb školy koordinuje vybrané témy a oblasti určené vo vnútornom predpise o štruktúre kariérových pozícií.

Špecializované činnosti v kariérovej pozícii školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní (zodpovedá to „bývalej“ pozícii koordinátor prevencie) môže v zmysle § 36 ods. 1 písm. k zákona č. 138/2019 Z. z. vykonávať iba PZ. OZ môže vykonávať špecializačné činnosti ako výchovný poradca a kariérový poradca (§ 36 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 138/2019 Z. z.).

Ak je v materskej škole (ďalej ako „MŠ“), základnej škole (ďalej ako „ZŠ“) alebo strednej škole (ďalej ako „SŠ“) zriadený školský podporný tím podľa § 84a zákona č. 138/2019 Z. z., jeho členom má byť aj výchovný poradca. Členmi ŠPT sú školský špeciálny pedagóg a všetci OZ príslušnej školy. Členmi ŠPT môžu byť aj iní PZ (§ 84a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že ak činnosti výchovného poradenstva nevykonáva školský špeciálny pedagóg alebo OZ školy, ale iný PZ, aj ten, vzhľadom na náplň špecializovaných činností (výchovné poradenstvo), má byť členom ŠPT.

Školský zákon účinný od 1. januára 2022 (po novele zákonom č. 415/2021 Z. z.) činnosti výchovného poradenstva definuje príliš všeobecne a veľmi široko. Zo školského zákona bol vypustený samostatný § 134, ktorý bližšie určoval a popisoval úlohy výchovného poradenstva a výchovného poradcu v tom zmysle, že išlo o vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a žiakov najmä pri riešení otázok výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie mládeže, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí, sprostredkovanie deťom, žiakom a ich zákonným zástupcom pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré majú byť koordinované v spolupráci s triednymi učiteľmi.

Výchovné poradenstvo podľa § 130 školského zákona je jedným z princípov výchovy a vzdelávania, ktoré sú ustanovené v školskom zákone. Pozíciu výchovného poradcu možno vnímať ako súčasť multidisciplinárneho prístupu, v rámci ktorého sa prelínajú viaceré zložky a súčasti systému poradenstva a prevencie. V nadväznosti na uvedené je mimoriadne dôležité, aby činnosť výchovného poradcu v škole a ZPP bola koordinovaná a realizovaná v dobre zadefinovanej úzkej spolupráci so všetkými PZ a OZ.

Ak napríklad v škole pôsobí školský psychológ a kariérovú pozíciu výchovného poradcu zastáva PZ v kategórii učiteľ a podkategórii učiteľ druhého stupňa ZŠ alebo učiteľ prvého stupňa ZŠ, časti problematiky výchovného poradenstva súvisiaceho so psychologický mi aspektmi bude vykonávať školský psychológ a výchovný poradca sa môže viac sústrediť okrem iného na vytváranie spolupráce so sociálnou kuratelou a snahou účinne riešiť napríklad problém záškoláctva.

Tém a oblastí, v ktorých sa predpokladá a aj vyžaduje spolupráca výchovného poradcu ako PZ so školským psychológom ako OZ školy, je množstvo: propagácia zdravého životného štýlu, odstránenie diskriminácie a obzvlášť segregácie, multikultúrna výchova a výchova proti predsudkom, humanistická výchova a výchova k ľudským právam, ochrana práv dieťaťa a jeho zdravého osobnostného vývinu, ochrana mravného vývinu detí a mládeže, prevencia šikanovania, eliminácia rizikového správania a bezpečný internet, starostlivosť o nadané deti, rozvíjanie potrieb a osobitostí detí a žiakov, starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ako „ŠVVP“); zvýšenie pripravenosti detí na školu, resp. pri prechode na 2. stupeň ZŠ a pod.

Do 31. 12. 2021 zákon č. 596/2003 Z. z. dával výchovnému poradcovi povinnosť vyhotoviť zápisnicu o voľbách do žiackej školskej rady v ZŠ, ktorá bola ustanovená, ak počet členov zvolila v tajnom hlasovaní nadpolovičná väčšina žiakov piateho až deviateho ročníka ZŠ. Túto zápisnicu výchovný poradca predkladal riaditeľovi školy. Zákonom č. 488/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo s účinnosťou od 1. januára 2022 k zmene znenia § 26 zákona č. 596/2003 Z. z. Namiesto žiackych školských rád boli v školách ustanovené školské parlamenty, pričom v prechodnom ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2022 (§ 39hg) je uvedené: „Žiacke školské rady ustanovené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považujú za školské parlamenty podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.“ Smerom k školskému parlamentu legislatíva už explicitne neuvádza žiadne konkrétne povinnosti výchovného poradcu. Podľa § 26 ods. 1 až 4 zákona č. 596/2003 Z. z. školský parlament reprezentuje žiakov ZŠ alebo SŠ a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi, vedúcim PZ alebo vedúcim OZ a navonok. Školský parlament je ustanovený, ak žiadosť o jeho ustanovenie podá riaditeľovi školy najmenej 30 % žiakov školy alebo ak jeho ustanovenie schváli rada školy. Na priebeh volieb dohliada rada školy, ktorá vyhlási voľby do školského parlamentu do 30 dní od ustanovenia školského parlamentu. Zápisnicu z volieb už nevyhotovuje výchovný poradca, ale rada školy, ktorá ju predkladá riaditeľovi školy. Riaditeľ školy však určuje PZ (zákon nešpecifikuje, v akej kategórii a podkategórii alebo kariérovej pozícii, teda môže ním byť aj výchovný poradca), ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí školského parlamentu bez hlasovacieho práva. Úlohou určeného PZ je dohliadať na riadny priebeh zasadnutí a dodržiavanie štatútu školského parlamentu a informovať spolu s predsedom školského parlamentu vedúcich zamestnancov školy o záveroch zasadnutia školského parlamentu. V rámci spolupráce so školským parlamentom výchovný poradca môže získať lepší prehľad o atmosfére v jednotlivých triedach, o tom, čo žiaci prežívajú, a celkový pohlaď na fungovanie školy, jej život a problémy. Členovia školského parlamentu môžu byť nápomocní pri organizovaní vybraných preventívnych aktivít v triedach, nastoľovaní tém, šírení osvety a pod.

Podľa § 29 ods. 11 školského zákona sa vyžaduje predchádzajúce vyjadrenie výchovného poradcu v ZŠ v prípade, ak riaditeľ školy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok, zaradí žiaka do špecializovanej triedy, a to na návrh triedneho učiteľa a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. V ZŠ možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Špecializovaná trieda sa zriaďuje pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.

 

3. Činnosť výchovného poradcu na 1. a 2. stupni podpornej úrovne

Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní prvého až piateho stupňa. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva PZ, OZ školy a ŠPT. Na tomto stupni „výchovný poradca vykonáva odbornú pedagogickú, metodickú a informačnú pomoc žiakom, PZ a zákonným zástupcom, najmä v oblasti výchovy a vzdelávania. Výchovný poradca plní úlohy výchovného poradenstva v osobnostnom, vzdelávacom a profesijnom rozvoji žiaka. Svoju kariérovú pozíciu vykonáva ako súčasť svojej pedagogickej činnosti. Dôležitou je úzka spolupráca výchovných poradcov s triednymi učiteľmi s cieľom zjednotenia informačnej, diagnostickej a konzultačnej činnosti triednych učiteľov (napr. prednášky vzdelávacieho charakteru, semináre zamerané na praktické využitie teoretických poznatkov, besedy s odborníkmi, písomné inštrukcie, skupinové rozhovory a individuálne konzultácie zamerané na riešenie problémov. Súčasťou jeho činností sú pedagogická diagnostika, postupy individuálneho a skupinového poradenstva.“ (minedu.sk)

Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa až piateho stupňa nemajú v § 131 ods. 3 až 6 školského zákona samostatne vyčlenené výchovné poradenstvo, ale len poradenstvo ako také, ktoré sa vykonáva v rámci psychologickej činnosti, špeciálnopedagogickej činnosti, logopedickej činnosti, liečebno-pedagogickej činnosti a sociálno-pedagogickej činnosti, ktoré je zamerané okrem iných aj na optimalizáciu výchovného vývinu detí a žiakov. Druhý stupeň podpornej úrovne zabezpečujú OZ v školách a školský špeciálny pedagóg. Pôsobiť môžu multidisciplinárne aj ako ŠPT. Výchovný poradca (PZ/OZ) v škole má byť riadnym členom ŠPT. Zároveň realizujú odbornú činnosť v škole v takom rozsahu, ktorý súvisí s výchovno-vzdelávacími potrebami dieťaťa/žiaka, t. j. reagujú na požiadavku na zabezpečenie podmienok, organizácie a realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov. Spolupracujú s PZ školy, zabezpečujú im metodickú podporu a poradenstvo pri práci s dieťaťom/žiakom, realizujú odborné činnosti smerom k deťom/žiakom a ich zákonným zástupcom, zúčastňujú sa na odborných konzíliách, vytvárajú podmienky spolupráce medzi školou, ZPP a ďalšími aktérmi iných rezortov (lekár, sociálny pracovník, kurátor a pod.). Koordináciu činností PZ a OZ v škole môže prevziať koordinátor ŠPT, ak je v škole táto samostatná kariérová pozícia pre PZ alebo OZ ustanovená vo vnútornom predpise. Na druhom stupni podpornej úrovne sú cieľovou skupinou deti/žiaci so zvýšenými nárokmi na podporu, ktoré môžu byť aj prechodného charakteru, vrátane detí/žiakov so ŠVVP a ich zákonných zástupcov, PZ školy okrem školského špeciálneho pedagóga, s cieľom optimalizovať a podporiť proces výchovy a vzdelávania. (minedu.sk)

 

4. Má výchovný poradca nárok na príplatok za vykonávanie špecializovanej činnosti a príplatok za profesijný rozvoj absolvovaním špecializačného vzdelávania?

V prípade PZ a OZ je potrebné rozlišovať príplatok za vykonávanie špecializovanej činnosti podľa § 13a a 13b zákona č. 553/2003 Z. z. – ten patrí len triednemu učiteľovi a uvádzajúcemu PZ alebo OZ, a príplatok za profesijný rozvoj podľa osobitného predpisu (§ 14e zákona č. 553/2003 Z. z.). Na rozdiel od PZ, OZ v kariérovej pozícii výchovný poradca má priznaný príplatok za profesijný rozvoj, ak absolvuje špecializačné vzdelávanie na výkon špecializovaných činností v kariérovej pozícii výchovný poradca. Vtedy má OZ v kariérovej pozícii výchovný poradca (v škole aj v ZPP) nárok na 3 % príplatok za profesijný rozvoj po úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania za úspešné absolvovanie špecializačného vzdelávania podľa § 64 ods. 2 bod 3 zákona č. 138/2019 Z. z. PZ nemožno priznať príplatok za profesijný rozvoj za absolvovanie špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností v kariérovej pozícii výchovný poradca a kariérový poradca.

Uvedené platí aj vo vzťahu k školskému špeciálnemu pedagógovi ako PZ, do ktorého pracovnej činnosti výchovné poradenstvo môže patriť. Školský špeciálny pedagóg ako PZ nárok na príplatok za profesijný rozvoj za úspešné absolvovanie špecializačného vzdelávania ako výchovný poradca nemá, OZ v ktorejkoľvek kategórii OZ tento nárok po splnení zákonných podmienok vzniká. Riaditeľ školy však môže priznať PZ ako výchovnému poradcovi osobný príplatok podľa § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. alebo za kvalitné vykonávanie pracovných činností výchovného poradcu udeliť odmenu v zmysle§ 20 zákona č. 553/2003 Z. z.

V prípade výchovných poradcov – učiteľov je v tejto súvislosti dôležité pripomenúť, že majú v dôsledku zaradenia do kariérovej pozície výchovného poradcu upravený (znížený) základný úväzok.
Školský špeciálny pedagóg však základný úväzok nemá ustanovený. Výkon pracovnej činnosti PZ ako výchovného poradcu je viazaný na povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie, pričom výnimky sú uvedené v § 35 ods. 5 písm. a) až c) a § 87 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z.

5. Odborná činnosť výchovného poradcu a opis pracovných činností

Výkon konkrétnych odborných činností výchovného poradcu v škole je závislý od toho, ako riaditeľ v internom predpise určí štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovedností za výkon špecializovaných činností. Z odborných činností, ktoré výchovný poradca nevykonáva z dôvodu, že na to sú ustanovené samostatné kariérové pozície, možno spomenúť:

  1. Kariérové poradenstvo integrujúce vzdelávaciu, informačnú a poradenskú podporu vhodnej voľby vzdelávacej cesty a neskoršiemu profesijnému uplatneniu – zabezpečuje kariérový poradca.
  2. Primárna prevencia rizikového správania – primárnu prevenciu drogových závislostí a ďalších sociálnopatologických javov zabezpečuje školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní. Do 31. 8. 2019 tieto špecializované činnosti vykonával koordinátor prevencie. Kariérová pozícia školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní nie je na rozdiel od výchovného poradcu alebo kariérového poradcu viazaná na absolvovanie špecializačného vzdelávania.
  3. Koordinácia poskytovania poradenských služieb žiakom so ŠVVP školou a koordinácia vzdelávacích opatrení u týchto žiakov – zabezpečuje ŠPT a PZ/OZ v kariérovej pozícii koordinátor ŠPT – na túto pozíciu sa nevyžaduje absolvovanie špecializačného vzdelávania.

Ak vyššie uvedené kariérové pozície v škole nie sú ustanovené, pracovné činnosti vyplývajúce z príslušnej agendy preberá výchovný poradca.
Medzi odborné činnosti, ktoré vykonáva výchovný poradca v spolupráci s ďalšími PZ a OZ (najmä triedni učitelia, školský špeciálny pedagóg, školský psychológ a sociálny pedagóg), patria najmä tieto činnosti:

  1. Poskytovanie poradenských služieb a participácia na procesoch spojených s individuálnou integráciou žiakov – v spolupráci so ŠPT.
  2. Prevencia školského neúspechu – priebežná a dlhodobá starostlivosť o žiakov so zlým prospechom a vytváranie predpokladov na jeho znižovanie – v spolupráci s OZ školy.
  3. Metodická podpora učiteľom pri aplikácii psychologických a špeciálnopedagogických poznatkov a schopností do vzdelávacej činnosti a kurikulárnych dokumentov školy – v spolupráci s OZ školy a ZPP.
  4. Predkladanie návrhov zákonným zástupcom žiakov a riaditeľovi školy na ďalšiu starostlivosť školy o žiakov v riziku, prípadne návrhov na zabezpečenie starostlivosti ZPP.
  5. V súčinnosti s ostatnými PZ a OZ vyhľadávanie a riešenie žiakov, ktorých správanie a konanie vyžaduje zvláštnu pozornosť rodiny, školy, inštitúcií podieľajúcich sa na výchove detí a mládeže a ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa.
  6. Poradenská intervencia u žiakov v kríze, ohrození a náročných životných situáciách pri riešení ich osobných, rodinných a vzťahových problémov (poradenský rozhovor, konzultácie výchovného poradcu s učiteľmi, zákonnými zástupcami žiaka, s vedením školy a pod.) – v spolupráci so školským psychológom.
  7. Navrhovanie preventívnych opatrení k predchádzaniu konfliktných situácií v škole a spôsobov ich riešenia.
  8. Spolupráca s PZ/OZ pri spracovaní a pravidelnom vyhodnocovaní preventívnych programov školy.
  9. Aktívna účasť na stretnutiach ŠPT v škole.
  10. Participácia na tvorbe individuálnych vzdelávacích programov, priebežné vyhodnocovanie navrhovaných opatrení, podľa potreby navrhovanie a realizácia úprav školského prostredia, zabezpečenie špeciálnych pomôcok a didaktických materiálov – v spolupráci so ŠPT.
  11. Participácia na realizácii externých testovaní žiakov ZŠ (T5, T9) so zameraním na osobitosti testovania žiakov so ŠVVP – v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom.

Na úrovni metodickej a informačnej činnosti výchovný poradca získava odborné informácie z oblasti výchovného poradenstva a inovatívnych metód pedagogickej diagnostiky a sprostredkováva ich ostatným PZ. Poskytuje metodické usmerňovanie a podporu PZ, zákonným zástupcom pri riešení pedagogicko-psychologických problémov vývinu a vzdelávania žiakov. Informuje žiakov a ich zákonných zástupcov o činnosti ZPP a ďalších orgánov a inštitúcií (štátnych i neštátnych) v oblasti poradenských služieb v regióne v nadväznosti na možnosť využitia týchto služieb. V spolupráci s triednymi učiteľmi venuje pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia a poskytuje metodickú pomoc pri zabezpečovaní podmienok na ich výchovu a vzdelávanie. Výchovný poradca by si mal viesť písomné záznamy preukazujúce rozsah i obsah jeho činnosti, navrhovaných aj realizovaných opatrení. Výchovný poradca v rámci svojej pracovnej činnosti vychádza zo špecifík a potrieb konkrétnej školy, pričom jeho úspešnosť je v dominantnej miere závislá od schopnosti jeho spolupráce s ďalšími zložkami systému poradenstva a prevencie.

6. Týždenný pracovný čas a základný úväzok

Pri týždennom pracovnom čase a určení základného úväzku výchovného poradcu je potrebné rozlišovať, či ide o výkon špecializovaných činností PZ alebo OZ.

Týždenný pracovný čas PZ (na rozdiel od OZ) tvorí čas, v ktorom PZ vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy môže povoliť PZ vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho

PZ a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Uvedené sa odporúča upraviť aj vo vzťahu k OZ školy a ZPP na základe príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Základný úväzok PZ

Rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti PZ (čiže „základný úväzok“) a podrobnosti s ním súvisiace ustanovuje nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z. U školských špeciálnych pedagógov sa základný úväzok neustanovuje (§ 3 ods. 7 nariadenia vlády č. 201/2019 Z. z.). Aj školský špeciálny pedagóg v škole a v školskom zariadení okrem ZPP vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť (§ 21 ods. 3 písm. g) zákona č. 138/2019 Z. z.) a patrí medzi kategórie PZ, ktoré sa podieľajú na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu. Ak školský špeciálny pedagóg a OZ v škole, resp. v ZPP vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii výchovný poradca, realizuje to v rámci svojho ustanoveného, resp. určeného týždenného pracovného času, ktorý sa nedelí na priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a „ostatné činnosti“ a pri plnom úväzku je stanovený na 37,5 hod. týždenne.

Podľa § 3 ods. 5 nariadenia vlády č. 201/2019 Z. z. základný úväzok výchovného poradcu, základný úväzok kariérového poradcu a základný úväzok školského poradcu je uvedený v prílohe č. 5, ktorá má päť častí, pričom výška základného úväzku závisí od kategórie PZ, počtu žiakov školy a miesta výkonu pracovnej činnosti, resp. inej charakteristiky. V nadväznosti na uvedené, na účely vytvorenia systémového priestoru pre kariérové a výchovné poradenstvo v závislosti od druhu, typu alebo od veľkosti školy sú v § 5 ods. 1 až 3 nariadenia vlády č. 201/2019 Z. z. upravené špecifiká tykajúce sa základného úväzku výchovného poradcu a kariérového poradcu nasledovne:

  1. Do základného úväzku výchovného poradcu a školského poradcu sa započítavajú všetci žiaci školy, ak činnosti výchovného poradenstva a kariérového poradenstva poskytuje len výchovný poradca alebo len školský poradca.
  2. Do základného úväzku výchovného poradcu a kariérového poradcu sa započítava jedna polovica celkového počtu žiakov školy, ak je v škole ustanovený jeden výchovný poradca a jeden kariérový poradca.
  3. Do základného úväzku výchovného poradcu sa započítava:
    1. počet žiakov školy, ktorým poskytuje výchovné poradenstvo a kariérové poradenstvo, ak sú v škole ustanovení najmenej dvaja výchovní poradcovia a nie je ustanovený kariérový poradca, alebo
    2. jedna polovica počtu žiakov podľa písmena a), ak sú v škole ustanovení najmenej dvaja výchovní poradcovia a je ustanovený kariérový poradca.

7. Predpoklady výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v kariérovej pozícii výchovný poradca

Na kariérovú pozíciu výchovného poradcu, v ktorej vykonáva špecializované činnosti PZ alebo OZ, sa vzťahujú predpoklady na výkon pracovnej činnosti PZ a OZ uvedené v § 9 ods. 1. Tieto predpoklady musí PZ/OZ spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti.

7.1 Kvalifikačné predpoklady výchovného poradcu

Vo vzťahu k odbornej činnosti výchovného poradcu všeobecne záväzné právne predpisy neurčujú kvalifikačné predpoklady, keďže výchovný poradca je kariérovou pozíciou, v ktorej PZ zaradený do príslušnej kategórie a podkategórie PZ a OZ zaradený do príslušnej kategórie OZ vykonáva špecializované činnosti. Vzhľadom na to, že výchovný poradca musí byť zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný PZ/OZ, musí spĺňať kvalifikačné predpoklady pre kategóriu, do ktorej je zaradený. Ďalšou požiadavkou týkajúcou sa PZ je absolvované špecializačné vzdelávanie pre kariérovú pozíciu výchovný poradca. Z uvedeného vyplýva, že PZ musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v kategóriách podľa prílohy č. 5 nariadenia vlády č. 201/2019 Z. z. a v zmysle vyhlášky č. 173/2023 Z. z. Takýto PZ spĺňa kvalifikačné predpoklady aj pri postupe podľa § 83 zákona č. 138/2019 Z. z. OZ musí bez výnimiek spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii OZ a tým spĺňa aj kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kariérovej pozícii výchovný poradca. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa § 13 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. v ZŠ, základnej umeleckej škole a SŠ sa od učiteľa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie, v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného úväzku zníženého o jednu hodinu. Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch sa posudzuje aj odbornosť vyučovania, pričom výnimky ustanovuje § 13 ods. 2 zákona č. 138/1019 Z. z.

Podľa § 14 zákona č. 138/2019 Z. z. splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ. Nesplnenie kvalifikačných predpokladov sa oznamuje PZ alebo OZ písomne. Ak PZ alebo OZ nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia príslušný regionálny úrad školskej správy. Ak PZ alebo OZ nesúhlasí s výsledkom posúdenia regionálnym úradom, požiada o preskúmanie posúdenia ministerstvo školstva.

7.2 Bezúhonnosť

Výchovný poradca v škole ako PZ a OZ zaradený do tejto kariérovej pozície v rámci výkonu špecializovaných činností musí spĺňať aj predpoklad výkonu pracovnej činnosti PZ/OZ, ktorým je bezúhonnosť podľa § 15, § 15a a § 15b zákona č. 138/2019 Z. z. Do centrálneho registra PZ, OZ a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení sa po novom zapisuje (dopĺňa) aj údaj o splnení predpokladu bezúhonnosti. Podľa § 90b zákona č. 138/2019 Z. z. zamestnávateľ PZ/OZ školy alebo školského zariadenia (aj ZPP), ktorému okresný úrad v sídle kraja do 31. decembra 2021 oznámil skutočnosť, či PZ alebo OZ spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, mal povinnosť zapísať do centrálneho registra údaje o bezúhonnosti PZ alebo OZ najneskôr do 30. júna 2022.

7.3 Zdravotná spôsobilosť

Každý PZ a OZ preukazuje pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu svoju zdravotnú spôsobilosť, a to lekárskym potvrdením od všeobecného lekára. Ak na strane zamestnávateľa vzniknú pochybnosti, či u PZ/OZ nedošlo k zmene zdravotnej spôsobilosti, zamestnávateľ vyzve zamestnanca, aby v lehote najneskôr do 90 dní preukázal svoju zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom, ktorý vydá všeobecný lekár. V prípade, že zamestnanec podľa lekárskeho posudku nespĺňa podmienku zdravotnej spôsobilosti na výkon pracovnej činnosti, zamestnávateľ postupuje podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce – výpoveď zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Náklady priamo spojené s preukazovaním zdravotnej spôsobilosti lekárskym posudkom počas výkonu pracovnej činnosti OZ uhrádza zamestnávateľ.

7.4 Ovládanie štátneho jazyka

PZ/OZ nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak zo štátneho jazyka alebo v štátnom jazyku vykonal maturitnú skúšku, štátnu skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku. Ak PZ alebo OZ získal vzdelanie v inom jazyku ako v štátnom jazyku, preukáže ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, a to pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu.

8. Profesijný rozvoj výchovného poradcu

Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. profesijný rozvoj sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vyplýva zo zamerania školy, školského zariadenia alebo zo zamerania zariadenia sociálnej pomoci. Riaditeľ vydáva plán profesijného rozvoja po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená, so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom. Riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci vydáva plán profesijného rozvoja po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ a riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov. Po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená, možno plán profesijného rozvoja počas jeho platnosti dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.

Jednou z možností profesijného rozvoja je práve vzdelávanie, pričom za vzdelávanie sa považuje aj odborná stáž, ktorá je mimoriadne účinnou a dôležitou formou vzdelávania.
Pre profesijný rozvoj je dôležitý § 64 zákona č. 138/2019, ktorý upravuje pôsobnosť zamestnávateľa v profesijnom rozvoji. V tomto zmysle zamestnávateľ podporuje taký profesijný rozvoj, ktorý je v súlade s:

  1. potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci,
  2. odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti,
  3. individuálnymi potrebami PZ a OZ.

Všetky tri uvedené skutočnosti musia platiť súčasne.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. sa súlad profesijného rozvoja PZ a OZ s potrebami školy vyznačí v pláne profesijného rozvoja. To znamená, že ak výchovný poradca absolvoval vzdelávanie podľa schváleného plánu profesijného rozvoja, tak zamestnávateľ takéto vzdelávania musí uznať aj z pohľadu priznania príplatku za profesijný rozvoj, ak vo všeobecne záväzných právnych predpisoch nie je ustanovené inak (napr. § 14e ods. 6 a 7 zákona č. 553/2003 Z. z., § 64 ods. 2 písm. a) bod 3 zákona č. 138/2019 Z. z.). Zákon č. 138/2019 Z. z. nestanovuje ako podmienku priznania príplatku to, že vzdelávanie musí byť v súlade s pracovnou náplňou zamestnanca, ale len v súlade s potrebami školy (vyznačené v pláne profesijného rozvoja), s požiadavkami na výkon pracovnej činnosti a individuálnymi potrebami PZ a OZ.

Profesijný rozvoj výchovného poradcu a jeho plánovanie je špecifické tým, že výchovný poradca je:

  1. PZ, ktorý je zaradený do príslušnej kategórie a podkategórie PZ a kariérového stupňa PZ, a
  2. OZ, ktorý je zaradený do príslušnej kategórie OZ a kariérového stupňa OZ.

V príslušnej kategórii PZ a OZ ide o proces rozvíjania, prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií, využívania a hodnotenia získaných profesijných kompetencií, získavania profesijných kompetencií vyššieho kariérového stupňa, overovania profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa a získavania vzdelania na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon ďalšej pracovnej činnosti. Profesijný rozvoj výchovného poradcu má byť procesom získavania profesijných kompetencií na výkon špecializovaných činností. Profesijný rozvoj sa uskutočňuje podľa profesijných štandardov a v súlade so súčasným vedeckým poznaním, odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. profesijné štandardy vymedzujú súbor profesijných kompetencií potrebných na zaradenie do:

  1. kategórie a podkategórie PZ alebo do kategórie OZ,
  2. kariérového stupňa alebo
  3. kariérovej pozície.

Profesijné štandardy v nadväznosti na stupeň vzdelania pre jednotlivé kategórie, podkategórie, kariérové stupne a kariérové pozície vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva. Profesijný štandard pre kariérovú pozíciu výchovný poradca tvorí prílohu č. 21 pokynu ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

Výchovný poradca môže absolvovať všetky organizačné formy vzdelávania PZ/OZ uvedené v § 42 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. okrem adaptačného vzdelávania, ktoré je určené pre začínajúcich PZ/OZ. Absolvovaním špecializačného vzdelávania PZ získa profesijné kompetencie potrebné na výkon špecializovanej činnosti výchovného poradcu, ktoré spočívajú v schopnosti:

  1. identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky žiaka,
  2. identifikovať psycho-fyzické a sociálne faktory učenia a správania žiaka,
  3. identifikovať sociokultúrny kontext vývinu žiaka,
  4. ovládať obsah špecializácie výchovného poradcu: poznať teoretické východiská, trendy výchovného poradenstva a všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s výkonom práce výchovného poradcu,
  5. plánovať a projektovať výchovno-poradenskú činnosť,
  6. realizovať výchovné poradenstvo,
  7. hodnotiť priebeh a výsledky výchovného poradenstva,
  8. plánovať a realizovať sebarozvoj,
  9. stotožniť sa s rolou výchovného poradcu, školou.

Výchovný poradca v škole a ZPP sa má aktívne podieľať na tvorbe plánu profesijného rozvoja a procese tvorby portfólia výchovného poradcu.