Stravovanie zamestnancov v školách

1. Právne predpisy

  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 152/2002 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
    v znení neskorších predpisov,
  • opatrenie MPSVaR SR o sumách stravného (v súčasnosti opatrenie MPSVaR SR č. 211/2024 Z. z. o sumách stravného účinné od 1. septembra 2024).

2. Základné podmienky zabezpečenia stravovania

Problematiku stravovania zamestnancov upravuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým svojim zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zákonník práce vymedzuje podmienky stravovania, ktoré musí zamestnávateľ splniť bez ohľadu na to, akou formou zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov. Sú to nasledovné základné podmienky:

  • zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách,
  • stravovanie, ktoré zabezpečuje, musí zodpovedať zásadám správnej výživy,
  • poskytovaná strava sa musí podávať formou jedného hlavného teplého jedla,
  • súčasťou stravy musí byť aj vhodný nápoj.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie všetkým zamestnancom, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny v rámci riadnej dennej pracovnej zmeny. Táto povinnosť vyplýva pre zamestnávateľa priamo zo Zákonníka práce.

Do dĺžky odpracovanej zmeny pedagogických zamestnancov sa na účely stravovania započítavajú aj ostatné povinnosti súvisiace s pedagogickou činnosťou, nielen čas plnenia základného úväzku, čiže vychádza sa zo stanoveného denného pracovného času.

Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie:

  • zamestnancom vyslaných na pracovnú cestu, okrem zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny,
  • zamestnancom s miestom výkonu práce v zahraničí.

Nárok na zabezpečenie stravovania má teda každý zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny, a to aj v prípade, ak v tento deň ide na služobnú cestu. Nárok na stravu má teda aj zamestnanec, ktorý v ten deň odchádza na služobnú cestu, podmienkou však je, že pred odchodom na ňu, resp. aj po návrate z nej, odpracoval na stálom pracovisku viac ako štyri hodiny.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť zamestnancovi poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie len svojim zamestnancom, t. j. tým, ktorí vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy a ktorí spĺňajú ustanovenú podmienku minimálnej dĺžky výkonu práce v rámci pracovnej zmeny.

Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta. Zamestnancom vykonávajúcim práce na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta je možné v dohode dohodnúť aj zabezpečenie stravovania.

Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie ani tým zamestnancom, ktorí majú pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas a ich denná pracovná zmena je maximálne 4 hodiny a menej.

3. Stravovanie počas pracovnej pohotovosti a práce nadčas

Zákonník práce neukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí majú nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť, a to z toho dôvodu, že pracovná pohotovosť buď na pracovisku, alebo mimo neho nie je výkonom práce a je ju možné dohodnúť alebo nariadiť len mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny zamestnanca.

Ak v rámci pracovnej pohotovosti dôjde k výkonu práce, neaktívna pracovná pohotovosť sa mení na aktívnu, ktorá sa považuje za prácu nadčas. Z toho istého dôvodu nemajú zamestnanci nárok na zabezpečenie stravovania ani za výkon práce nadčas. Práca nadčas je práca vykonávaná mimo rozvrhu pracovných zmien, preto za čas vykonávania práce nadčas zamestnanci nemajú právny nárok na poskytnutie stravy.

Vzhľadom na špecifickosť práce nadčas pedagogických zamestnancov by pri zabezpečovaní stravovania nemali mať zamestnávatelia žiadne problémy.

4. Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zákonník práce od 1. marca 2021 ustanovuje viac spôsobov, ktorými môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie zamestnancov:

  • poskytovaním stravy vo vlastnom stravovacom zariadení,
  • umožnením stravovania zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa v blízkosti pracoviska zamestnanca,
  • zabezpečením stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou nákupu stravovacích poukážok,
  • poskytnutím finančného príspevku na stravovanie v prípadoch ustanovených v § 152 ods. 6 Zákonníka práce, alebo
  • od 1. marca 2021 aj poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi využívať aj kombináciu uvedených spôsobov stravovania, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov vo všetkých pracovných zmenách.

Zamestnávateľ má aj iné možnosti, ako zabezpečiť stravovanie. Napríklad dovozom hotových jedál, ak nemá kuchyňu, ale len výdajňu stravy, zabezpečením stravovania u vybraného poskytovateľa stravy, napr. v reštaurácii blízko pracoviska a pod. Zamestnávateľ môže umožniť svojim zamestnancom stravovať sa aj v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi aj finančný príspevok na stravu v prípadoch ustanovených v § 152 ods. 6 Zákonníka práce a za splnenia zákonom ustanovených podmienok aj nový finančný príspevok na stravovanie.

5. Podmienky poskytnutia finančného príspevku podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce

Tento finančný príspevok je výnimočnou formou náhrady za neposkytnutie stravy a zamestnávateľ ho môže využiť len vtedy, ak nemôže zabezpečiť stravovanie zamestnanca iným spôsobom, ktorý Zákonník práce umožňuje.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravu ako kompenzáciu za to, že mu nemôže zabezpečiť stravovanie len v týchto prípadoch:

  • vylučujú to podmienky výkonu práce na pracovisku, napr. na odlúčených pracoviskách, v školstve napríklad práca
    terénneho špeciálneho pedagóga a pod.,
  • zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, t. j. nemôže zabezpečiť stravovanie zamestnanca vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa ani prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
  • zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
  • ide o zamestnanca s výkonom domáckej práce alebo telepráce a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, príp. je takéto stravovanie podľa odseku 2 v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Finančný príspevok sa poskytuje v takej istej výške, akou zamestnávateľ prispieva na stravu ostatným zamestnancom vo výške ustanovenej v § 152 ods. 8 Zákonníka práce, t. j. ako súčet výšky príspevku zamestnávateľa na stravu z vlastných nákladov a výšky príspevku zo sociálneho fondu.

Podľa § 152 ods. 8 ZP suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa odseku 3 prvej vety, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa odseku 3, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem tejto sumy zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu, t. j. poskytuje aj príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu.

Od 1. 3. 2021 je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona 􀄀. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od dane oslobodená aj hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 152 Zákonníka práce.

Podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady uvedené v odseku 6 uvedeného ustanovenia zákona, povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie
sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Podrobnosti výberu a realizácie uvedenej povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu si môže, ale nemusí zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie buď prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa odseku 8.

Ako vyplýva zo znenia uvedeného ustanovenia Zákonníka práce, povinnosť umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie majú len zamestnávatelia, ktorí nezabezpečujú stravovanie zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.

Vzhľadom na to, že školy zabezpečujú stravovanie svojich zamestnancov spravidla v školskej jedálni, teda vo vlastnom stravovacom zariadení, škôl a školských zariadení sa uvedená možnosť výberu zabezpečenia stravovania netýka.

Finančný príspevok poskytujú len zamestnancom v prípadoch uvedených v § 152 ods. 6 Zákonníka práce, napr. zamestnancovi na základe lekárskeho potvrdenia, pri domáckej práci alebo telepráci, ale aj pri vykonávaní práce z domácnosti v prípade mimoriadnej situácie.

Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ  zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 v sume podľa odseku 8.

Od 1. januára 2023 pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

6. Zabezpečenie stravovania zamestnancov škôl a školských zariadení

Vzhľadom na to, že školy a školské zariadenia poskytujú stravovanie deťom a žiakom v školských jedálňach, zamestnancom škôl a školských zariadení zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prednostne v školskej jedálni, v ktorej sa stravujú jeho žiaci. V odôvodnených prípadoch zamestnávateľ môže svojim zamestnancom umožniť stravovať sa aj v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, napr. zamestnanec školy s diétnym stravovaním sa po dohode so zamestnávateľom môže stravovať aj v školskej jedálni inej školy, ktorá takéto stravovanie poskytuje, pretože škola, v ktorej zamestnanec pracuje, má síce vlastnú jedáleň, ale diétne stravovanie neposkytuje.

Prednostne by sa však zamestnanci mali stravovať v stravovacom zariadení zamestnávateľa, teda v jedálni školy, v ktorej sú zamestnaní, len vo výnimočných a zákonom umožnených prípadoch sa zamestnancovi umožní stravovanie aj na inom mieste alebo iným spôsobom.

Zabezpečenie stravovania zamestnancom škôl a školských zariadení v zariadeniach školského stravovania musí byť aj v súlade s § 2 vyhlášky MŠ SR č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania v znení vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 262/2022 Z. z., podľa ktorého v zariadení školského stravovania sa okrem stravovania detí a žiakov zabezpečuje aj stravovanie zamestnancov škôl a školských zariadení, ako aj stravovanie iných fyzických osôb a poskytovanie stravovania bývalým zamestnancom škôl alebo školských zariadení, ktorí v škole alebo školskom zariadení pracovali do odchodu do dôchodku, a aj stravovanie zamestnancov škôl alebo školských zariadení počas školských prázdnin, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacích aktivitách.

7. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi v rámci stravovania na každé jedlo formou nepeňažného príspevku z vlastných zdrojov vo výške ustanovenej § 152 ods. 3 Zákonníka práce alebo poskytovaním peňažného finančného príspevku na stravovanie v sume uvedenej v § 152 ods.
8 Zákonníka práce. Okrem toho je povinný poskytovať zamestnancom na stravu aj príspevok zo sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994
Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Všetky tieto príspevky sú oslobodené od dane z príjmu, ale len do výšky, v akej je ustanovený Zákonníkom práce, t. j. do sumy 4,57 €. Ak by zamestnávateľ prispieval na stravovanie zamestnancov z vlastných zdrojov väčšou sumou, ako je maximálna suma tohto príspevku ustanovená Zákonníkom práce, suma príspevku na stravovanie, ktorá prevyšuje jeho maximálnu výšku ustanovenú Zákonníkom práce, podlieha zdaneniu. Taktiež podlieha zdaneniu príspevok na stravovanie, ktorý sa vypláca pozadu, teda nie na začiatku mesiaca, na ktorý sa príspevok poskytuje.

8. Výška príspevku zamestnávateľa na stravu

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Zamestnávateľ môže poskytnúť nepeňažný príspevok z vlastných nákladov v akejkoľvek výške, ale len v rámci rozpätia minimálneho a maximálneho možného príspevku stanoveného Zákonníkom práce. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je právnymi predpismi určená,
ani obmedzovaná.

9. Hodnota stravovacej poukážky

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovacie poukážky. V tomto prípade sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.

Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, t. j. 75 % zo 8,30 €.

To znamená, že v súčasnosti musí zamestnávateľ poskytovať zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote minimálne 6,23 €. Horná hranica nie je zákonom obmedzená. Určená je len dolná a horná hranica príspevku zamestnávateľa.

Aj v prípade, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky, prispieva zamestnancovi na stravovanie formou nepeňažného príspevku z vlastných zdrojov a zo sociálneho fondu.

Podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce suma finančného príspevku na stravovanie je

  • suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa odseku 3 prvej vety (Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, t. j. v súčasnosti najviac v sume 4,57 €), najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4 (Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, t. j. v súčasnosti zo sumy 8,30 €, čo je suma 6,23 €.), teda najmenej v sume 3,43 € (6,23 × 0,55).

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa odseku 3, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní
5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem tejto sumy podľa predchádzajúcich dvoch odsekov je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu, t. j. poskytovať aj príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu podľa zákona o sociálnom fonde.

Od 1. januára 2023 dochádza aj k zmene formy stravovacej poukážky. V súčasnosti poznáme dve formy poukážok, a to papierovú a elektronickú. Do 31. 12. 2023 je na zamestnávateľovi, akú formu poskytoval. Od 1. januára 2023 to musí byť výlučne elektronická forma v podobe dobíjacej stravovacej karty. Povinné to nebude len v tom prípade, ak to na základe podmienok zamestnávateľa nebude možné, alebo ak v blízkosti pracovisku prevádzky tieto karty nebudú akceptovať.

10. Príspevok zo sociálneho fondu

Príspevok zo sociálneho fondu je jedným z príspevkov, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytovať. Jeho výška závisí od rozhodnutia zamestnávateľa a od finančných zdrojov sociálneho fondu zamestnávateľa.

Zamestnávateľ prispieva zo sociálneho fondu na stravu každému zamestnancovi na jedno hlavné jedlo denne podľa zásad používania sociálneho fondu platných u zamestnávateľa.

11. Okruh osôb, ktorým je možné poskytovať stravovanie

Zamestnávateľ môže:

  • rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce; teda môže poskytnúť stravovanie napr. aj osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to najmä dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študenta, napr. ak pracujú viac ako 4 hodiny denne; bývalým zamestnancom – dôchodcom, ktorí odišli do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a bezprostredne pred odchodom do dôchodku pracovali u tohto zamestnávateľa a pod. V uvedenom prípade sa môže zabezpečiť stravovanie dôchodcom aj bez poskytovania príspevku;
  • upraviť podmienky, za ktorých bude svojim zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, napr. počas školenia, celodennej návštevy zdravotníckeho zariadenia, počas práceneschopnosti, pričom môže stanoviť dĺžku doby práceneschopnosti zamestnanca, počas ktorej bude ešte zabezpečovať
    stravovanie a pod.,
  • umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.

Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, až po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Na tento úkon sa teda nevyžaduje súhlas, ale len prekovanie so zástupcami zamestnancov.
Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ koná samostatne.