Škola a problémové správanie a kriminalita žiakov

1. Úvod

Kriminalita a problémové správanie žiakov základných a stredných škôl je nepriaznivým spoločenským javom nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celej Európskej únii.

Na úrovni Európskej únie bolo prijatých viacero dokumentov, ktoré sa zaoberajú kriminalitou mladistvých páchateľov (pre potreby tohto článku sa nimi rozumejú žiaci základných a stredných škôl), jej príčinami a navrhnutím možných riešení na elimináciu tohto správania.

Z dokumentov inštitúcií Európskej únie možno uviesť:

  • stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prevencia kriminality mladistvých, spôsoby riešenia kriminality mladistvých a úloha justície mladistvých v Európskej únii (2006/C 110/13) a
  • uznesenie Európskeho parlamentu z 21. júna 2007 o kriminalite mladistvých, úlohe žien a rodiny a spoločnosti (2007/2011(INI)).

Samozrejme, dokumenty prijaté na pôde Európskej únie ovplyvňujú aj vnútroštátnu politiku štátu v danej oblasti, preto jednotlivé myšlienky týchto dokumentov sa premietajú aj do slovenského právneho poriadku.

Cieľom príspevku je oboznámiť pedagogickú verejnosť s problémovým a kriminálnym správaním žiakov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky a nájsť možnosti jeho predchádzania a eliminovania.

Dôvodov, pre ktoré sú problémové správanie a kriminalita žiakov nepriaznivé a nebezpečné, je niekoľko. Keďže protispoločenské činy, priestupky alebo dokonca trestné činy páchané v školskom prostredí postihujú predovšetkým spolužiakov týchto problémových žiakov, obeťami sú predovšetkým ich rovesníci a osoby, s ktorými sa každodenne stretávajú.

Pri násilných činoch to môže mať nepriaznivý vplyv na psychický vývoj žiaka – obete od pocitov strachu, úzkosti až po prejavy agresie.
Môže sa však vyskytnúť aj kopírovanie správania problémového žiaka jeho spolužiakmi, resp. vytváranie skupín, čím dochádza k rozšíreniu problémového správania medzi žiakmi, a konflikt, ktorý pôvodne vznikol medzi dvoma žiakmi, sa tak prenáša aj na ostatných.

2. Legislatívne východiská pre školy

V zmysle § 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov cieľom výchovy a vzdelávania je, okrem iného, umožniť dieťaťu alebo žiakovi:

  • naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy, navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
  • posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom,
  • získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a protokolov na tento dohovor nadväzujúcich), ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
  • pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
  • naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
  • naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

Nemožno prehliadnuť ani princíp výchovy a vzdelávania uvedený v § 3 písmeno m) o výchove a vzdelávaní, ktorým je

  • posilniť výchovnú stránku výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť.

Zároveň treba spomenúť aj Smernicu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. Uvedená smernica si kladie za cieľ poskytnúť základné informácie zamestnancom, ktorí sa podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese o formách prejavov šikanovania, návrhoch na riešenie, spôsoboch ich preventívneho pôsobenia a o potrebe spolupráce s rodičmi žiakov a príslušnými inštitúciami.

3. Kriminálne správanie žiakov podľa jednotlivých kategórií

Delikventné, resp. kriminálne správanie žiakov možno zhrnúť pod jednotlivé kategórie tejto nedovolenej činnosti. Kriminalita a delikvencia však nie sú totožné pojmy.

Kriminalita je pojem odvodený z latinského crimen – previnenie, zločin. Označuje protispoločenské správanie, ktoré Trestný zákon považuje za trestný čin.

Za kriminalitu sa považujú skutky trestne zodpovednej osoby, ktorej činy sa sankcionujú trestnoprávnymi normami. Podľa slovenského právneho poriadku je osoba trestne zodpovedná po dovŕšení 14. roku veku. Z toho dôvodu sa za kriminálne činy nepovažujú skutky detí mladších ako 14 rokov a osôb, ktoré nie sú schopné rozpoznať v dôsledku duševnej choroby spoločenskú nebezpečnosť vlastného konania.
Delikvencia je pojem odvodený z latinského delinques – porušovateľ práva. Za delikvenciu sa považujú činy, ktoré ohrozujú a porušujú základné spoločenské vzťahy, ale stupeň ich nebezpečnosti nedosahuje úroveň trestných činov spáchaných maloletými osobami do 14 rokov veku a osobami trestnoprávne nezodpovednými pre nepríčetnosť.

 

3.1 Majetková delikvencia a kriminalita

Najčastejšie žiaci páchajú majetkovú kriminalitu, ktorá je prevažne odrazom súčasnej spoločnosti zameranej na materiálne hodnoty, čím podnecuje žiakov k orientácii na hmotné statky. Žiak sa cíti pod tlakom okolia, chce sa vyrovnať svojim rovesníkom, a to už od prvého ročníka základnej školy, preto tieto hmotné statky považuje za nevyhnutnú životnú potrebu. Z tohto dôvodu dochádza k majetkovej trestnej činnosti – napríklad krádežiam, či už samotných produktov, vecí patriacich iným žiakom, alebo iným osobám, alebo finančných prostriedkov na ich zakúpenie, t. j. peňazí.

3.2 Násilná delikvencia a kriminalita

Ďalšia delikvencia a kriminalita, ktorú žiaci páchajú, je násilná kriminalita.

Prejavuje sa vo všetkých vekových skupinách žiakov – mládeže, t. j. od začiatku školského veku až po prah dospelosti.

Násilná kriminalita sa prejavuje prevažne:

  • šikanovaním,
  • vydieraním,
  • lúpežným prepadnutím.

Násilná kriminalita môže viesť aj k závažnejším následkom, ako je psychická ujma obete, vážne ublíženie na zdraví, ba až smrť. Podnety, ktoré vedú žiakov k páchaniu tejto kriminality, môžu byť rôzne. Sú nimi napríklad filtrovanie osobných problémov v rodinnom prostredí ako výsledok napr. veľmi prísnej, ba až „sparťanskej“ výchovy, resp. nedbalej výchovy bez určenia mantinelov a nastavenia hodnôt.

Prostredníctvom násilnej kriminality si žiaci dokazujú svoju silu, ponižujú slabších jedincov, čím sa snažia vybudovať alebo upevniť svoje vodcovské postavenie, alebo týmto správaním upútať na seba pozornosť.

3.3 Mravnostná kriminalita

Žiaci sa nevyhýbajú ani mravnostnej delikvencii a kriminalite, pod ktorú spadá páchanie trestných činov sexuálneho zneužívania a znásilnenia. Súvisí to s prudkými psychickými a fyzickými zmenami v tele žiaka v čase nástupu puberty.

V dnešnom období sa prudko zrýchľuje sexuálny vývoj jedinca, či už pôsobením spoločnosti, médií, alebo samotných vrstovníkov. Často dochádza k prvým vzťahom, ktoré sú úvodom do sexuálneho života, čo v prípade žiakov približne rovnakého, ale nie zhodného veku môže byť vážny problém.

Napríklad pri sexuálnom zneužívaní ide o trestný čin aj vtedy, keď má páchateľ trestného činu pätnásť a jeho obeť štrnásť rokov a obeť so sexuálnym stykom dobrovoľne súhlasila. Trestné činy znásilnenia sú často spojené so zníženou schopnosťou sebaovládania a sebakontroly a bývajú spojené aj so zníženou úrovňou intelektu mladistvého páchateľa, t. j. žiaka.
Náhľad na kriminalitu žiakov z hľadiska pohlavia nám neposkytuje veľký priestor na skúmanie. Kriminalitu páchajú z veľkej časti osoby mužského pohlavia, kriminalita u dievčat je zriedkavejšia, aj keď nie vylúčená.

4. Kritériá delikvencie a kriminality žiakov z hľadiska veku

Žiakov možno z hľadiska páchania trestnej činnosti rozdeliť na:

  • maloletých,
  • mladistvých,
  • osoby blízke veku mladistvých.

Maloletými rozumieme osoby, ktoré nedosiahli vek štrnásť alebo pätnásť rokov. Spodnú hranicu tejto skupiny možno ohraničiť vekom, v ktorom sú deti schopné vnímať protispoločenskosť svojho správania, t. j. približne šesť rokov. Samozrejme, rozumová vyspelosť je u každého jedinca iná.

V tomto prípade hovoríme o delikvencii a nie o kriminalite, pretože osoby, ktoré nedosiahli vek trestnej zodpovednosti (štrnásť rokov), nie sú trestne zodpovedné.

Mladiství sú osoby, ktoré dosiahli vek štrnásť rokov, a nepresiahli vek osemnásť rokov života.

Pod osobami blízkymi veku mladistvých rozumieme osoby, ktoré už síce presiahli prah plnoletosti, a to osemnásť rokov, ale nepresiahli vek dvadsať jeden rokov.

Z hľadiska náhľadu na kriminalitu/delikvenciu mladistvých týkajúceho sa školy možno rozdeliť vekové kategórie žiakov na:

  • detský vek, ktorý zahŕňa predškolský vek (vek do začatia školskej dochádzky),
  • mladší školský vek (do desiatich rokov),
  • starší školský vek (od desiatich do pätnástich rokov),
  • adolescencia – v rámci rozdelenia delikvencie a kriminality mladistvých ju vymedzujeme obdobím od pätnásteho do osemnásteho roku veku.

V jednotlivých vekových kategóriách sa delikvencia/kriminalita vyvíja od jednoduchších, drobných prejavov nekonformného správania spôsobeného maladaptáciou (poruchou, neschopnosťou adaptácie) z dôvodu zmien počas prechodu z predškolského, resp. rodinného prostredia do školského prostredia až po závažnú trestnú činnosť v období adolescencie.

Veľkú úlohu zohráva aj choroba ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou, ktorá je v detstve jednou z najčastejších psychiatrických porúch. Trpí ňou až sedem percent detí školského veku. Títo žiaci sa často pri utrpenej krivde (na nich vykonanom násilí) neutiahnu, ale krivdu odplatia rovnako, ba aj razantnejšie.

Pre žiakov s problémovým správaním v mladšom školskom veku sú charakteristické hlavne drobné krádeže a násilné prejavy, ako napr. šikanovanie slabších spolužiakov.

Pri žiakoch staršieho školského veku sa už register delikventnej aj kriminálnej činnosti rozrastá. Súvisí to predovšetkým s nástupom puberty a s tým spojenými fyziologickými, prípadne psychickými zmenami, resp. s rozvojom osobnosti.

Žiaci staršieho školského veku sa združujú do skupín, ktoré nie vždy majú pozitívny vplyv na jednotlivca. V rámci upevnenia svojho postavenia v skupine alebo získania obdivu sa žiaci dopúšťajú rôznych nerozvážnych činov, akými sú:

  • požívanie alkoholu,
  • užívanie drog,
  • násilné správanie voči vybraným jednotlivcom, resp. skupinám.

S nástupom puberty súvisia aj začiatky sexuálneho života žiakov, ktoré už, ako bolo spomenuté, majú v niektorých prípadoch až trestnoprávny dosah.

Zároveň veľmi skoré sexuálne začiatky dievčat, a to predovšetkým v skupinách, môžu viesť k ich neskoršiemu prostitučnému správaniu.

Obdobie adolescencie plynulo nadväzuje na obdobie staršieho školského veku, čím sa v mnohých ohľadoch na neho podobá. Adolescenti sa naďalej združujú v skupinách, pričom tieto skupiny môžu mať rôzny radikálny podtón. Pod vplyvom týchto skupín môžu adolescentní žiaci páchať trestnú činnosť napríklad s rasovým motívom. Ďalej sa rozvíja majetková trestná činnosť, vandalizmus, a to predovšetkým s cieľom nadobudnúť rôzne hnuteľné veci, aby sa vyrovnali svojim vrstovníkom.

5. Príčiny delikvencie a kriminality žiakov

Činitele a okolnosti, ktoré vedú žiakov k delikventnej a kriminálnej činnosti, sú rôznorodé a týkajú sa predovšetkým spoločenských, ekonomických faktorov a faktorov prostredia. Zaraďujeme sem:

  • nepriaznivé rodinné prostredie,
  • stigmatizáciu,
  • užívanie návykových a psychotropných látok,
  • poruchy správania alebo osobnosti,
  • nepriaznivý vplyv médií pri prezentácii násilia,
  • chudobu,
  • nezamestnanosť,
  • nedostatočné vzdelanie.

5.1 Nepriaznivé rodinné prostredie

Pod nepriaznivým rodinným prostredím možno rozumieť také prostredie, ktoré nezabezpečuje všetky potreby žiaka, či už po fyzickej, alebo psychickej stránke, a nevytvára priaznivé podmienky na riadny a kontinuálny rozvoj osobnosti žiaka a jeho výchovu k zodpovednosti, stabilite, plneniu povinností a dodržiavaniu morálnych zásad spoločnosti, v ktorej žije.

Príkladom nepriaznivého rodinného prostredia sú:

  • rozvrátené rodiny, v ktorých absentuje buď mužský, alebo ženský vzor,
  • finančné problémy a vysoká a trvajúca pracovná zaťaženosť rodičov, z čoho často dochádza k zanedbávaniu a nedostatočnému stanovovaniu hraníc a nedostatočnej kontrole a usmerňovaniu maloletých.

Keďže potreby žiaka po uvedenej stránke nie sú v rodine uspokojované, môže dochádzať k vyhľadávaniu náhradného riešenia, žiak sa pripája k mládežníckym skupinám. Tieto skupiny sú však často charakteristické páchaním protiprávnych činov rôzneho stupňa závažnosti (od páchania nemorálnych skutkov cez priestupky až po závažnejšiu trestnú činnosť). Tým, že sa do nej maloletý infiltruje, môže dochádzať k zmene jeho správania a jeho hodnôt, takže pod vplyvom okolia začne páchať trestnú činnosť.

Rovnako nepriaznivo môže na maloletého vplývať aj negatívny vzor, ktorý má osvojený zo svojho rodinného prostredia, akým môže byť alkoholizmus vedúci k násiliu, vyhýbaniu sa pracovnému procesu, gamblerstvo, kriminálna minulosť rodičov, resp. schvaľovanie vedenia záhaľčivého či parazitického života v spoločnosti.

5.2 Stigmatizácia

Stigmatizácia, resp. labeling (onálepkovanie) je pojmom, ktorý sa spája so školským prostredím.

Sú to prípady, keď je žiak učiteľom označený, ba až zaškatuľkovaný ako nevychovaný, s predpoveďou o nemožnosti jeho nápravy a polepšenia. Takto vytvorená povesť sa so žiakom spája počas celého jeho školského života. Kveton Holcr opísal proces stigmatizácie v knihe Kriminológia takto:

  • Dieťa sa za určitých okolností správa nekonformne, odchylne od správania väčšiny detí v kolektíve.
  • Nasleduje onálepkovanie, označenie učiteľom (vychovávateľom) za „grázla“, „chuligána“, o čom sa dozvedia všetci učitelia.
  • Fakt, že dieťa bolo takto označené, dáva teraz všetkým učiteľom moc zaobchádzať s ním ako s chuligánom a trestať ho aj za najmenšie priestupky prísnejšie než ostatné deti – dieťa sa dostáva do centra negatívnej pozornosti.
  • Dieťa označenie vedome alebo nevedome akceptuje a identifikuje sa s ním, čím sa uňho vyvinie nový sebaobraz, podľa ktorého sa začína správať.
  • Správanie dieťaťa sa mení (v súlade s nálepkou), nežiaduce správanie sa fixuje a nachádza svoje miesto v osobnosti dieťaťa.

5.3 Návykové a psychotropné látky

Užívanie návykových látok je najmä vo vymedzenom veku adolescentov veľmi nebezpečné z toho dôvodu, že sa znižujú, resp. eliminujú prirodzené zábrany. Žiak adolescent svoju závislosť musí financovať a vzhľadom na to, že drvivá väčšina žiakov nemá príjem iný ako vreckové od rodičov, môže to vyústiť do trestnej činnosti prevažne majetkovej povahy, ako napríklad drobné krádeže, ba až po násilnejšiu trestnú činnosť, ako napríklad lúpeže.

5.4 Poruchy správania alebo osobnosti

Často sa stáva, že žiak vo vyšších triedach základnej školy núti mladších žiakov, aby pre neho kradli u svojich známych, resp. vo svojich rodinách s tým, že sa im vyhráža, že pokiaľ to neurobia, tak napríklad znásilní ich matku, podpáli im dom, resp. ich a ich príbuzných dobije.

Po krádeži čaká pred bytom a šikanovaný žiak mu ihneď odovzdá ukradnuté veci, resp. peniaze.

Poruchy osobnosti a správania sa často vyskytujú spoločne s užívaním nedovolených látok, ale aj osobitne. Spolupôsobenie týchto, ale aj iných faktorov, ako je napr. faktor prostredia, sa môže odrážať na správaní mladistvého tak, že koná nepremyslene, impulzívne, v afekte a nerešpektuje spoločenské pravidlá správania.

Tu opakovane treba spomenúť chorobu ADHD, pre ktorú je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita.

Do tejto skupiny možno zaradiť aj poruchy správania žiakov, keď sa napríklad žiak, žiačka nabúrajú do elektronickej stránky iného žiaka a v jeho mene zasielajú iným všelijaké odkazy, medzi nimi aj sexuálne ladené. Poškodený žiak sa len od iných dozvedá, čo vlastne bolo pod jeho menom distribuované a ako bolo poškodené jeho meno, napríklad aj ponúkaním sexuálnych aktivít.

5.5 Nedostatočné vzdelanie

Žiaci sa v médiách, či už na internete, v televízii, alebo v počítačových hrách často stretávajú s násilnými scénami až extrémneho charakteru, čo môže viesť k vytváraniu systému hodnôt, v ktorom je násilie akceptované. Rovnako aj materiály erotického až pornografického charakteru s násilným podtónom, ktorých všadeprítomnosť a ľahká dostupnosť je až zarážajúca, pôsobia na žiakov negatívne. Pri absencii pozitívnych vzorov z rodiny taktiež môže dôjsť k napodobňovaniu nežiaduceho správania, pričom nesúhlas druhej strany môže mať až trestnoprávne následky.

Pojem nedostatočné vzdelanie sa neobmedzuje iba na nedostatok vedomostí, ktoré sú prezentované v školách, alebo nízky pracovný kvalifikačný stupeň, rozumie sa ním aj nedostatok vštepených sociálnych a občianskych hodnôt. Žiak niekedy vôbec nerozoznáva, čo je dobré a čo zlé, keďže v rodine mu nie sú vštepované hodnoty, ktoré sú v iných rodinách úplne samozrejmé. Pri ich nedostatku sa jedinec riadi individualistickým prístupom k životu a k ostatným, ako sú prospechárske hodnoty, nadmerné užívanie statkov a súťaživosť, pričom uvedené môže za určitých okolností spôsobovať spoločenské odsúdenie.

U mladistvých treba podporovať a vštepovať im hodnoty ako tolerancia, šľachetnosť, empatia, solidarita a dodržiavanie spoločenských pravidiel.

5.6 Chudoba

Chudoba je veľkým celospoločenským problémom, ktorý má veľmi nepriaznivý vplyv nielen na dospelých jedincov, ale aj na osoby, ktoré sa nachádzajú v žiackom veku. V podmienkach Slovenskej republiky môžeme za príklad použiť mladistvého pochádzajúceho z rodiny s nepriaznivou finančnou situáciou, ktorý sa snaží vyrovnať sa svojim vrstovníkom z rodín, ktoré sú nadštandardne finančne zabezpečené, a to hlavne prostredníctvom materiálnych vecí. Často sa preto stáva, že si konkrétne veci zabezpečí krádežou, resp. krádežou finančných prostriedkov na ich nákup. Aj keď je žiak z veľmi chudobnej rodiny, jeho priania a želania nekorešpondujú s jeho prostredím, s tým, čo si môže dovoliť jeho rodina, ale praje si napríklad bezdotykový mobilný telefón, značkové oblečenie a podobne.

Žiaci sú k sebe krutí (najmä vo väčších mestách), ostro vysmejú deti, ktoré majú oblečenie z tzv. čínskych obchodov, takže žiak si radšej ukradne peniaze na aspoň jednu značkovú vec, ako by nosil veci zdedené po príbuzných, známych, zakúpené v čínskych obchodoch, pre ktorých nosenie sa mu ostatní žiaci vysmievajú, hoci sú čisté.

5.7 Nezamestnanosť

Nezamestnanosť ide ruka v ruke s chudobou. Tento celospoločenský problém ma nepriaznivý vplyv aj na mladistvých. V mnohých prípadoch tak dochádza k pocitu frustrácie a zúfalstva, ktoré sú živnou pôdou pre deviantné správanie. Táto frustrácia pochádza najmä z toho, že sa mladiství nemajú kde zamestnať, resp. na voľné pracovné miesta nie sú dostatočne kvalifikovaní. Rovnako deviantné správanie ovplyvňuje aj množstvo nevyplneného voľného času, ktorý by inak mladiství trávili v práci. Tým, že sa nudia a nemajú si ako vyplniť svoj voľný čas, vytvára sa im priestor na spoznávanie nie vždy legálnych činností. Nezamestnanosť však priamo nesúvisí so žiakmi ako takými, ale už so samotnými absolventmi základných či stredných škôl.

6. Prevencia kriminálneho správania

Prevenciou kriminality a delikvencie sa zjednodušene rozumie predchádzanie a ochrana pred sociálnopatologickými javmi.

„Zo spoločensko-praktického (činnostného hľadiska) prevencia kriminality predstavuje vedecky zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a koordinované pôsobenie na príčiny a podmienky kriminality s cieľom odstrániť ich alebo ich vhodným výberom foriem a metód pôsobenia aspoň sčasti (podľa možnosti však v čo najvyššej miere) eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a súčasne podporovať vytváranie antikriminogénnych podmienok.“ (Holcr)

Zjednodušene chápané, sú to činnosti a opatrenia, ktoré majú pomáhať predchádzať páchaniu trestnej činnosti.

Venovať pozornosť prevencii trestnej činnosti je veľmi dôležité, ale aj náročné. Z tohto dôvodu treba poznať jej obsah a porozumieť jej. Prevencia z hľadiska štádia vývoja kriminálneho problému sa člení na prevenciu:

  • univerzálnu,
  • selektívnu,
  • indikovanú.

Univerzálna prevencia je celoplošnou prevenciou, zameriava sa teda na všetkých žiakov. Jej cieľom je zabrániť vzniku kriminogénnych faktorov. V rámci školského prostredia možno univerzálnu prevenciu vykonávať napríklad prostredníctvom tematicky zameraných prednášok a filmov s prispôsobením obsahu veku žiakov – napríklad na témy morálky, násilia, vyzdvihnutia jednotlivých hodnôt spoločnosti, nebezpečenstva užívania drog, či už právneho, alebo zdravotného, resp. na tému problematiky trestnoprávnej zodpovednosti a následkov, ktoré vyplývajú z právoplatného odsúdenia.

Selektívna prevencia sa orientuje na užší okruh žiakov, a to na tých, ktorí sú už ohrození psychopatologickými javmi, resp. tých, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že budú páchať trestnú činnosť. Žiaci, u ktorých by bolo treba vykonávať selektívnu prevenciu, sú tí, u ktorých možno badať jednotlivé príznaky, ktoré boli uvedené v kapitole o príčinách kriminality.

Selektívnu prevenciu možno vykonávať prostredníctvom špeciálnej výchovnej a psychologickej intervencie, a to prostredníctvom výchovných poradcov, školských psychológov, prípadne iných osôb pôsobiacich v školskom prostredí.

Indikovaná prevencia by sa jednoducho dala charakterizovať ako prevencia recidívy, resp. prevencia opätovného páchania kriminality alebo delikvencie.

Objektom indikovanej prevencie sú žiaci, ktorí sa už dopustili trestnej činnosti, priestupkov, resp. činov inak trestných (prípad, že čin, ktorý by bol trestným činom podľa Trestného zákona, spácha osoba, ktorá nie je trestne zodpovedná, t. j. žiak, ktorý nedosiahol vek štrnásť, resp. pätnásť rokov pri trestnom čine sexuálneho zneužívania).

Cieľom indikovanej prevencie je sociálna resocializácia žiaka a tá sa vykonáva zväčša ako nariadená ochranná výchova vykonávaná napríklad v reedukačných centrách, diagnostických centrách atď.

7. Postavenie školy v živote problémového žiaka

Existujú viaceré filozofické teórie zaoberajúce sa postavením a úlohou školy v živote žiaka, a to nielen z hľadiska čisto výučbového procesu, teda odovzdávania tradičných znalostí a obsahu školských osnov, ale aj z hľadiska odovzdávania určitých prospoločenských hodnôt, výchovy k ochote zúčastňovať sa na vedení spoločnosti, schopnosti samostatného usudzovania a dodržiavania čestnosti, spoločenských pravidiel, ako aj štátom prijatých zákonov.

Odovzdávanie znalostí, ktoré nie sú len učivom, je zahrnuté do učebných osnov predmetov ako občianska výchova, etika atď. Aj takýmito prostriedkami a výchovným pôsobením pedagógov možno preventívne pôsobiť na žiakov pri formovaní ich osobnosti a výchove na riadneho občana. Tým sa môže znížiť riziko ich inklinovania k protispoločenskému, delikventnému a kriminálnemu správaniu.

Z uvedeného vyplýva, že školské prostredie má pre formovanie osobnosti žiaka veľký význam.

Túto skutočnosť uvádza aj uznesenie Európskeho parlamentu z 21. júna 2007 o kriminalite mladistvých, úlohe žien a rodiny a spoločnosti, ktoré analyzuje problém kriminality mládeže (v našom prípade žiakov) a navrhuje určité opatrenia na jej minimalizovanie, a to aj prostredníctvom pôsobenia školy. Predmetné uznesenie kladie dôraz na aktívnu spoluprácu všetkých zúčastnených strán spoločnosti, a to štát ako ústrednú riadiacu zložku, regionálne a miestne orgány, školské orgány, rodiny, občiansku spoločnosť.

Podľa nášho názoru je dôležitá spolupráca školy so štátnymi orgánmi na poli prevencie, a to prostredníctvom celoškolských prednášok, resp. na hodinách ako etická výchova, kde by už prednáška alebo obdobná aktivita nadobudla osobnejší a bezprostrednejší charakter.

Predmetné uznesenie kladie dôraz na odovzdávanie týchto vedomostí a odovzdávanie hodnôt už od najranejšieho veku.

8. Odporúčanie pre riaditeľov škôl a pedagógov

Veľmi dôležitá je úzka spolupráca rodiny a školy, a to najmä v prípade problémových žiakov. Problém však nastáva pri nezáujme rodiny o dieťa, resp. pri nespolupráci rodiny so školou, pričom za splnenia zákonom stanovených podmienok môžu nastúpiť už iné, štátne prostriedky, ktoré môžu vyústiť až do trestného stíhania rodičov.

Je nevyhnutné ponúknuť učiteľom primeranú odbornú prípravu, aby boli schopní:

  • zvládnuť heterogénny charakter tried,
  • vyučovať spôsobom, ktorý nebude moralizujúci, ale preventívny a založený na solidarite a humanizácii,
  • predchádzať stigmatizácii a marginalizácii mladistvých páchateľov a ich spolužiakov, ktorí sú obeťami.

Táto odborná príprava by mala spočívať v naštudovaní právnych predpisov upravujúcich túto problematiku – problematiku kriminality žiakov podľa vekových kategórií.

V školskej oblasti by mala byť zavedená psychologická poradňa pre všetkých žiakov, ako aj osobitne určená žiakom, ktorí čelia problémom so socializáciou.

Zo strany štátu by mala byť možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v každom školskom zariadení a určenie konkrétneho sociálneho pracovníka pre každú školu, ktorý by poznal žiakov, ako aj ich rodinné zázemie a ku ktorému by mali žiaci možnosť kedykoľvek prísť a zveriť sa so svojimi problémami, či už zo školského, alebo rodinného prostredia.

Pokiaľ sa v škole nenachádza takáto osoba, najdôležitejšou osobou je osoba triedneho učiteľa, ku ktorému by malo mať každé dieťa a každý zákonný zástupca bezhraničnú dôveru.

Treba využívať aj konzultácie sociológa – kriminológa, detského psychiatra a odborníka v oblasti detskej delikvencii kriminality, a zaviesť tiež prísnu kontrolu v oblasti:

  • konzumácie alkoholu,
  • užívania omamných látok,
  • fajčenia,
  • boja proti diskriminácii v každom smere voči všetkým žiakom, ako aj spoluprácu medzi rôznymi školami toho istého zriaďovateľa v oblasti vypracovania preventívnych školských programov a realizácie programov na boj proti násiliu.

V rámci prevencie uskutočňovanej v školách by bolo prospešné opakovane sa venovať problematike delikvencie a kriminality s prihliadnutím na vek žiakov, ktorých sa problematika týka, s akcentom na definovanie niektorých pojmov trestného práva, niektorých najčastejších trestných činov a následkov na obetiach týchto činov a zároveň následkov, ktoré môžu mať na samotných problémových žiakov.

A to z toho dôvodu, že žiaci si dostatočne neuvedomujú: protiprávnosť svojho konania, zľahčujú ho s tým, že „veď sa v podstate nič nestalo“. Šikanovanie, či už fyzické, alebo psychické (s rozvojom technológií sa čoraz častejšie objavuje kyberšikanovanie) neraz považujú len za dokazovanie si sily a nadvlády nad slabšími jedincami a za neškodnú záležitosť, ale aj „neškodná bitka“ pri niektorých neuvážených pohyboch môže spôsobiť vážne zdravotné následky, ba až smrť.

V prípade, že je v triede problémový žiak a niečo sa stane, je veľmi dôležité, aby všetci učitelia:

  • zaistili ochranu obetiam,
  • vykonali rozhovor s deťmi, ktoré na šikanovanie upozornili, rozhovor s obeťou, s agresormi,
  • našli vhodných svedkov, individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami (nikdy nekonfrontovať obete a agresorov),
  • kontaktovali rodičov alebo zákonných zástupcov,
  • kontaktovali CPP (centrum poradenstva a prevencie),
  • využili anonymnú dotazníkovú metódu.

V prípade skupinového násilia voči obeti však treba zvoliť nasledujúci postup:

  • okamžitá pomoc obeti,
  • dohoda riaditeľa školy s pedagogickými zamestnancami na postupe vyšetrovania,
  • vlastné vyšetrovanie,
  • zabránenie možnej krivej výpovede agresorov, ich izolácia bez možnosti dohodnúť sa na spoločnej výpovedi,
  • pokračujúca pomoc a podpora obete,
  • nahlásenie prípadu polícii,
  • kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov,
  • kontaktovanie CPP a pod.

Z praxe je zrejmé, že na takéhoto problémového žiaka sa zvezú aj nedostatky ostatných žiakov, pričom on sám sa snaží vysvetliť, že nebol príčinou zvady, hádky, bitky či poškodenia veci, resp. spolu s ním to vykonali aj iní žiaci.

Dokonca sa stalo, že problémový žiak, ktorý videl krádež peňazí na školskom výlete, upozornil na túto krádež pedagóga, ale celé sa to zvrhlo na neho. V davovej psychóze za prítomnosti pedagóga, ktorý vypočúvanie viedol, prinútili problémového žiaka priznať sa, že kradol on. On, aby už mal od všetkých pokoj, sa ku krádeži, ktorú nevykonal, priznal. Následne v škole sa po upokojení emócií zlodej ku krádeži priznal, peniaze vrátil, ale problémovému žiakovi sa nikto neospravedlnil a v ňom ostal pocit, že v danej chvíli je pre neho oveľa výhodnejšie mať konečne pokoj a priznať sa aj k veciam, ktoré nikdy nevykonal.

Zároveň by bolo osožné v rámci školy vypracovať manuál pre učiteľov alebo vychovávateľov na zaobchádzanie s problémovými žiakmi, resp. zvládanie kritických situácií vznikajúcich z nekonformného správania žiakov.

Tento manuál by zahŕňal jednotný návod na postup v najčastejšie sa vyskytujúcich problémových situáciách od zistenia nežiaduceho stavu cez komunikáciu so žiakmi – páchateľmi, poškodenými, svedkami činu (vrátane spôsobu komunikácie so žiakmi s prihliadnutím na ich vek, resp. prizvania nezainteresovanej osoby – psychologického poradcu, iného učiteľa a pod. k výsluchu), komunikáciu so zákonnými zástupcami žiakov až po samotné vyhodnotenie daného skutku a uloženie adekvátnych trestov v zmysle školského poriadku.

Mohol by zároveň obsahovať modelové situácie s uvedením najlepšieho riešenia vzniknutej situácie (osobitne pre krádeže, násilie, problematické správanie na školských výletoch…).

Takýto manuál by mohol byť vytvorený v spolupráci so psychológom a služobne staršími učiteľmi a mohol by tak byť osožný pre začínajúcich pedagógov, resp. učiteľov s problematickejšími triedami.

U starších žiakov prevažne stredných škôl je:

  • osožná účasť na hlavnom pojednávaní v trestných veciach spolu s pedagógmi. Hlavné pojednávanie je až na niektoré prípady ustanovené trestným poriadkom verejné a žiaci by mali šancu oboznámiť sa s trestným procesom, ako aj s dôsledkami páchania trestnej činnosti;
  • osožné by boli napríklad hlavné pojednávania týkajúce sa trestných činov krádeže, resp. trestných činov ublíženia na zdraví ako výsledkov pouličných bitiek a násilností;
  • zaujímavými by mohli byť však aj rôzne diskusie na tému kriminality a ponímania kriminality z pohľadu žiakov alebo inscenovanie trestného procesu samotnými žiakmi, na ktoré možno v rámci dobrovoľníckej činnosti (zákon č. 406/2011 o dobrovoľníctve) pozvať príslušníkov polície, prokuratúry, súdov, pedagógov právnických fakúlt v odbore trestného práva;
  • pri konfliktoch, pri ktorých by neboli naplnené znaky skutkových podstát trestného činu, resp. priestupku, by bolo osožné riešiť vzniknutý konflikt s obidvoma zúčastnenými stranami, a to páchateľom tohto skutku a jeho obeťou, pričom by sa mal klásť dôraz na urovnanie ich konfliktu, náhradu škody, resp. morálnu satisfakciu (ospravedlnenie), a to za účasti rodičov.

Môžu však nastať prípady, že sa žiak, ktorému bola spôsobená nejaká ujma, bojí prísť osobne za učiteľom, pretože má strach, aby ho niekto nevidel „donášať“.

Pre tento prípad by boli vhodné napríklad schránky, do ktorých by mohli žiaci vhadzovať upozornenia alebo podnety, prípadne upozorňovať na to, že sa stretli s nejakým nežiaducim správaním. Takýto cieľ by mohla spĺňať aj na tento účel vytvorená e-mailová adresa.

9. Záver

Na záver možno len konštatovať, že delikvencia a kriminalita žiakov je nežiaducim a rozmáhajúcim sa úkazom, proti ktorému treba využívať všetky potrebné prostriedky.

V boji proti nej má významnú úlohu prevencia a jej vykonávanie s dostatočnou pozornosťou. Pretože kriminalita a jej trestnoprávne riešenie môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť budúcnosť žiaka a posunúť ho až na okraj spoločnosti.