1. Úvod

Právo na informácie je v Slovenskej republike garantované ústavou, ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon a inými dokumentmi o ľudských právach. Práva a povinnosti subjektov v procese slobodného získavania informácií upravuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o poskytovaní informácií“). Zákon o poskytovaní informácií bol naposledy novelizovaný (celkom významne) s účinnosťou od 1. januára 2023.

Novela precizovala, či je to zverejnená alebo sprístupnená informácia. Rovnako sa novelizáciou zákona o poskytovaní informácií rozšíril okruh povinných osôb, teda aj obchodné spoločnosti štátu alebo samosprávy zverejňujú už povinne vybrané údaje a zmluvné zabezpečenia a tiež majú povinnosť, rovnako ako školy a zariadenia, sprístupňovať informácie na základe žiadosti o sprístupnení informácií (fyzickej osobe alebo právnickej osobe). Novela upravila i oblasť sprístupňovania informácií na žiadosť v menšej miere.

Novela zákona (december 2024) umožňuje povinným osobám požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Ako uviedli predkladatelia zákona, tento krok by mal prispieť k efektívnemu riadeniu procesu poskytovania informácií a zníženiu administratívnej záťaže. Podľa dôvodovej správy platí, že „Úprava zákona zavádza mechanizmus, ktorý pomôže verejnej správe riadiť náklady spojené s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.“ Novela zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy spojené so zahlcovaním povinných osôb žiadosťami, ktoré si vyžadujú rozsiahle vyhľadávanie informácií. Treba dodať, že podľa novelizovaného zákona poskytnutie informácie je podmienené zaplatením úhrady požadovanej povinnou osobou. Ak žiadateľ do celkom 7 dní odo dňa doručenia oznámenia výšky požadovanej úhrady túto úhradu nezaplatí, povinná osoba žiadosť odloží.

Novela tiež zavádza predĺženie lehoty na vybavenie infožiadostí z ôsmich na 12 pracovných dní.

Zákon o poskytovaní informácií ustanovuje postup a spôsob získavania informácií, definuje osoby, ktoré sú povinné zverejňovať údaje, určuje, ktoré informácie sú verejne prístupné a kedy môže dôjsť k obmedzeniu ich zverejnenia, definuje oprávnené osoby, ich práva a povinnosti určením náležitostí žiadostí o poskytnutie informácie. Taktiež stanovuje procesný postup vybavovania žiadosti, lehoty na vybavenie, opravné prostriedky, ako aj sankcie za nedodržanie ustanovení tohto zákona alebo jeho porušenie.

Zákon o slobode informácií garantuje každému prístup k informáciám a bez udania dôvodu a kedykoľvek.

Zákon má, žiaľ, aj negatívum, ktorým je jeho možné zneužitie spočívajúce v tom, že žiadateľ nemusí preukazovať účel, na ktorý požadované informácie potrebuje, ani uviesť bližšie údaje o sebe (napr. zamestnanie), z ktorých by sa dalo vychádzať, prečo požadovanú informáciu potrebuje a či ju vlastne potrebuje. Tým, že samotné podanie žiadosti o poskytnutie informácií nie je spoplatnené, napr. správnym poplatkom, môže žiadateľ podať neobmedzený počet žiadostí (opakovaných), na ktoré musí povinná osoba vždy reagovať.

Sprístupňovať informácie sú podľa zákona povinné aj školy. V príspevku vysvetlíme, ako evidovať žiadosti o sprístupnenie informácií, ako ich vybavovať i doručovať a taktiež prinášame dokumentáciu s tým súvisiacu.

2. Komu a aké informácie škola poskytuje?

Sprístupňovať informácie podľa zákona o slobode informácií sú povinné osoby uvedené v novelizovanom ustanovení § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Povinnými osobami sú podľa tohto zákona aj školy a školské zariadenia. V prípade, že škola alebo školské zariadenie nemá právnu subjektivitu, je povinnou osobou zriaďovateľ.

Povinné osoby poskytujú informácie fyzickým osobám (občanom vrátane zamestnancov verejnej správy) i právnickým osobám. Zákon o slobode informácií garantuje prístup k informáciám každému.

Verejnosťou je teda spravidla (i frekventovane) zákonný zástupca, neziskový sektor, občianske združenia, poslanec obecného, miestneho alebo mestského zastupiteľstva, rada školy, združenie rodičov a priateľov školy, študenti, kontrolné orgány, štátne orgány, samosprávy obcí a miest či mestských častí, právnické osoby a podobne.

U fyzických osôb zákon dokonca nevymedzuje ani vek, štátnu príslušnosť a nestanovuje ani iné kritérium na poskytnutie požadovanej informácie. Žiadateľom o informáciu môže byť teda nielen slovenský štátny občan, ale aj cudzinec alebo osoba bez štátneho občianstva, dokonca aj osoba, ktorá nedovŕšila 18. rok veku (maloletý alebo mladistvý). Žiadateľom o poskytnutie informácie môže byť tak riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ako aj ktorýkoľvek zo žiakov.

Novela zákona od roku 2023 upravila aj charakter sprístupňovania informácie. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

Pri posudzovaní povinnosti poskytovať informácie v školstve možno informácie rozdeliť nasledovne:

Informácie, ktoré vyplývajú z poslania školy ako výchovno-vzdelávacieho zariadenia

Tieto informácie sú školy povinné poskytovať v rámci plnenia základného predmetu svojej činnosti, ktorým je výchova a vzdelávanie. Sú to informácie o žiakoch získané v procese poskytovania výchovy a vzdelávania, ktoré sú školy povinné poskytovať zákonným zástupcom maloletých a mladistvých na požiadanie, ide predovšetkým o informácie súvisiace so vzdelávacím procesom, výchovou a správaním žiakov v škole.

Povinným subjektom sú všetci pedagogickí zamestnanci, ktorí sa podieľajú na vyučovacom a výchovnom procese; oprávnenými subjektmi sú výlučne zákonní zástupcovia žiaka.

Informácie, ktoré môžu nadobúdať všetci občania na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám za splnenia zákonom stanovených podmienok, napr. informácie týkajúce sa chodu školy, najmä o hospodárení s majetkom, nakladaní s finančnými prostriedkami, informácie z oblasti výchovy a vzdelávania a pod.
Medzi tieto informácie môžeme zaradiť aj informácie súvisiace s rozhodovacou právomocou riaditeľa školy, ktorá mu vyplýva z plnenia úloh v oblasti štátnej správy v školstve (§ 2 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z.), ako aj informácie súvisiace s rozhodovacou právomocou riaditeľa vyplývajúcej mu z postavenia štatutárneho orgánu a súvisiace so zastupovaním školy alebo školského zariadenia vo všetkých právnych vzťahoch a s rozhodovaním vo všetkých ďalších oblastiach.

Škola je povinná sprístupniť všetky informácie týkajúce sa predmetu jej činnosti, ktoré má k dispozícii a na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia inými zákonmi. O informácie môže žiadať ktokoľvek, pričom žiadateľ nemusí preukazovať žiadny dôvod alebo záujem, prečo informáciu potrebuje. Nie je potrebné sprístupniť takú informáciu, ktorá je právnym stanoviskom či názorom alebo prognózou do budúcnosti v rámci vašej školy alebo zariadenia.

Škola nie je povinná poskytnúť informáciu, ktorá v čase podania žiadosti vôbec neexistovala a je potrebné ju osobitne vytvoriť. Ide o rôzne štatistiky, sumáre, referáty, ale napr. aj fotokópie kníh, ku ktorým je navyše spravidla potrebný súhlas autora na rozmnoženie diela. Rovnako to platí aj v prípade stanovísk alebo výkladov predpisov či prognóz (ak nie sú k dispozícii). V tomto prípade je potrebné žiadosť odmietnuť rozhodnutím.

V praxi sa často vyskytujú prípady:

Občan požaduje informáciu nad rámec predmetu činnosti subjektu, ktorému bola žiadosť doručená, v domnienke, že subjekt, na ktorý sa obrátil, informáciou disponuje.
Občan žiada informáciu, ktorou subjekt, ktorému je žiadosť doručená, nikdy nedisponoval, nedisponuje a nie je ani reálny predpoklad, že s požadovanou informáciou bude niekedy v budúcnosti disponovať (čo môže byť zrejmé napr. už z jeho názvu).

Informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe, obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej, obrazovej alebo audiovizuálnej podobe.

Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Tieto žiadosti je potrebné posudzovať a vybavovať veľmi citlivo i napriek tomu, že subjekt, ktorému takáto žiadosť bola doručená, je síce podľa novelizovaného § 2 povinnou osobou, avšak nemusí spĺňať podmienku stanovenú § 3 – nedisponuje požadovanou informáciou.

Zákon v týchto prípadoch neukladá, aby školy alebo školské zariadenia požadovanú informáciu získavali od iných subjektov, ale umožňuje takúto žiadosť postúpiť povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, a informovať o tom žiadateľa (stačí odoslať kópiu na vedomie žiadateľovi v lehote stanovenej zákonom na postúpenie žiadosti, a to do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti).

3. Spôsoby sprístupňovania informácií

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje dva spôsoby sprístupňovania informácií:

povinné zverejňovanie informácií,
sprístupnenie informácií na žiadosť.

3.1 Povinné zverejňovanie informácií (§ 5)

Túto povinnosť školy a školského zariadenia (osoby povinnej poskytnúť informácie) možno označiť aj ako aktívne zverejňovanie vymedzeného okruhu údajov, najmä:

spôsob zriadenia školy alebo školského zariadenia, kompetencie zamestnancov, popis organizačnej štruktúry (základné dokumenty školy – zriaďovacia listina školy, štatút školy, organizačný poriadok, organizačná štruktúra v aktuálnom znení);
miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie v škole;
základné informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, prípadne dni a hodiny, keď sú škola alebo školské zariadenie na tento účel pre verejnosť sprístupnené (dni pre verejnosť);
miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia vydaného riaditeľom školy alebo školského zariadenia vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené;
postup, ktorý musí škola alebo školské zariadenie (povinná osoba) dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať;
prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých škola alebo školské zariadenie (povinná osoba) koná a rozhoduje;
sadzobník úhrad materiálových nákladov spojených so sprístupnením informácií.

Uvedené údaje a informácie zverejňuje povinná osoba bez žiadosti a z vlastnej iniciatívy na verejne prístupnom mieste spravidla v sídle školy alebo školského zariadenia alebo na svojom webovom sídle (internetovej stránke) v školách a školských zariadeniach bez právnej subjektivity je takýmto miestom sídlo zriaďovateľa alebo webové sídla všetkých škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity, ktoré patria do jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

Zmluvy sa povinne od 31. marca 2022 aj pre samosprávy a školy a školského zariadenia obcí, miest či mestských častí zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv. Došlé faktúry a vyhotovené objednávky (formou prehľadu, a to bez potreby fyzického scanovania) sa zverejňujú, naopak, na webovom sídle školy alebo školského zariadenia.

Zákon považuje za zverejnenú informáciu takú informáciu, ktorú môže každý opakovane vyhľadať a získať, najmä informáciu publikovanú v tlači alebo vydanú na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie alebo vystavenú na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu alebo sprístupnenú pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnenú vo verejnej knižnici či na webovom sídle.

Za hromadne prístupné informácie sa nepovažujú informácie na nástenkách alebo publikované v rôznych bulletinoch, pretože sú prístupné len určitému okruhu verejnosti, respektíve zákonným zástupcom a deťom.

Vzhľadom na to, že zákon presne nestanovuje spôsob zverejňovania týchto informácií, treba pri ich zverejňovaní dodržiavať zásadu bezproblémovej dostupnosti, určenia pre čo najväčší počet občanov a zrozumiteľnosti. Informácia je považovaná za zverejnenú za predpokladu, že má k nej prístup ktokoľvek, bez problémov a opakovane.

Informácie teda môžu byť zverejňované aj prostredníctvom telekomunikačného zariadenia (zriadenia internetovej stránky), ale aj každým iným zariadením umožňujúcim vysielanie, prenos, spracovanie informácií, zvuku, obrazu prostredníctvom vedení alebo elektromagnetických vĺn.

Za najdostupnejší, najpružnejší, najpohodlnejší, priestorovo a časovo neobmedzený spôsob sprístupnenia informácií sa v súčasnosti považuje sprístupnenie informácií prostredníctvom internetovej siete – na webovom sídle (internetová stránka) alebo cez školský portál, EduPage a podobne.

Na osoby povinné zverejňovať informácie sa vzťahuje aj povinnosť zverejňovať zmluvy a údaje uvedené v § 5a a 5b zákona o poskytovaní informácií (faktúry a objednávky). Je vhodné dodať, že zmluvy sa od 31. marca 2022 povinne zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv.

Povinne zverejňovanou zmluvou je každá zmluva uzavretá povinnou osobou, ktorá na zmluvné zabezpečenie svojej činnosti vynakladá finančné prostriedky verejnej správy alebo prostriedky Európskej únie vrátane zmlúv súvisiacich s nakladaním majetku štátu, obce, mesta alebo mestskej časti či majetku právnických osôb zriadených zákonom a podobne. Povinne zverejňovanou zmluvou je aj kolektívna zmluva a jej dodatky (teda aj dodatky, ak ich spracúvate k internej kolektívnej zmluve). Treba dodať, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa vôbec školou nezverejní v Centrálnom registri zmlúv.

Ak povinne zverejňovaná zmluva obsahuje informáciu, ktorá sa nesprístupňuje, nezverejňuje sa časť zmluvy obsahujúca takúto informáciu. Taktiež sa nemusia zverejňovať časti povinne zverejňovanej zmluvy, ako sú napr. technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory. Ustanovenia všeobecne záväzných podmienok sa nemusia zverejniť, ak sú obsiahnuté v texte zmluvy alebo boli v zmluve určené odkazom a sú už zverejnené v texte inej, už účinnej, zverejnenej zmluvy povinnej osoby (pozn.: často sú aj na webových sídlach bánk a poisťovní a sú predmetom frekventovaných zmien a aktualizácií zo strany banky/poisťovne).

Povinne zverejňovanou zmluvou v Centrálnom registri zmlúv nikdy nie je:

pracovná zmluva a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,
zmluva, ktorej predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého výkonu,
zmluvy s prijímateľom sociálnej pomoci,
zmluva o umeleckom hosťovaní, či v zmysle zákona o divadelnej činnosti s fyzickou osobou alebo
zmluva, ktorú uzatvára povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie.

Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje výlučne v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len „CRZ“) vedenom na Úrade vlády Slovenskej republiky v rámci odboru informačných technológií. Zmluva sa po novelizácii zákona od 1. januára 2023 ponechá v predmetnom registri po dobu desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy, a teda sa nevymaže v registra.

CRZ je verejným zoznamom dostupný cez www.crz.gov.sk. V CRZ nájdete tiež odkaz na vyplnenie žiadosti a splnomocnenia k registrácii v CRZ (získanie prístupového mena a hesla pre zodpovedného zamestnanca za oblasť a agendu zverejňovania zmlúv alebo dohôd a ich dodatkov).

Povinne zverejňované údaje sa zverejňujú na webovom sídle povinných osôb. Povinne zverejňovaným údajom je údaj:

o vyhotovenej objednávke tovarov, služieb a prác:
- identifikačný údaj (číslo) objednávky, ak povinná osoba vedie číselník objednávok,
- predmet objednávky (popis objednaného plnenia),
- celková hodnota predmetu objednávky a údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty (ak nie je možné určiť presnú celkovú hodnotu, povinne sa určí aspoň jej predpokladná výška),
- ak objednávka súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou,
- dátum vyhotovenia objednávky,
- identifikačné údaje dodávateľa objednaného plnenia,
- údaje o fyzickej osobe, ktorá objednávku podpísala (meno, priezvisko a funkčné zaradenie zamestnanca).

Lehota na zverejnenie je 10 pracovných dní odo dňa vyhotovenia objednávky tovarov, služieb a prác.

o faktúre za tovary, služby a práce:
- identifikačný údaj (číslo) faktúry, ak povinná osoba vedie číselník faktúr (teda údaj z kníh dodávateľských faktúr),
- popis fakturovaného plnenia,
- celková hodnota fakturovaného plnenia v sume, ako je uvedená na faktúre, a údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty,
- identifikáciu (číslo) zmluvy, ak faktúra súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou,
- identifikáciu (číslo) objednávky, ak faktúra súvisí s objednávkou,
- dátum doručenia faktúry,
- identifikačné údaje dodávateľa fakturovaného plnenia:
  - meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno fyzickej osoby podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby,
  - adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo sídlo právnickej osoby,
  - identifikačné číslo, ak ho má dodávateľ fakturovaného plnenia pridelené.

Lehota na zverejnenie dodávateľskej faktúry je do 30 kalendárnych dní odo dňa zaplatenia dodávateľskej faktúry.

Povinnosť zverejňovať údaje sa nevzťahuje na objednávku alebo faktúru súvisiacu so zmluvou, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou v Centrálnom registri zmlúv (od 31. marca 2022, dovtedy na webovom sídle – internetovej stránke školy alebo zariadenia).

3.2 Sprístupnenie informácií na žiadosť oprávnenej osoby (§ 14)

Žiadosť o poskytnutie informácie je možné podať viacerými spôsobmi:

písomne,
ústne,
telefonicky,
faxom,
elektronickou poštou,
iným technicky vykonateľným spôsobom.

Žiadosť musí obsahovať štyri podstatné náležitosti:

identifikáciu žiadateľa,
identifikáciu povinnej osoby,
predmet žiadosti,
navrhnutý spôsob sprístupnenia informácie.

To znamená, že z nej musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je žiadosť určená, kto ju podáva (meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, adresa jeho pobytu alebo sídlo právnickej osoby), aké informácie žiadateľ požaduje a aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje. Nekompletná žiadosť nie je dôvodom na neposkytnutie informácie. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, treba bezodkladne vyzvať žiadateľa, aby žiadosť doplnil, a poučiť ho aj o tom, ako má doplnenie urobiť.

Zároveň je potrebné stanoviť lehotu na doplnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 kalendárnych dní odo dňa prevzatia výzvy.

Ak žiadateľ žiadosť nedoplní v stanovenej lehote a informáciu pre tento nedostatok nemožno sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží s tým, že sa ňou viac nebude zaoberať. Ak žiadateľ oznámi, že trvá na poskytnutí informácie v znení svojej pôvodnej žiadosti, je potrebné mu vyhovieť v rozsahu jeho pôvodnej požiadavky.

Väčšina žiadostí sa dá vybaviť písomne, resp. elektronicky (faxom, e-mailom, scanovaním, skopírovaním na CD alebo USB kľúč a podobne).

V praxi však vznikajú problémy pri poskytovaní informácií na základe ústnej alebo telefonickej žiadosti. Nie vždy je osobou prvého kontaktu zamestnanec školy, ktorý je o veci informovaný a môže poskytnúť relevantnú odpoveď na žiadosť ihneď. Ak si zodpovedanie otázok rodičov, príp. občanov vyžaduje stanovisko odborného (informovaného) zamestnanca, príp. nahliadnutie do spisov alebo iných písomných podkladov, treba takúto žiadosť písomne zaznamenať a dohodnúť sa so žiadateľom na spôsobe jej vybavenia (adresu, číslo telefónu). Problémy sú aj so žiadosťami doručovanými elektronickou poštou, v ktorých jediným údajom je emailová adresa žiadateľa. Takou bola aj napr. hromadná žiadosť školám a školským zariadeniam o poskytnutie informácií o platoch a platových náležitostiach všetkých pedagogických zamestnancov. Takúto žiadosť je potrebné posudzovať ako žiadosť, ktorá nemala predpísané náležitosti, a bezodkladne vyzvať žiadateľa, aby v lehote nie kratšej ako 7 kalendárnych dní doplnil podanie. Ak tak žiadateľ v stanovenej lehote neurobí, povinná osoba žiadosť odloží.

Určité informácie možno poskytnúť žiadateľovi priamo (vrátane nazerania do spisov). Pri sprístupnení informácie nazeraním do spisu zabezpečte prítomnosť niektorého zo zamestnancov školy a urobte o tom rozhodnutie záznamom do spisu, ktorý nechajte podpísať žiadateľovi.

Ak povinná osoba sprístupňuje informácie nazeraním do spisu, musí dbať o to, aby neboli žiadateľovi poskytnuté i informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa § 8 – 12 zákona.

4. Evidencia žiadostí o poskytnutie informácie

Evidenciu žiadostí o poskytnutie informácie upravuje § 20.

Každá povinná osoba je povinná viesť evidenciu prijatých žiadostí o poskytnutie informácie. V školách vedie evidenciu spravidla tajomníčka školy (prípadne zamestnanec, ktorý má v pracovnej náplni evidenciu pošty). Evidencia má byť vedená na to, aby poskytovala základné údaje potrebné na kontrolu vybavovania žiadostí a prehľad o najčastejšie požadovaných informáciách.

Do evidencie žiadostí o poskytovanie informácie sa podľa zákona musia zapísať najmä tieto údaje:

deň podania (doručenia) žiadosti,
predmet žiadosti − informácia a navrhovaný spôsob jej poskytnutia,
výsledok vybavenia žiadosti (poskytnutie informácií, vydanie rozhodnutia alebo postúpenie žiadosti),
podanie opravného prostriedku.

Spis vo veci poskytnutia informácie však musí byť vedený tak, aby obsahoval všetky údaje:

kto podal žiadosť a jeho adresa,
dátum jej podania (doručenia),
o akú informáciu išlo,
spôsob, akým bola informácia sprístupnená,
dátum sprístupnenia informácie,
meno zodpovedného zamestnanca.
odpoveď vo veci poskytnutia informácie a všetku korešpondenciu v predmete veci vrátane rozhodnutí a doručeniek, prípadne žiadateľom neprevzatú korešpondenciu so záznamom z pošty o dôvode jej neprevzatia.

Spisom sa rozumie celý spisový materiál týkajúci sa predmetu veci, nikdy nie len čiastková písomnosť vzťahujúca sa na určitý úkon.

Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie iným spôsobom ako písomne, urobí rozhodnutie zápisom v spise.

Proti vybaveniu žiadosti písomne alebo zápisom v spise nemožno podať odvolanie (§ 18 ods. 1).

5. Vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácie

Po zaevidovaní žiadosti a posúdení jej obsahu (či má z formálneho hľadiska všetky vyššie uvedené náležitosti) povinná osoba (riaditeľ školy, ak na to škola nemá určeného zodpovedného zamestnanca) rozhodne o spôsobe jej vybavenia:

odkázanie na riadne zverejnenú informáciu (cez CRZ, webové sídlo, portál a podobne),
postúpenie,
sprístupnenie,
nesprístupnenie,
odkázanie na už sprístupnenú informáciu (v zmysle predošlej infožiadosti bez nových údajov a informácií) a
nereagovanie.

5.1 Odkázanie na zverejnenú informáciu

Odkazovanie na zverejnenú informáciu upravuje § 7.

Ak sa vybavuje žiadosť o sprístupnenie informácie odkazom na údaj zverejnený niektorým z vyššie uvedených spôsobov, je povinná osoba povinná najneskôr v lehote do 5 dní oznámiť žiadateľovi o sprístupnenie informácie, kde môže požadovanú informáciu nájsť. Zmluvy sa povinne od 31. marca 2022 zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv.

Povinná osoba by mala využívať túto možnosť poskytnutia informácie z hľadiska pružnosti, ale aj hospodárnosti. Ak však žiadateľ trvá na sprístupnení informácie iným spôsobom, musí mu povinná osoba vyhovieť a informáciu požadovaným spôsobom sprístupniť. V takomto prípade je lehota na poskytnutie informácie 8-dňová a začína plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

5.2 Postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá disponuje požadovanou informáciou

Postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá disponuje požadovanou informáciou, upravuje § 15.

V prípade doručenia žiadosti o informáciu, ktorou škola alebo školské zariadenie nedisponuje, pretože sa netýka predmetu ich činnosti – výchovy, vzdelávania alebo jej chodu, ale má vedomosť, kto je kompetentný požadovanú informáciu poskytnúť, môže takúto žiadosť postúpiť do piatich dní tej osobe, ktorá je povinnou osobou na vybavenie žiadosti a oznámiť to žiadateľovi. Lehota na sprístupnenie informácie sa v tomto prípade začína počítať od doručenia žiadosti povinnej osobe, t. j. tej osobe, ktorá ju môže vybaviť, pretože má požadovanú informáciu k dispozícii (spĺňa podmienku podľa § 3 ods. 1).

Ak škola alebo školské zariadenie nevie, kde možno požadované informácie získať, oznámi to žiadateľovi a urobí záznam do spisu. Ak sa dotýka infožiadosť zriaďovateľa školy, tak sa riadne postúpi infožiadosť na priame vybavenie zriaďovateľovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že § 18 neukladá povinnosť aj v takýchto prípadoch vydať rozhodnutie o nesprístupnení (odmietnutí) informácie, vyslovujeme názor, že žiadosť o informáciu, ktorou škola nikdy nedisponovala, nedisponuje a ani nie je reálny predpoklad, že niekedy disponovať bude, stačí vybaviť v rámci bežnej korešpondencie – oznámením a záznamom v spise.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že škola a školské zariadenie môžu poskytovať len také informácie, ktoré majú k dispozícii. Povinnosť poskytnúť tieto informácie im vyplýva priamo zo zákona ako povinným osobám.

5.3 Sprístupnenie informácie

Sprístupnenie informácie upravuje § 16 a § 18.

V prípade, že povinná osoba má požadovanú informáciu k dispozícii a jej sprístupneniu nebráni iný právny predpis, informáciu sprístupní.

Určenie spôsobu sprístupnenia informácií je podstatnou náležitosťou žiadosti o poskytnutie informácie. Bežný spôsob vybavovania žiadostí je doručenie na adresu žiadateľa, telefónne/faxové číslo, resp. e-mailovú adresu uvedenú v žiadosti. Ak je to technicky možné, má žiadateľ právo na vyhotovenie kópií písomností s požadovanými informáciami alebo ich skopírovanie na iný nosič (CD, USB kľúč). Ak požadovaný spôsob sprístupnenia informácií nie je technicky vykonateľný, povinná osoba dohodne so žiadateľom inú realizovateľnú formu zverejnenia.

Žiadatelia často zabudnú v žiadosti navrhnúť spôsob sprístupnenia informácie. V záujme predísť zbytočnej korešpondencii je možné sprístupniť informácie spôsobom zodpovedajúcim doručenej žiadosti.

5.4 Nesprístupnenie informácie

Nesprístupnenie informácie upravuje § 18.

Ak povinná osoba nevyhovie žiadosti, resp. jej časti, musí o tom vydať písomné rozhodnutie. Na rozhodovanie o nesprístupnení informácie (nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie) sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie sa neoveruje základnou finančnou kontrolou.

Rozhodnutie o nesprístupnení musí obsahovať tieto náležitosti:

Výrok (samotné rozhodnutie vo veci).
Odôvodnenie (uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia a právne predpisy, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie).
Poučenie o opravnom prostriedku (poučenie, že je proti rozhodnutiu o neposkytnutí informácie možno podať opravný prostriedok, ktorým je na úrovni škôl a školských zariadení odvolanie s uvedením lehoty na podanie odvolania, a komu sa doručuje).

Rozhodnutie musí navyše obsahovať základné údaje: kto bol žiadateľom, kto bol povinnou osobou a čo bolo predmetom žiadosti.

5.5 Neposkytnutie informácie v zákonnej lehote (pasivitou – nekonaním)

Neposkytnutie informácie v zákonnej lehote (pasivitou – nekonaním) upravuje § 18 ods. 3.

Ak v zákonom stanovenej lehote povinná osoba nevydá rozhodnutie alebo nesprístupní informáciu, predpokladá sa v zmysle zákona, že vydala rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie (nazýva sa ako fiktívne rozhodnutie, fyzicky sa nemusí realizovať).

Prípady neposkytnutia informácie nečinnosťou (či už z dôvodu pasivity povinnej osoby alebo zámerného neposkytnutia informácie povinnou osobou) sa pre následné konanie považujú za vydanie (tzv. fiktívneho) rozhodnutia o neposkytnutí informácie (odmietnutie žiadosti informáciu poskytnúť).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Ak oprávnená osoba rozhodla o neposkytnutí informácie a žiadateľ sa opakovane domáha tej istej informácie, je možné vydať podľa zákona o správnom konaní rozhodnutie o zastavení konania. Podmienkou na vydanie rozhodnutia o zastavení konania je právoplatné rozhodnutie o nesprístupnení informácie, opakovaná požiadavka o informáciu v tej istej veci a nezmenený skutkový stav.

6. Obmedzenia prístupu k informáciám

Obmedzenia k prístupu k informáciám ustanovujú § 8 − 12.

Ak je predmetom žiadosti informácia týkajúca sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby (písomnosti osobnej povahy, fotografie, audio a video nahrávky), ak žiadateľ požaduje osobné údaje (rodné číslo, číslo súkromného telefónu a súkromného mobilného telefónu, plat, adresu, dokonca meno a zamestnanie manžela, rodné meno manželky a pod.) alebo ďalšie informácie (týkajúce sa rodinného stavu, rasy, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, príjmov, zamestnancov povinnej osoby), môže tieto údaje škola zverejniť (pokiaľ nimi disponuje) len s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby.

Ochrana osobných údajov je osobitne upravená zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za porušenie tohto zákona sa nepovažuje zverejnenie osobných údajov fyzických osôb z verejne dostupných registrov (napr. živnostenský register, register nadácií, občianskych združení, obchodný register a pod., ktoré sú už verejne prístupné v elektronickom webovom priestore).

Výnimku ustanovuje § 9 ods. 3 zákona o poskytovaní informácií: povinné osoby (školy alebo školské zariadenia) sú povinné sprístupniť na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktorá je vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme v nasledovnom rozsahu:

titul,
meno,
priezvisko,
funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

Toto ustanovenie sa vzťahuje nielen na riaditeľov škôl, ale aj na všetkých vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorých funkcia je zahrnutá do okruhu vedúcich zamestnancov vymedzených v organizačnom alebo vnútornom poriadku (zástupcovia riaditeľa, vedúci ŠKD, vedúca školskej jedálne, vedúca kuchyne a pod.).

Požadovanú informáciu nie je možné poskytnúť ani v prípade, ak patrí do okruhu informácií označovaných inými zákonmi, napr. štátne, služobné, bankové, daňové a obchodné tajomstvo, ku ktorým je prístup verejnosti obmedzený podľa osobitných zákonov, najmä:

bankové tajomstvo − zákon č. 483/2001 Z. z.,
daňové tajomstvo − zákon SNR č. 563/2009 Z. z.,
obchodné tajomstvo − zákon č. 513/1991 Zb.,
informácia tvoriaca utajovanú skutočnosť − zákon č. 215/2004 Z. z.,
informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní − zákon č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok, okrem informácií o rozhodnutí alebo výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazuje trestný poriadok,
informácie chránené ako duševné vlastníctvo − napr. zákon č. 185/2015 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon),
informácie o mieste výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, ak hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie,
informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, napr. podľa trestného poriadku, občianskeho súdneho poriadku, okrem informácií, ktorých zverejnenie nezakazujú osobitné predpisy.

K tejto skutočnosti teda dodať, že predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.“. Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu. Treba dodať do aplikačnej praxe škôl a zariadení, v prípade žiadosti o sprístupnenie informácie, že za predmet autorského práva sa nepovažuje ani územnoplánovacia dokumentácia a úkon znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa osobitného predpisu, kedy nevzniká dielo, pretože pri tejto činnosti nie je priestor na tvorivosť tejto osoby (pozn. autora: napríklad pri úradnom preklade, odbornom znaleckom posudku, kedy výsledok činnosti týchto osôb musí čo najvernejšie odrážať skutočnosť).

K týmto informáciám nemá žiadateľ oprávnený prístup. Navyše takýmito informáciami školy a školské zariadenia disponujú iba v ojedinelých prípadoch. V rozhodnutí o nesprístupnení informácie sa uvedie odkaz na príslušný predpis.

Informáciu označenú ako obchodné tajomstvo škola a školské zariadenie nesprístupňuje okrem informácií týkajúcich sa verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo obce. Za obchodné tajomstvo sa v zmysle súčasnej právnej úpravy (§ 17 až 20 Obchodného zákonníka) považujú všetky skutočnosti výrobnej alebo technickej povahy, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Právo k obchodnému tajomstvu trvá, kým trvajú všetky uvedené skutočnosti. Disponovať s obchodným tajomstvom môže výlučne podnikateľ prevádzkujúci podnik, ku ktorému sa obchodné tajomstvo viaže. Obchodné tajomstvo sa nevzťahuje na rôzne zmluvy zabezpečujúce chod školy alebo školského zariadenia, v ktorých racionálne uvažujúci dodávateľ ani neuvedie také údaje, ktoré by mohli byť predmetom obchodného, technického alebo výrobného tajomstva.

Školy alebo školské zariadenia nesprístupnia informáciu alebo obmedzia sprístupnenie informácie aj vtedy, keď ňou síce disponujú, ale získali ju od osoby, ktorá nemá povinnosť poskytovať informácie a ktorá na výzvu školy ako povinnej osoby na poskytnutie informácie písomne oznámila, že so zverejnením nesúhlasí.

Ak na výzvu povinnej osoby táto osoba oprávnená udeliť súhlas, napr. do 7 dní nereaguje, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na túto skutočnosť však musí byť osoba vo výzve upozornená.

Taktiež sa neodporúča ako dôvod neposkytnutia informácie uviesť „dodržanie zásady mlčanlivosti“, ktorou sú viazaní všetci zamestnanci verejnej správy. Preto ak informáciou disponujete a nevzťahujú sa na ňu vyššie uvedené obmedzenia, ste povinní ju poskytnúť.

7. Opravné prostriedky

Opravné prostriedky upravuje § 19.

7.1 Odvolanie (rozklad)

Odvolanie (rozklad) je opravným prostriedkom, ktorý možno podať len proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené.

Upozorňujeme, že ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce alebo mestskej časti či primátor mesta (najmä pri školách bez právnej subjektivity a preddavkové organizácie).

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie. Treba dodať, že ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

V praxi sú často povinným osobám doručované podania označené ako „odvolanie“ smerujúce k doplneniu obsahu, rozsahu podanej informácie alebo sú len vyjadrením nespokojnosti s poskytnutou informáciou. Tieto podania nie sú odvolaním, pretože nesmerujú proti rozhodnutiu. Ak je z nich zrejmé, čo oprávnená osoba žiada, je možné poskytnutú informáciu na základe takéhoto podania doplniť.

Rozhodnutie vydáva povinná osoba v prípadoch, ak požadovanú informáciu:

nesprístupní,
sprístupní len čiastočne.

Za vydanie rozhodnutia sa považuje aj nečinnosť (vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie).

V prípade, že povinná osoba nesprístupní žiadateľovi informáciu alebo informáciu sprístupní len čiastočne, môže žiadateľ v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

V prípade nečinnosti povinnej osoby môže žiadateľ podať odvolanie uplynutím tretieho dňa po márnom uplynutí lehoty na vybavenie žiadosti (t. j. najskôr v 11. deň po doručení žiadosti povinnej osobe).

Odvolanie má obsahovať všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov:

kto ho podáva,
voči ktorému rozhodnutiu, resp. fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie smeruje,
malo by obsahovať zdôvodnenie, prečo sa odvolanie podáva,
návrh, ako má odvolací orgán rozhodnúť.

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúma a:

odvolaniu vyhovie (a poučí povinnú osobu, ako má požadovanú informáciu sprístupniť),
odvolanie zamietne (písomne potvrdí rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácie),
nekoná − nekonanie sa posudzuje, ako keby bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po márnom uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

7.2 Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Ak žiadateľovi nebolo vyhovené ani v odvolacom konaní, môže v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní podať žalobu na súd. V žalobe možno žiadať iba preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Súd sa teda nezaoberá podstatou veci (t. j. sprístupnením alebo nesprístupnením informácie). Svojím rozhodnutím môže súd napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu alebo žalobu zamietnuť.

Návrh žaloby musí obsahovať náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadajú, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a konečný návrh, aký požaduje. Na podanie žalobného návrhu sa vzťahuje zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

8. Lehoty na vybavenie žiadosti

Lehoty na vybavenie žiadosti upravujú § 17 a nasledujúce paragrafy.

Žiadosť o sprístupnenie informácie musí povinná osoba vybaviť bez zbytočného odkladu, v zákonnej lehote najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti. Treba spomenúť, že do lehoty určenej pracovnými dňami sa nezapočítavajú dni pracovného pokoja a sviatky.

Pod vybavením žiadosti sa rozumie sprístupnenie požadovanej informácie spôsobmi ustanovenými zákonom (§ 16), teda ústne, nahliadnutím do spisu, vyhotovením odpisov, kópií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou, ale aj vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácie, príp. postúpením žiadosti. V rámci tejto 8-dňovej lehoty musí byť žiadosť vybavená. Za posledný deň lehoty sa považuje ôsmy pracovný deň. Teda v tento deň najneskôr musí byť odpoveď (vrátane rozhodnutia o neposkytnutí informácie, doplnenie žiadosti, oznámenie predĺženia lehoty na vybavenie žiadosti) odovzdaná pošte na prepravu (§ 27 ods. 3 zákona o správnom konaní), príp. urobené rozhodnutie zápisom v spise (vybavenie žiadosti nahliadnutím do spisu, urobením kópie a pod).

Zákonnú lehotu 8 pracovných dní možno zo závažných dôvodov predĺžiť, najviac však o ďalších 12 pracovných dní. Závažné dôvody sú v zákone taxatívne vymedzené na 3 prípady:

poskytnutie informácie vyžaduje vyhľadávanie a zber na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť (napr. v škole alebo školskom zariadení bez právnej subjektivity, v tomto prípade však povinnou osobou nie je škola, ale zriaďovateľ),
poskytnutie informácie vyžaduje vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií (napr. informácie týkajúce niekoľkých školských rokov a pod.),
preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie (napr. nefunkčná kopírovacia alebo napaľovacia mechanika, ak žiadateľ výslovne v žiadosti požadoval takýto spôsob zodpovedania žiadosti).

Povinná osoba musí predĺženie lehoty žiadateľovi vždy písomne oznámiť.

8.1 Prehľad lehôt na vybavenie žiadostí o poskytnutie informácie a podanie opravných prostriedkov

Lehota Začiatok plynutia Zákon Koniec

Vybavenie žiadosti

12 pracovných dní

odo dňa podania žiadosti

(dňa odstránenia nedostatkov) § 17 ods. 1, 2