Rozhodovanie riaditeľa školy a zákon o rodine

1. Úvod

Vzťah školskej legislatívy a zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol do prijatia rozhodnej novely č. 415/2021 Z. z., ktorou sa novelizoval zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnej od 1. januára 2022, predmetom rôznych usmernení a stanovísk snažiacich sa zabezpečiť jednotný postup riaditeľov škôl a vyvíjajúcej sa judikatúry spočívajúcej v „dotváraní legislatívnych medzier“. Predmetom diskusií bol najmä potenciálny nesúlad školského zákona a zákona o rodine vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov škôl a o skutočnosti, či konať s jedným alebo s oboma zákonnými zástupcami dieťaťa alebo žiaka. Nie je ojedinelé, že rozvod rodičov dieťaťa sa premieta aj do procesu výchovy a vzdelávania a práve riaditelia škôl sú často v zložitej situácii. V tomto kontexte možno nepochybne vysloviť domnienku, že novela školského zákona vložením ustanovenia § 144a zvýšila ochranu riaditeľov škôl, a to najmä vo vzťahu k pozícii „rozhodcu“, do ktorej ich pomerne často dostávali rodičia svojimi konfliktmi. Účelom tohto príspevku je poukázať na základné aspekty zákona o rodine a školskej legislatívy v kontexte rozhodovania riaditeľa školy.

2. Rodičovské práva a povinnosti

Postavenie rodičov vo vzťahu k dieťaťu upravuje prioritne zákon o rodine. Vo vzťahu k dieťaťu platí všeobecná zásada definovaná v článku 5 zákona o rodine, podľa ktorej záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

  • úroveň starostlivosti o dieťa,
  • bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
  • ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
  • okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
  • ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
  • podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
  • názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
  • podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
  • využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Zákon o rodine teda kladie dôraz na záujem dieťaťa pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodovanie zákonných zástupcov, súdov alebo riaditeľov škôl.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 38 zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

  • žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
  • svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
  • nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

Z uvedených ustanovení zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a povinnosti chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov uvedených v § 38 zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu, alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností.

V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada spoločnej zodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa s cieľom zabezpečiť ochranu jeho najlepších záujmov.

Samotným rozvodom manželstva ani jeden z rodičov nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv. Trvajú v plnom rozsahu naďalej, súd je však povinný upraviť v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza, ich výkon na čas po rozvode. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

3. Škola vs. rodičovské práva a povinnosti

Zákon o rodine rozdeľuje veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností na bežné veci a podstatné veci. Medzi podstatné veci patria podľa § 35 zákona o rodine najmä

  • vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny,
  • správa majetku maloletého dieťaťa,
  • štátne občianstvo maloletého dieťaťa,
  • udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a
  • príprava na budúce povolanie.

Podľa § 27 ods. 3 školského zákona sa vzdelávanie v základnej a strednej škole považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Rozvod ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a osobnú starostlivosť vykonáva výlučne alebo striedavo len jeden rodič, nie je dôvodom, aby druhý rodič v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu nemohol rozhodovať o bežných veciach dieťaťa alebo spolurozhodovať s druhým rodičom o podstatných veciach. Ak rodičovi súd neobmedzil alebo nepozastavil výkon jeho rodičovských práv a povinností, alebo ho výkonu rodičovských práv a povinností nepozbavil, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, vrátane tých, ktoré sú upravené v § 144 školského zákona .

V súlade s § 144 školského zákona zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti. Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má podľa § 144 ods. 6 školského zákona právo

  • žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania,
  • oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
  • byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
  • na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
  • zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
  • vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
  • byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

Predpokladá sa, že manželia, keďže majú podľa § 18 ods. 1 zákona o rodine povinnosť vychovávať deti spoločne, sa navzájom informujú. Ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o rodine garantuje právo získavať informácie o spoločnom dieťati od druhého rodiča aj tomu rodičovi, ktorému nebolo dieťa po rozvode zverené do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Keďže príslušné ustanovenie hovorí o informovaní sa vo všeobecnosti, táto informatívna povinnosť sa nepochybne viaže aj na výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka.

Aj v kontexte výchovy a vzdelávania sa právo zastupovať dieťa realizuje tak, že v bežných veciach koná každý rodič samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Z dôvodu právnej istoty tretích strán, že dohoda medzi rozvedenými rodičmi alebo medzi rodičmi, ktorí spolu nežijú, v konkrétnej podstatnej veci existuje, je vhodné, aby ten, kto koná s rodičom ako zákonným zástupcom dieťaťa, mal vopred vedomosť alebo dôkaz o jej existencii – ideálne je, ak je dohoda oboch rodičov prejavená podpismi obidvoch rodičov na príslušnej žiadosti alebo tlačive informovaného súhlasu.

Nezhody zákonných zástupcov v podstatných veciach spojených so starostlivosťou o dieťa, rieši na návrh ktoréhokoľvek z nich výlučne súd, v žiadnom prípade nie škola.

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhoduje na návrh niektorého z rodičov súd podľa § 35 zákona o rodine rozsudkom. Jedinou povinnosťou školy je poskytnutie súčinnosti súdu, ak o ňu súd požiada.

4. Rozhodovanie riaditeľa školy

Do prijatia zákona č. 415/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval školský zákon, bolo rozhodovanie riaditeľov škôl poznačené otázkou možnej kolízie zákona o rodine a školského zákona. Podľa školského zákona účinného do 31. decembra 2022 na žiadostiach či iných podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania postačoval súhlas jedného zákonného zástupcu a školská legislatíva umožňovala riaditeľovi školy konať iba s jedným zákonným zástupcom, k čomu smerovali aj rezortné výkladové stanoviská a usmernenia. Avšak, ako je už vyššie uvedené, zákon o rodine vníma sústavnú prípravu na povolanie ako podstatnú vec, o ktorej rozhodujú obaja rodičia. Ako príklad možno uviesť prihlášku žiaka na strednú školu. Ak prihlášku na vzdelávanie v strednej škole podpísal len jeden rodič, bolo v súlade so školským zákonom, ak stredná škola akceptovala ako prejav spoločnej vôle oboch zákonných zástupcov aj prípad, keď bol na prihláške podpis len jedného z nich.

Prihláška len na základe súhlasu (podpisu) jedného zákonného zástupcu neznamenala sama o sebe automaticky jej neplatnosť, resp. nebola nedostatkom podania. Aj keď podľa školskej legislatívy bolo napríklad správne konanie vedené s jedným rodičom, ako zákonným zástupcom účastníka konania, vyhodnocované ako súladné so zákonom, aj v nadväznosti na rozhodovaciu činnosť súdov vo veciach týkajúcich sa rodičovských práv vo výchove a vzdelávaní, sa stala takáto právna úprava už neaktuálna a prekonaná. Do zmeny školského zákona sa tento stav riešil usmerňovaním a odporúčaním, aby spoločná vôľa oboch zákonných zástupcov bola vyjadrená a žiadosti a podania boli podpísané spoločne oboma rodičmi. Rovnako tak sa odporúčalo doručovanie rozhodnutí vydaných v správnom konaní obom rodičom. Spoločný prejav vôle súvisel so skutočnosťou, že v prípade nezhody zákonných zástupcov by mohol jeden z nich napadnúť vydané rozhodnutie riaditeľa školy opravným prostriedkom podľa Správneho poriadku, prípadne následne podať správnu žalobu.

Zásada spoločnej zodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj svojho dieťaťa bola zohľadnená vložením dôležitého ustanovenia, a to § 144a do školského zákona, čím došlo k odstráneniu nejednoznačnosti a možno vysloviť aj domnienku, že aj k presnejšiemu vymedzeniu podstatných vecí vo výchove a vzdelávaní.

Podľa § 144a školského zákona:
Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Podpis oboch zákonných zástupcov sa nevyžaduje, ak

  • jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,
  • jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa alebo
  • vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Veci, o ktorých riaditeľ školy rozhoduje v správnom konaní, sú vymedzené v § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – Na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 5, 6 a 9, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní .

Ako relevantný príklad možno uviesť rozhodovanie riaditeľa základnej školy v správnom konaní vymedzené v § 5 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. Riaditeľ základnej školy rozhoduje o

  • prijatí žiaka do školy,
  • prijatí žiaka prestupom,
  • oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
  • oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí,
  • povolení plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky,
  • uložení výchovných opatrení, okrem pokarhania a pochvaly,
  • povolení vykonať komisionálnu skúšku,
  • povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov aj uchádzačovi, ktorý nie je žiakom školy,
  • určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení,
  • individuálnom vzdelávaní žiaka,
  • vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
  • individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
  • umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.

Postup podľa správneho poriadku znamená, že sa prioritne zohľadnia osobitosti vymedzené napríklad školským zákonom (rozhodovanie o prijatí na strednú školu), avšak riaditeľ školy musí rešpektovať aj všeobecné procesné pravidlá pre správne konania vymedzené správnym poriadkom, a to zásady správneho konania, spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, rozhodnutie a jeho náležitosti či doručovanie.

Školský zákon teda explicitne vyjadruje generálnu požiadavku na dva podpisy ako vyjadrenie súhlasu oboch rodičov s obsahom príslušného podania, o ktorom bude následne riaditeľ školy rozhodovať v správnom konaní. Avšak táto generálna požiadavka nie je absolútna a školský zákon vymedzuje výnimky z jej uplatňovania. Výnimka spočívajúca v pozbavení, obmedzení alebo pozastavení rodičovských práv a povinností, či zdravotná nespôsobilosť rodiča by v praxi nemali byť problematické. Avšak posúdenie, či vec neznesie odklad, môže spôsobovať aplikačné otázniky. Na strane druhej, je určitá miera vágnosti danej právnej úpravy žiaduca a nevyhnutná, aby mohla byť aplikovaná na konkrétny prípad s posúdením jeho individuálnych okolností. Je teda v pôsobnosti riaditeľa školy, t. j. správneho orgánu posúdiť, či sú splnené podmienky na to, aby na základe príslušného podania o ňom rozhodol aj bez podpisu druhého zákonného zástupcu.

Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú dieťaťa alebo žiaka, je už niekoľkokrát uvádzaný najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ak sa napríklad rodičia nevedia dohodnúť, na ktorej základnej škole má ich dieťa plniť povinnú školskú dochádzku (ťažko prekonateľná prekážka) a z tohto dôvodu, by dieťa neplnilo povinnú školskú dochádzku (vec neznesie odklad), s prihliadnutím na okolnosti prípadu by potenciálne mohlo ísť o konanie v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Každopádne, ak ide o situáciu, že riaditeľ akceptuje jeden podpis z dôvodu, že „vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa“, je v kontexte vyššie uvedeného dôraz kladený na to, aby riaditeľ svoj postup odôvodnil v rozhodnutí dôkladnejšie ako v ostatných prípadoch.

Ustanovenie § 144a školského zákona explicitne upravuje aj ďalšiu otázku, ktorá bola za predchádzajúcej právnej úpravy sporná a prinášala nejednotnú aplikačnú prax, a to doručovanie rozhodnutí vydaných riaditeľom školy v správnom konaní. Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku sa podľa súčasného právneho stavu doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka .

  • Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok podania.
  • Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu doručovaciu adresu.
  • Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.

Školský zákon však rešpektuje aj situáciu, keď medzi rodičmi nie sú nezhody a spoločne sa podieľajú na výchove a vývoji dieťaťa a ani so vzájomnou informovanosťou nie sú žiadne nezhody či problémy. S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť procesy § 144a školského zákona v tejto súvislosti ustanovuje, že zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že

  • písomnosti, o ktorých riaditeľ školy rozhoduje v správnom konaní, podpisuje iba jeden zákonný zástupca a
  • rozhodnutia vydané v správnom konaní sa doručujú iba jednému zákonnému zástupcovi.

Podmienkou však je, že písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy. Školský zákon nijako nebráni tomu, aby sa v priebehu vzdelávania dieťaťa alebo žiaka v danej škole obsah tohto písomného vyhlásenia menil (napr. v druhom ročníku by sa rodičia dohodli, že „podpisovateľom a adresátom“ bude otec, ale v treťom ročníku by sa dohodli, že „podpisovateľom a adresátom“ bude matka). Rovnako, hoci to školský zákon výslovne neustanovuje, nič nebráni ani tomu, aby bolo také písomné vyhlásenie odvolané – odvolať ho môže v zásade aj jeden z rodičov sám, podstatné je, aby škola túto skutočnosť vedela preukázať; v takom prípade by škola začala písomnosti doručovať každému z rodičov samostatne a podpisy by vyžadovala od oboch rodičov.

5. Frekventované príklady spoločného alebo samostatného konania rodičov

Prijatie dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole a prestup žiaka do inej základnej školy

Prijatie dieťaťa na vzdelávanie do základnej školy a prestupy žiakov z jednej základnej školy do druhej školy patria k najčastejším príkladom podstatných vecí, o ktorých vznikajú nezhody medzi rodičmi, najmä rozvedenými. Vložením ustanovenia § 144a školského zákona sa eliminovala neistá situácia, čo v prípade, ak riaditeľ školy koná iba s jedným zákonným zástupcom. Spoločná vôľa (zhoda) oboch rodičov sa teda vyžaduje na prijatie dieťaťa na vzdelávanie:

  • v základnej škole, ktorou je spádová škola,
  • v základnej škole, ktorou je iná ako spádová škola,
  • na prestup do inej základnej školy.

Táto spoločná vôľa má byť aj navonok súhlasne prejavená, aby nedošlo k pochybnostiam o jej existencii zo strany riaditeľa základnej školy pri rozhodovaní v správnom konaní o prijatí dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole, resp. o prijatí dieťaťa prestupom. § 144a školského zákona preto vyžaduje podpisy oboch rodičov na prihláške na vzdelávanie, ak nie sú naplnené zákonom predpokladané výnimky. Rovnako tak sa vyžaduje, aby základná škola doručila rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí žiaka obom zákonným zástupcom do vlastných rúk z dôvodu, aby neopomenula druhého rodiča ako účastníka konania a umožnila mu výkon rodičovských práv a povinností. V tomto kontexte ale nemožno opomenúť aj zjednodušený procesný postup, a to, že stačí podpis iba jedného rodiča a správne konanie je vedené len s jedným rodičom ako účastníkom konania, ak bolo doručené vyššie zmienené písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti riaditeľovi školy.

Voľba povinne voliteľného predmetu

Voľba medzi dvoma povinne voliteľnými predmetmi – náboženstvom alebo etickou výchovou, alebo medzi konkrétnymi druhmi náboženstva, ak rodičia majú rozdielne vierovyznania, môže byť podstatnou vecou, ktorou by sa súd na základe návrhu niektorého z rodičov v prípade nezhody mohol zaoberať, a to vzhľadom na právo rodičov garantované ústavou a zákonom o rodine vychovávať deti v súlade s ich svetonázorom a náboženským presvedčením.

Je vhodné poukázať na skutočnosť, že táto otázka nie je predmetom rozhodovania riaditeľa školy v správnom konaní podľa zákona č. 596/2003 Z. z., čo znamená, že ustanovenie § 144a školského zákona sa na postup v tejto veci nevzťahuje.

Zároveň je pri voľbe náboženskej výchovy v rámci rozdielneho vierovyznania alebo voľby etickej výchovy potrebné rešpektovať právo dieťaťa (žiaka) na úctu k jeho vierovyznaniu [§ 144 ods. 1 písm. g) školského zákona] a právo dieťaťa (žiaka) na slobodnú voľbu voliteľných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom [§ 144 ods. 1 písm. l) školského zákona], čo znamená vypočuť ho s cieľom zistiť jeho názor a vziať ho na zreteľ. Dá sa predpokladať, že minimálne žiak ôsmeho alebo deviateho ročníka základnej školy môže mať už vytvorený vlastný názor aj v oblasti svojho vierovyznania.

Rodičia, ktorí sa nezhodujú pri voľbe náboženskej výchovy alebo etickej výchovy a nie sú ochotní dohodnúť sa prostredníctvom školy, mediátora alebo podať návrh na súd, aby rozhodol o voľbe predmetu ako podstatnej veci v záujme ich dieťaťa, by mali byť upozornení, že ak svojím konaním spôsobia, že dieťa sa nebude zúčastňovať ani jedného z voliteľných predmetov alebo bude mať absencie na jednom z týchto predmetov, potom môžu ohroziť riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa, a byť zodpovední za spáchanie priestupku podľa § 5 ods. 11 a 12 zákona č. 596/2003 Z. z.

Dohoda podľa § 26 ods. 3 školského zákona – súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.

Ide o prípad dohody o podmienkach a organizácii individuálneho učebného plánu, ktorý prichádza do úvahy až po rozhodnutí o povolení vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu. Znamená to, že predmetom správneho konania je „len“ rozhodovanie o povolení vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, nie aj táto následná dohoda. Teda ani na túto dohodu sa ustanovenie § 144a školského zákona neaplikuje.

Z obsahového hľadiska je však dôležité, že tu by situácia mala byť posudzovaná ako bežná vec a je otázkou rozhodovania rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará. Preto na (prípadnú) aplikáciu § 144a školského zákona by ani dôvod nebol.

Dohoda podľa § 155 ods. 7 školského zákona – ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého testovania

Ide o určenie náhradného termínu externého testovania deviatakov v základnej škole. O tejto bežnej veci môže rozhodnúť aj jeden zákonný zástupca.

Mimoškolská záujmová činnosť žiakov

Navštevovanie záujmového krúžku po skončení vyučovacieho procesu detí nemožno považovať za prípravu na povolanie. Preto s výnimkou zdravotných obmedzení dieťaťa alebo možnosti, že dieťa má viacero mimoškolských aktivít, ktoré nemôže kumulatívne zvládnuť, pôjde o bežnú vec, o ktorej môže rozhodnúť samostatne aj jeden z rodičov (zákonných zástupcov). V prípade striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa mení v dlhšom časovom úseku, napr. polročne, prípadne aj so zmenou trvalého pobytu do spádového územia inej školy, je možné v záujme dieťaťa akceptovať skôr voľbu tohto zákonného zástupcu, ktorý bude osobne vykonávať starostlivosť v daný polrok, v ktorom sa krúžok organizuje.

Odporúča sa vyzvať zákonných zástupcov detí, ktorí majú schválenú alebo určenú striedavú osobnú starostlivosť, aby si dohodli pravidlá v záujme dieťaťa. Rodičia by sa mali v prvom rade dohodnúť – ešte pred podaním prihlášky na záujmový krúžok alebo – na radu pedagogického zamestnanca školy (triedneho učiteľa alebo výchovného poradcu, ktorý má na starosti vybavovanie vzdelávacích poukazov) v čase určenom školou po tom, čo vyjde najavo, že majú rozdielne predstavy.