Priestupková a trestná zodpovednosť žiakov a charakteristika najčastejších trestných činov

1. Úvod

S protispoločenskou činnosťou sa stretávame v každodennom živote, a to od najjednoduchších a najmenej závažných foriem protispoločenskej činnosti až po tie najzávažnejšie, ktoré sa môžu skončiť až odňatím slobody. Protispoločenské správanie sa, bohužiaľ, nevyhýba ani nižším vekovým kategóriám, a to žiakom.

Cieľom tohto článku teda bude definovať jednotlivé protispoločenské konania, objasniť problematiku trestnej a priestupkovej zodpovednosti a charakterizovať najčastejšie priestupky a trestné činy žiakov základných a stredných škôl.

2. Protispoločenská činnosť

Najčastejším pojmom, ktorý sa v rámci protispoločenskej činnosti používa, je pojem trestný čin. Bolo by však mylné domnievať sa, že tým sa výpočet protispoločenskej činnosti, resp. deliktov končí.

Protispoločenské delikty možno rozdeliť podľa ich závažnosti do štyroch skupín:

  1. trestné činy podľa Trestného zákona (prečiny a zločiny);
  2. priestupky, resp. iné správne delikty fyzických osôb (teória správneho práva pozná popri priestupkoch aj ďalšie formy správnych deliktov – jedným z členení správnych deliktov je ich členenie na priestupky, iné správne delikty fyzických osôb, správne delikty právnických osôb, správne delikty zmiešanej povahy, verejné správne disciplinárne delikty a poriadkové správne delikty, ale uvedenými správnymi deliktmi sa nebude článok zaoberať), disciplinárne priestupky vojakov a príslušníkov ozbrojených síl a zborov;
  3. občianskoprávne priestupky a porušenia pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce, resp. podľa špeciálnych predpisov upravujúcich výkon niektorých povolaní a zamestnaní;
  4. ostatné spoločensky nežiaduce javy so škodlivými následkami, ktoré však nemožno kvalifikovať ako protiprávne konania.

Z uvedeného delenia vidno, že nie všetko konanie, ktoré je v rozpore napríklad s morálkou alebo so zaužívanými spoločenskými normami správania, je takým činom, za ktorý by právny predpis ustanovoval sankciu.

Článok sa touto kategóriou nezaoberá, je zameraný na súvislosti medzi priestupkami a trestnými činmi na jednej strane a nežiaducim správaním žiakov na druhej strane.

3. Pojem priestupok a priestupková zodpovednosť žiaka

Priestupky, pojmy súvisiace s priestupkami, sankcie, konkrétne vymedzenie priestupkov a konanie o nich (Subsidiárne sa však na konanie o priestupkoch použije správny poriadok.) upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Priestupkom však nie je konanie, ktorým žiak odvracia

  1. primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
  2. nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

Takéto negatívne vymedzenie priestupku zákon uvádza z dôvodu, že nie je vždy v záujme spoločnosti potrestať takéhoto páchateľa, resp. nebolo by to spravodlivé. Body 1) a 2) síce zákon o priestupkoch nepomenúva, ale obdobne tieto situácie rieši aj Trestný zákon, ktorý ich pomenúva ako nutná obrana (1) a krajná núdza (2).

Na to, aby žiak spáchal priestupok, stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. To, či je potrebné úmyselné zavinenie, je uvedené pri charakteristike daného priestupku.

Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

  1. chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom o priestupkoch, alebo
  2. vedel, že svojím konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom o priestupkoch a pre prípad, že ho poruší, alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Príklad úmyslu 1: Žiak počas prestávky využije neprítomnosť iných osôb, z náhodne vybranej školskej tašky vyberie 37 eur a odíde z triedy.

Príklad úmyslu 2: Žiak spácha priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (školskému poriadku) tak, že úmyselne naruší občianske spolunažívanie – školský poriadok – vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Konkrétne to môže zahŕňať nasledujúce správanie:

  • Keď sa jeden žiak druhému vyhráža: „Hubu ti rozbijem, že ti budú lietať zuby!“
  • Facka, resp. úder päsťou nie veľkej intenzity, ktorého výsledkom je rozbitie hornej pery, opuch, monokel
  • Nepravdivé žalovanie triednej učiteľke, že spolužiak niečo ukradol.
  • Šikanovanie.

Aj tu však treba uviesť, že forma úmyslu (či žiak chcel, alebo len vedel, že môže svojím konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom o priestupkoch) záleží na vnútornom vyjadrení daného žiaka.

Zákon o priestupkoch stanovuje, že priestupku sa dopustí ten, kto:

  1. úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol, alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom;
  2. neoprávnene si prisvojí alebo úmyselne zneváži vyznamenanie, alebo čestné uznanie udeľované štátnym orgánom.

Ak teda žiak vylezie na stožiar, kde má škola vyvesenú vlajku Slovenskej republiky, a poškodí ju, či už ju postrieka farbou, potrhá, vystrihne z nej štátny znak, alebo ju inak znehodnotí, svedčí to o úmysle jeho činu, o tom, že tento priestupok spáchal úmyselne. Rovnako sa môže tohto priestupku dopustiť na štátnych znakoch voľne dostupných v škole tak, že ich potrhá, píše na ne hanlivé slová či kreslí na ich vyobrazenie hanlivé obrázky.

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak žiak

  1. vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo (vedomá nedbanlivosť)
  2. nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

Príklad nedbanlivosti 1, 2: Žiak sa môže z vedomej nedbanlivosti dopustiť napríklad priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to tak, že inému žiakovi ublíži na cti tým, že ho urazí alebo ho vydá na posmech. Takáto situácia môže nastať napríklad v prípade, keď žiačka A odfotí žiačku B bez jej vedomia pri prezliekaní v šatni po hodine telesnej výchovy, fotky si dá pre svoju potrebu vyvolať a potom ich zabudne v školskej lavici. Na druhý deň fotky v lavici nájde spolužiak C, ktorý ich zverejní na sociálnej sieti na internete, a spolužiačka B je následne zosmiešnená.

Žiak sa tiež môže dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.

Príkladom nevedomej nedbanlivosti v tomto prípade je, keď žiak 9. ročníka ZŠ, ktorý pred telesnou výchovou vyberie z tašky bagetu a podáva ju kamarátovi, ktorý je od účasti na telesnej výchove oslobodený, s tým, či by ju nemohol vyhodiť, lebo je v nej majonéza a po troch dňoch v igelitovej taške už bude určite pokazená. Oslobodený žiak mu nevenuje veľkú pozornosť, lebo si ťuká do mobilu a zachytí len slovo „vyhodiť“. Všetci idú na hodinu. Po hodine sa oslobodený žiak stretne s ďalším spolužiakom, ktorý mu hovorí, že je strašne hladný, či nemá niečo na zjedenie. Oslobodený žiak si spomenie na bagetu, pričom bageta sa mu síce zdá nejaká sparená, ale keď je kamarát hladný, aj takú zje. Kamarát mal po jej zjedení tri dni žalúdočné problémy.

V prípade žiakov a páchania priestupkov je veľmi dôležité vymedzenie priestupkovej zodpovednosti.

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok veku. Ak odstránime negatívne vymedzenie, tak pozitívne je priestupková zodpovednosť vymedzená tak, že za priestupok je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania dovŕšil pätnásty rok veku.

Z hľadiska časového vymedzenia priestupkovej zodpovednosti je za priestupok zodpovedná osoba deň nasledujúci po svojich pätnástych narodeninách. Je to z toho dôvodu, že v zákone o priestupkoch neexistuje ustanovenie o počítaní času a vzhľadom na to, že je to v prospech osoby podozrivej zo spáchania priestupku, možno pripustiť analógiu Trestného zákona, kde tento zákon spája s uplynutím určitej lehoty počítanej na dni nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala právna skutočnosť určujúca jej začiatok.3

Zjednodušene povedané, ak žiak ukradne nejaký predmet zo školského bufetu v deň svojich pätnástych narodenín, nie je za to priestupkovo zodpovedný (pozor, ak by však išlo o trestný čin, tak za to by už trestne zodpovedný bol; rozdiel medzi krádežou ako priestupkom a krádežou ako trestným činom si vysvetlíme v ďalšej kapitole).

Keď sa zaoberáme priestupkovou a trestnou zodpovednosťou, je vhodné spomenúť aj pojem deliktuálna zodpovednosť. Podstatou deliktuálnej zodpovednosti je spôsobilosť žiaka niesť za svoje protiprávne konanie následky.

Od pätnásteho roku do osemnásteho roku života sa žiak, ktorý spáchal priestupok v zmysle zákona o priestupkoch, označuje ako mladistvý.

4. Trestný čin a trestná zodpovednosť žiakov

Od priestupkov sa odlišujú trestné činy ako činy, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu závažnejšie a spoločensky neprijateľnejšie. Definíciu trestných činov stanovuje zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Rovnako vo svojej osobitnej časti charakterizuje jednotlivé trestné činy, ktoré sú zaradené do dvanástich hláv.

4.1 Trestný čin – pojem a kategorizácia z hľadiska závažnosti

Trestným činom sa v zmysle Trestného zákona rozumie protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Trestný poriadok pozná dva druhy trestných činov, a to prečin a zločin. Zločin, ak zaň Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.

4.1.1 Prečin

Prečinom sa rozumie

  1. trestný čin spáchaný z nedbanlivosti;
  2. úmyselný trestný čin, za ktorý sa v osobitnej časti Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol prečin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Prečinom spáchaným z nedbanlivosti je napríklad ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, ktoré v zmysle zákona vymedzuje konanie: kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata a podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Príklad prečinu 1: Uvedená situácia môže nastať napríklad vtedy, keď dvaja žiaci sa vracajú z obeda v školskej jedálni, ktorá je na poschodí, a v rámci zábavy a krátenia si chvíle do seba zboku sáču. Jeden z nich však do druhého sotí neúmyselne silou, ktorá spôsobí, že žiak stratí rovnováhu a následne sa skotúľa po schodoch. Dôsledkom je, že žiak si udrie hlavu tak, že uňho dôjde k podstatnému zníženiu vnímania zrakom.

Prečin spáchaný úmyselne je napríklad prečin poškodzovania cudzej veci v zmysle § 246 odsek 1 Trestného zákona.

Tohto trestného činu sa žiak dopustí vtedy, keď cudziu vec postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou.

Príklad prečinu 2: Uvedená situácia môže nastať vtedy, keď na veľkú plochu steny školy žiak nasprejuje grafit, alebo inak „ozdobí“ prostredníctvom spreja, farieb, alebo napríklad aj kečupom (inou látkou) priestory školy.

4.1.2 Zločin

  1. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
  2. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
  3. Zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.

Ako príklad zločinu možno uviesť trestný čin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona. Tohto trestného činu sa žiak dopustí vtedy, ak proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Príklad zločinu 1: Tento zločin môžeme premietnuť do situácie, keď si jeden žiak napríklad na záchodoch počká na druhého žiaka a vyhráža sa mu, že mu jednu vrazí, ak mu nedá svoj nový iphone. Druhý žiak sa zdráha a telefón mu nechce vydať. Preto mu útočiaci žiak dvakrát riadnou silou udrie do tvárovej časti hlavy, v dôsledku čoho tento žiak – obeť padne na zem. Útočník využívajúci bezbrannosť obete mu telefón zoberie a odí‑ de. Tento trestný čin vzhľadom na použité násilie nemožno považovať za krádež, ale za závažnejšie konanie, t. j. lúpež.

Príkladom zločinu môže byť účasť na samovražde podľa § 154 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Takéhoto konania sa môže dopustiť žiak, ak pohne iného k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o samovraždu, a tento trestný čin je spáchaný na chránenej osobe. Chránenou osobou sa v zmysle Trestného zákona okrem iných považuje tehotná žena, ako aj dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov).

Príklad zločinu 2: Tento zločin sa môže odohrať napríklad tak, že žiak a žiačka mali spolu pohlavný styk, počas ktorého žiačka otehotnela. Žiačkina rodina má zlú finančnú situáciu, rodičia sú alkoholici a keby sa to dozvedeli, tak by ju „zabili“. Nevie, ako situáciu riešiť, tak sa pod vplyvom emócií rozhodne pre samovraždu. Otec dieťaťa ju tiež psychicky nepodrží, nadáva jej, že je pobehlica, že to nie je jeho a že keď je taká zúfalá, nech sa zabije. A podá jej nôž. Žiak (otec dieťaťa) odíde a následne si žiačka v sprchách, ktoré sú pri telocvični, podreže žily.

Príklad zločinu 3: Príkladom zločinu c) môže byť obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona a vykonaný môže byť prostredníctvom konania, keď žiak úmyselne usmrtí iného s vopred uváženou pohnútkou.

Táto situácia môže nastať vtedy, ak majú žiaci dlhotrvajúci spor, ktorý v jeden deň vyvrcholí bitkou, keď si navzájom žiaci povedia neadekvátne slová (urážky rodiny, cti, prebratie priateľky). Žiak A vie, že cez víkend pôjde s otcom na chatu, kde má otec v legálnej držbe zbrane, tak sa rozhodne, že sa žiakovi B odplatí, a cez týždeň už konflikt nerieši. V pondelok príde žiak do školy a do žiaka B vystrieľa celý zásobník.

Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou (v našom prípade žiakom) je potrebné úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

4.1.3 Trestný čin

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

  1. chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (priamy úmysel), alebo
  2. vedel, že svojím konaním môže také porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

  1. vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo
  2. nevedel, že svojím konaním môže také porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

4.2 Trestná zodpovednosť žiakov

Na rozdiel od priestupkovej zodpovednosti, ktorá určuje priestupkovú zodpovednosť od 15. roku veku, trestná zodpovednosť má nižšiu hranicu. Je ňou hranica 14 rokov (s jednou výnimkou). To znamená, že žiaci, ktorí spáchajú trestný čin, ktorý má znaky trestného činu podľa osobitnej časti Trestného zákona, a nedosiahli ešte hranicu 14 rokov, nie sú zaň trestne zodpovední. Takýto čin sa nazýva čin inak trestný.

Rovnako ako pri priestupku, keď žiak spácha trestný čin v deň svojich narodenín, ktoré svojím číselným vyjadrením stanovujú hranicu trestnej zodpovednosti, nie je zaň žiak trestne zodpovedný. Z toho vyplýva, že žiak je trestne zodpovedný, keď má 14 rokov a jeden deň. Dôležité pre určenie trestnosti je, kedy žiak spáchal trestný čin, nie kedy nastal následok tohto trestného činu.

To znamená, že ak žiak vyrábal v zmysle § 422a Trestného zákona extrémistické materiály alebo sa na výrobe takýchto materiálov podieľal (napríklad tým, že kreslil plagáty alebo ich na počítači vyhotovil a na tlačiarni vytlačil) tri dni pred svojimi štrnástymi narodeninami, ale vinníka odhalia až dva mesiace po jeho štrnástych narodeninách, tento žiak nie je trestne zodpovedný.

Extrémistickým materiálom sa rozumie podľa § 130 odsek 9 Trestného zákona písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo‑zvukové vyhotovenie:

  1. textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
  2. programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
  3. obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,
  4. ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právo-moc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.

Nie všetci žiaci však majú rovnakú rozumovú a mravnú vyspelosť. Na tento prípad pamätá aj Trestný zákon. Žiak mladší ako 15 rokov nie je za trestný čin zodpovedný, ak v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Rovnako prečin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá. Tieto okolnosti sú však na zvážení orgánov činných v trestnom konaní či súdu.

Za výnimku z hranice trestnej zodpovednosti štrnástich rokov je trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona.

Tento trestný čin žiak spácha vtedy, ak vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo takúto osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. V zmysle judikatúry (R 17/1982) sa pod iným spôsobom sexuálneho zneužitia rozumie intenzívnejší zásah do pohlavnej sféry poškodeného. Môže ísť o ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie erotogénnych zón, ktoré smerujú k vzrušeniu páchateľa. Naplnenie tohto zákonného znaku spočíva nielen v aktívnej činnosti páchateľa, ale i pri aktívnom konaní poškodenej osoby (napríklad ohmatávanie páchateľovho údu). Jednorazové letmé dotyky cez odev nemožno posudzovať ako sexuálne zneužívanie.

Hranica trestnej zodpovednosti je teda v tomto prípade 15 rokov. O sexuálne zneužívanie ide aj vtedy, ak je súlož alebo iný spôsob sexuálneho zneužitia vykonaný so súhlasom obete, resp. na jej popud. V tomto prípade je jedno, či žiak so žiačkou dlhodobo „chodia“. Ak má jeden z partnerov menej ako 15 rokov a druhý viac ako 15 rokov (a to aj v prípade, že v čase vykonania aktu by mala žiačka deň pred pätnástymi narodeninami a žiak deň po pätnástych narodeninách), ide o zločin sexuálneho zneužívania, a to aj vtedy, keby tento čin vyšiel najavo po pol roku od jeho spáchania.

S dospievaním teda súvisí aj možná sexuálna aktivita žiakov, bohužiaľ, nie vždy je obojstranne dobrovoľná. Žiaci sa môžu dopustiť aj trestného činu znásilnenia alebo trestného činu sexuálneho násilia.

Znásilnenie podľa § 199 TZ môže žiak vykonať tak, že násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti žiačku k súloži alebo na takýto čin využije jej bezbrannosť. Znásilnená môže byť len osoba ženského pohlavia.

Naproti tomu trestného činu sexuálneho násilia sa možno dopustiť tak na osobe ženského, ako aj mužského pohlavia. Tohto konania sa môže dopustiť žiak tak, že násilím, resp. hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám, alebo na takýto čin využije bezbrannosť obete.

Na tieto uvedené trestné činy sa nevzťahuje hranica trestnej sadzby 15 rokov, t. j. žiak, ktorý tieto trestné činy spácha, je trestne zodpovedný, keď má 14 rokov a jeden deň. Takéto správanie sa objavuje predovšetkým u osôb so zníženým intelektom, resp. u osôb so zníženou schopnosťou sebaovládania.

Uvedené trestné činy sú chúlostivé, ale treba o týchto témach hovoriť aj vzhľadom na predčasné sexuálne dospievanie dnešných žiakov a zároveň nepriaznivé vplyvy médií alebo internetu, ktoré nie vždy budia dojem, že by malo ísť o niečo nesprávne.

4.3 Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu

V kapitole o priestupkoch sme už spomenuli krajnú núdzu a nutnú obranu, keď ich použitie nemôže byť kvalifikované ako priestupok. Rovnako krajnú núdzu a nutnú obranu pozná aj Trestný zákon, spolu s okolnosťami vylučujúcimi trestnosť činu, a to oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného, plnenie úlohy agenta. Pre školské prostredie si vystačíme s krajnou núdzou a nutnou obranou.

4.3.1 Krajná núdza

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom, nie je trestným činom. Nejde však o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému

Trestným zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Na školský dvor, na ktorom sú žiaci, pribehne zúrivý pes, ktorý začne jedného zo žiakov hrýzť a trhať. Ďalšiemu žiakovi napadne zobrať inému žiakovi nový značkový bicykel, ktorého cena bola päťsto eur, a začne ním psa biť, pričom ten reaguje tak, že bicykel hryzie. Nakoniec pes ujde, ale bicykel je značne poškodený, takže nemôže spĺňať svoj účel. Toto konanie žiaka je teda nutná obrana a svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona (na ktoré sa vyžaduje, aby žiak zničil, poškodil alebo urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu).

4.3.2 Nutná obrana

Od krajnej núdze treba odlišovať nutnú obranu. Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde však o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka alebo osobu obrancu. Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Nutná obrana a krajná núdza majú spoločné to, že každý, teda ktorýkoľvek žiak, je oprávnený konať voči útoku, resp. nebezpečenstvu.

Žiak A, ktorý je vysokej a mohutnej postavy, príde na záchodoch za žiakom B (nižšej, subtílnejšej postavy) a žiada od neho peniaze s tým, že ak mu ich okamžite nedá, tak mu rozbije ústa. Žiak B však peniaze nemá, čo žiaka A rozhnevá a zaženie sa po žiakovi B, že ho päsťou udrie. Žiak B sa mu však uhne a žiaka A podkopne. Žiak A spadne na zem zúrivý, rovnako podkopne žiaka B na zem, ktorý tiež padá. Žiak A ho ležmo kope do hlavy, ale žiak B si v sebaobrane čupne, zoberie žiakovi A hlavu a buchne ňou o zem, čím mu spôsobí rozbitie hlavy a otras mozgu. Pri takto charakterizovanom konaní možno badať, že obrana útoku bola primeraná, pretože útok útočníka smeroval proti tomu istému dôležitému orgánu a vzhľadom na telesné proporcie obidvoch účastníkov možno povedať, že by sa žiak B inak neubránil.

5. Krádež ako jedno z najčastejších protiprávnych konaní – trestný čin alebo priestupok?

Ako už bolo uvedené, krádež môže byť nielen priestupkom, ale aj trestným činom. Rozdiel medzi nimi je v závažnosti porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného zákonom, teda majetku. Krádeže sa v zmysle § 212 odsek 1 Trestného zákona môže žiak dopustiť, ak si prisvojí cudziu vec s tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Malou škodou sa rozumie v zmysle Trestného poriadku suma prevyšujúca 266 eur. Ak však žiak ukradne hotovosť z pokladničky, ktorá je v družine, vo výške 130 eur, ide o priestupok.

Výška malej škody sa v Trestnom zákone nevyžaduje, ak si žiak prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

  1. čin spácha vlámaním,
  2. bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
  3. čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
  4. takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
  5. čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
  6. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Príklad krádeže 1: Vlámaním je spáchaný trestný čin (teda krádež) vtedy, ak žiak vnikol do uzamknutého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Túto krádež môže spáchať žiak, ak sa vláme do uzamknutého kabinetu tak, že vypáči zámku a ukradne z kabinetu hotovosť 200 eur.

Príklad krádeže 2: Tento druh krádeže je podobný lúpeži, ale je medzi nimi rozdiel, preto ich nemožno zamieňať. Pri lúpeži použije páchateľ násilie, resp. hrozbu bezprostredného násilia pred spáchaním trestného činu, a pri tomto druhu krádeže až po spáchaní krádeže. Tohto druhu krádeže sa môže žiak dopustiť tak, že ukradne zo školskej tašky kalkulačku, a keď ho majiteľ kalkulačky prenasleduje, sotí do neho, až spadne na zem, a uteká preč.

Za veci, ktoré má iný na sebe alebo pri sebe, možno považovať veci, ktoré sa nachádzajú v osobnej sfére poškodeného. Môžu nimi byť hračky, šperky, tablety, MP3 prehrávače, mobilné telefóny, peniaze, ktoré má poškodený žiak vo vrecku.

„Pojem vyjadruje nielen stav, keď poškodený drží vec v ruke, ale aj stav, ak si vec odloží vo svojej bezprostrednej blízkosti (napríklad zavesenie kabáta pri cestovaní vo vlaku). Toto ustanovenie slúži na postih tzv. vreckových krádeží.“6

Príklad krádeže 3: Takýmto spôsobom môže spáchať žiak A trestný čin vtedy, ak si žiak B, ktorý sedí v lavici so žiakom A, odloží počas hodiny do spodnej časti lavice mobilný telefón, pričom na svojom mieste celý čas sedí, a žiak A mu nepozorovane spod lavice mobil ukradne.

Príklad krádeže 4: Dvaja žiaci idú domov zo školy popri poli s kukuricou a rozhodnú sa odtrhnúť si pár kláskov, a doma si ich uvariť.

Príklad krádeže 5: Na krádež sa vzťahuje aj priestupkové konanie, teda žiak spácha trestný čin vtedy, ak ukradne spolužiakovi 10 eur, pričom už v minulosti bol za to, že inému spolužiakovi ukradol 100 eur, priestupkovo potrestaný, napríklad pokutou alebo pokarhaním.

6. Návrh do školského poriadku

Uvedený návrh je návrhom na začlenenie niektorých pojmov a postupov pri protiprávnom konaní žiaka tak, aby to bolo zahrnuté aj v školskom poriadku. Uvedený ako časť, resp. kapitola školského poriadku by mohol niesť názov Protiprávne správanie žiakov v škole.

6.1 Vymedzenie pojmov

  1. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak pri niektorom z priestupkov zákon o priestupkoch výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
  2. Trestným činom sa v zmysle Trestného zákona rozumie protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Pre trestnosť činu spáchaného žiakom je potrebné úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
  3. Priestupku sa môže dopustiť žiak, ktorý dovŕšil pätnásty rok veku. Osoby, ktoré v čase spáchania priestupku dovŕšili pätnásty rok veku, a neprekročili osemnásty rok veku, sa v zmysle zákona o priestupkoch zaraďujú do kategórie mladistvých.
  4. Trestného činu sa môže dopustiť žiak, ktorý dovŕšil štrnásty rok veku, s výnimkou trestného činu sexuálneho zneužívania (pätnásty rok veku). Osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu dovŕšili štrnásty rok a neprekročili osemnásty rok svojho veku, sa podľa Trestného zákona zaraďujú do kategórie mladistvých.
  5. Priestupkami a trestnými činmi spáchanými v škole a na podujatiach usporiadaných školou sa rozumejú priestupky a trestné činy spáchané priamo v budove školy, ale aj na výletoch, exkurziách, koncertoch, súťažiach a iných podujatiach, ktoré organizuje škola.
  6. Páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Za spolupáchateľstvo trestného činu sa považuje, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Každý z nich zodpovedá za trestný čin tak, akoby ho spáchal sám. Analogicky sa použije aj na priestupok.
  7. Problémové správanie, ktorým sa žiak môže dopustiť priestupku alebo trestného činu, je najmä:
    • sexuálne zneužívanie,
    • prejavy extrémizmu, intolerancie, xenofóbie, diskriminácie,
    • fyzické i psychické šikanovanie,
    • delikventné správanie, poškodzovanie cudzieho majetku,
    • krádež, podvod,
    • agresívne správanie a verbálna agresia, vulgarizmy.

6.2 Navrhovaný postup

Vo všeobecnosti, ak nejaké správanie žiaka možno charakterizovať ako priestupok alebo trestný čin, je potrebné, aby učitelia, vychovávatelia, resp. iné oprávnené osoby riadne nahlásený skutok prešetrili. Všetkým takto nahláseným skutkom treba venovať náležitú pozornosť. Aj tým, ktoré sa nezdajú pravdepodobné. Pri prešetrovaní však musí učiteľ dbať na to, aby sa nahlásený skutok a páchateľ prešetroval:

  • citlivo,
  • s prihliadnutím na vek,
  • s prihliadnutím na rozumovú úroveň,
  • nezaujato,
  • nikdy nie s tým, že páchateľ je vopred určený (samozrejme, okrem prípadov, keď bol učiteľ bezprostredne pri čine alebo tento čin odhalil – PREZUMPCIA NEVINY), a to aj v prípade, že sa obdobného správania v minulosti dopustil (z tohto dôvodu sa môže páchateľ snažiť zbaviť zodpovednosti tým, že to „hodí“ na iného).

Pri samotnom prešetrovaní je potrebné, aby učitelia:

  • zaistili ochranu obetiam,
  • vykonali rozhovor so žiakmi, ktorí na šikanovanie upozornili, rozhovor s obeťou, s agresormi,
  • našli vhodných svedkov, urobili individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami (nikdy nekonfrontovať obete a agresorov),
  • kontaktovali rodičov alebo zákonných zástupcov,
  • kontaktovali CVPP (centrum výchovnej a psychologickej prevencie), PPP (pedagogicko‑psychologickú poradňu) alebo DC (diagnostické centrum),
  • využili anonymnú dotazníkovú metódu.

V prípade skupinového násilia voči obeti však treba zvoliť nasledujúci postup:

  • okamžitá pomoc obeti,
  • dohoda riaditeľa školy s pedagogickými zamestnancami na postupe vyšetrovania,
  • vlastné vyšetrovanie,
  • zabránenie možnej krivej výpovedi agresorov, ich izolácia bez možnosti dohodnúť sa na spoločnej výpovedi,
  • pokračujúca pomoc a podpora obete,
  • nahlásenie prípadu polícii,
  • kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov,
  • kontaktovanie PPP a CVPP, DC a pod.

Ak ide o závažnejšie poruchy správania ohrozujúce bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov a účastníkov výchovy a vzdelávania, ako aj správanie narúšajúce a znemožňujúce výchovu a vzdelávanie, mali by sa v škole realizovať nasledujúce opatrenia:

  1. v záujme ochrany okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania umiestnením do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca,
  2. okamžité oznámenie tejto skutočnosti riaditeľovi školy, ktorý bezodkladne privolá podľa potreby:
    • rodiča, resp. zákonného zástupcu,
    • zdravotnú pomoc,
    • príslušný policajný zbor.

Ochranné opatrenia slúžia na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

Za každé takéto konanie by si škola vo svojom školskom poriadku mohla stanoviť podľa svojho uváženia aj sankcie (okrem sankcií, ktoré budú uložené v trestnom, resp. priestupkovom konaní). Týmito sankciami sa rozumejú výchovné opatrenia, a to napríklad napomenutie triednym učiteľom, napomenutie riaditeľom školy, pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie atď.

7. Záver

Do školského poriadku navrhujeme zapracovať trestnú a priestupkovú zodpovednosť žiakov a postup školy pri jej riešení v krokoch, ktoré sú uvedené v časti Navrhovaný postup, podľa individuálnych podmienok konkrétnej školy.

Zhrnutie:

  • Hranica priestupkovej zodpovednosti je 15 rokov.
  • Hranica trestnej zodpovednosti je 14 rokov okrem výnimky uvedenej v texte.
  • Protiprávny čin krádeže môže byť za určitých okolností priestupkom, za iných trestným činom.
  • Trestný čin aj priestupok môže byť spáchaný úmyselne aj z nedbanlivosti (pri priestupku stačí na to, aby žiak spáchal priestupok, zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie, a pre trestnosť činu spáchaného žiakom je potrebné úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti).