1. Úvod

Podľa školského zákona školu a školské zariadenie riadi riaditeľ. Riaditeľ zodpovedá za:

dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia,
každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,
riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.

Funkcie riadenia školy sú totožné s funkciami riadenia v iných rezortoch, majú však svoje špecifiká spočívajúce v úzkom spojení s výchovno-vzdelávacím procesom.

Pedagogické riadenie má v sústave riadiacich činností riaditeľa školy prioritné postavenie, pretože práve výchovno-vzdelávacie výsledky sú rozhodujúcim kritériom úspešnosti školy. Ide o súbor činností, prostredníctvom ktorých sa zabezpečujú podmienky na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v čase vyučovania a mimo neho.
Súčasťou pedagogického riadenia je odborno-metodické riadenie.

Charta učiteľa (Odporúčania o postavení učiteľa) prijatá na mimoriadnej konferencii UNESCO v Paríži roku 1966, ku ktorej sa pripojilo aj bývalé Československo ako jedna z prvých signatárskych krajín, v článku VIII ods. 77 uvádza, že „orgány školstva by mali pomáhať otvoreniu a činnosti metodických združení učiteľov, cieľom ktorých je pomáhať v rámci jednotlivých škôl alebo na širšom základe rozvíjať spoluprácu učiteľov vyučujúcich ten istý predmet a zohľadňovať mienku a priania týchto združení.“

2. Legislatívne vymedzenie poradných orgánov riaditeľa školy

Poradným orgánom riaditeľa školy rozumieme skupinu pedagogických zamestnancov školy, školského zariadenia, ktorá vzniká na základe legislatívnych noriem schválených Ministerstvom
školstva Slovenskej republiky, má presne vymedzené svoje postavenie, poslanie a ciele činnosti.

Nové vymedzenie poradných orgánov riaditeľa školy je uvedené vo vyhláške č. 223/2022 Z. z. o základnej škole.

Poradnými orgánmi riaditeľa sú pedagogická rada, metodické združenia a predmetové komisie. Riaditeľ ako svoje poradné a iniciatívne orgány, ktoré sa zaoberajú pedagogickými a výchovno-vzdelávacími aktivitami a otázkami, môže zriadiť:

metodické združenie pre pedagogických zamestnancov prvého stupňa,
predmetové komisie pre učiteľov druhého stupňa.

Vedením metodických združení a vedením predmetových komisií poverí riaditeľ pedagogických zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky (ďalej len „kvalifikačné predpoklady“) podľa vyhlášky č. 173/2023 o kvalifikačných predpokladoch.

V novele vyhlášky o základnej škole č. 223/2022 Z. z. sa:

vypúšťa obligatórna povinnosť zriaďovať metodické združenia a predmetové komisie ako poradné orgány riaditeľa školy (bude umožnené ich zriaďovať podľa podmienok školy, ustanovenie sa týka predovšetkým menších škôl, kde je postačujúca pedagogická rada),
vypúšťa osobitné poverenie riaditeľa školy pre pedagogických zamestnancov vedením metodických združení a predmetových komisií, ak sú v škole zriadené (bude postačujúce toto poverenie uviesť v zápisnici z pedagogickej rady).

3. Metodické združenia a predmetové komisie

3.1 Poslanie MZ, PK

Poslanie metodických združení a predmetových komisií (ďalej len „MZ a PK“) v škole vyplýva zo špecifických výchovno-vzdelávacích cieľov školy.

Pomáhajú riaditeľovi pri pedagogickom riadení, kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v škole.

MZ a PK sú aj iniciatívnymi orgánmi riaditeľa školy, zaoberajú sa pedagogickými a výchovno-vzdelávacími problémami, koordinujú ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, a tým sa spolupodieľajú na zvyšovaní úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu v škole.

3.2 Postavenie MZ, PK

Postavenie MZ a PK v rámci ostatných zložiek riadenia školy má nezastupiteľné miesto. Najužšie sú vzťahy k vedeniu školy a ostatným poradným orgánom riaditeľa – pedagogickej rade.

Rozdiel medzi MZ a PK a pedagogickou radou školy je v tom, že MZ a PK sú špecificky metodicky orientované orgány, zatiaľ čo pedagogická rada je všeobecne, nediferencovane orientovaným poradným orgánom riaditeľa školy.

Ciele činnosti, funkcie, obsah, prostriedky, metódy i formy činnosti MZ a PK majú vyplývať z aktuálnych a perspektívnych potrieb školy a učiteľov.

MZ a PK vznikajú na základe rozhodnutia riaditeľa školy s cieľom plniť vecné úlohy a realizovať výchovno-vzdelávacie ciele.

Legislatívna úprava, platná od 1. 1. 2021, dáva riaditeľovi školy možnosť rozhodnúť sa, či MZ a PK zriadi alebo nezriadi. Tým sa však neznižuje ich úloha a miesto MZ a PK v pedagogickom riadení školy.

Práve v dobe prebiehajúcich rýchlych zmien v obsahu a formách vzdelávania, súčasne prebiehajúcom prezenčnom, ale aj dištančnom vzdelávaní, majú MZ a PK nezastupiteľnú úlohu pri riešení otázok hodnotenia a klasifikácie žiakov, pri úprave cieľov a obsahu vzdelávania jednotlivých predmetov, dohode stratégie redukcie, presune obsahu vzdelávania medzi ročníkmi a sústredení sa na podstatné témy.

Súčasná doba ukazuje, ako je žiaduca úzka spolupráca a dohoda učiteľov jednotlivých predmetov na riešení vyššie spomínaných aktuálnych otázok. Kvalifikované návrhy MZ a PK môžu riaditeľovi školy uľahčiť rozhodovanie v tejto oblasti.

Príklad úloh, ktoré MZ a PK môžu plniť:

spolupráca s vedením školy pri vypracovaní (inovovaného) školského vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠkVP/iŠkVP“),
vypracovanie učebných osnov ako súčasti ŠkVP/iŠkVP,
vytýčenie kľúčových kompetencií v ŠkVP/iŠkVP,
vypracovanie analýzy ŠkVP, kontrola splnenia vytýčených vzdelávacích štandardov a plánovaných kľúčových kompetencií, príprava podnetov na aktualizáciu obsahu, foriem a metód vzdelávania,
návrhy na hodnotenie žiakov – konkretizácia metodických pokynov na hodnotenie,
riešenie konkrétnych výchovno-vzdelávacích problémov,
návrh používaných učebníc, učebných pomôcok, didaktickej a výpočtovej techniky,
konzultácie s učiteľmi na zlepšenie pedagogickej práce,
výmena skúseností, vzájomné hospitácie,
otvorené vzorové hodiny, rozbor vyučovacích hodín,
presadzovanie progresívnych vyučovacích metód do vyučovacieho procesu,
štúdium pedagogickej literatúry,
koordinácia prípravy na prijímacie skúšky, celoslovenské testovanie žiakov,
• formulovanie úloh na overovanie žiackych výkonov,
príprava didaktických testov, overovanie prípravy žiakov na vyučovanie,
tvorba vstupných a výstupných testov, ich hodnotenie, analýza, spracovanie výsledkov a návrhy na zlepšenie
výchovno-vzdelávacej činnosti,
tvorba metodických materiálov pre učiteľov (metodické listy, pracovné listy…),
tvorba učebných pomôcok,
rozvoj pedagogickej tvorivosti učiteľov,
starostlivosť o školskú knižnicu – odborná literatúra a časopisy,
starostlivosť o technicko-materiálnu základňu kabinetov…,
organizovanie odborných exkurzií, návšteva kultúrnych podujatí a pamiatok,
starostlivosť a príprava žiakov na súťaže, olympiády, celoškolské projekty a záujmovú krúžkovú činnosť,
zabezpečovanie adaptačného vzdelávania začínajúcich pedagogických zamestnancov,
spolupráca s pedagogickými inštitúciami a odbornými pracoviskami (MPC, CPPPaP, neziskovými organizáciami…),
účasť na vzdelávaní v zmysle ročného plánu vzdelávania,
účasť na záujmových akciách a pomoc pri ich organizovaní,
podpora fungovania vzdelávacích centier na škole,
koncoročné vyhodnotenie práce.

Je dôležité, aby MZ a PK mali na základe svojho postavenia v škole jasne a jednoznačne vymedzené kompetencie.

Význam MZ a PK, ich postavenie v škole je vždy priamoúmerné tomu, aký majú skutočný prínos k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu a profesijný rozvoj pedagogických
zamestnancov.

V rámci MZ a PK majú učitelia väčšiu príležitosť (na rozdiel od celého pedagogického zboru školy) vyjadrovať sa a ovplyvňovať život školy.

Zasadnutia MZ a PK sú jedným z nástrojov vytvárajúcich priestor na diskusiu, vytýčenie, realizáciu, kontrolu a hodnotenie dosiahnutých výsledkov vo výchovno-vzdelávacom procese.

Má právo:
- zúčastňovať sa na zasadnutí MZ a PK, na ktorých sa riešia odborno-metodické problémy výučby,
- vyjadrovať sa k otázkam výchovno-vzdelávacieho procesu na škole,
- podieľať sa na tvorbe ŠkVP,
- byť informovaný o zásadných otázkach výchovno-vzdelávacieho rozvoja školy,
- využívať podmienky vytvorené vedením školy na svoj osobnostný a profesijný rast.
Má povinnosť:
- plniť úlohy prijaté na zasadnutí MZ a PK,
- plánovite rozvíjať svoj profesijný vývoj.

3.3 Zloženie MZ, PK

Zloženie MZ a PK je rôznorodé. Vyplýva z rešpektovania podmienok školy tak, aby sa zabezpečilo efektívne plnenie úloh. MZ a PK združujú spravidla učiteľov rovnakých alebo príbuzných vyučovacích predmetov školy.

MZ a PK je vhodné vytvárať v závislosti od počtu učiteľov vyučovacieho predmetu v škole. Každý pedagogický zamestnanec pracuje aspoň v jednom MZ alebo PK podľa svojho aprobačného zamerania.

MZ a PK tak tvoria učitelia s rovnakou alebo príbuznou aprobáciou učebných predmetov, pričom o jeho zložení rozhoduje najmä:

veľkosť školy (druh, typ),
počet učiteľov predmetu,
prevaha úväzku učiteľa z predmetu jeho aprobácie,
tradícia školy v práci MZ a PK,
efektívnosť riadenia a samotnej práce MZ a PK.

Veľkosť (početnosť) MZ a PK má byť taká, aby ich činnosť vytvárala priestor a podmienky na tvorivú činnosť a spoluprácu.

Veková rôznorodosť by nemala byť prekážkou v interakcii členov MZ a PK, ak si každý nájde uplatnenie podľa svojej profesijnej vyspelosti a schopnosti.

Zaradenie pedagogických zamestnancov do MZ a PK sa koná vždy na začiatku školského roka po stanovení úväzkov pedagogických zamestnancov.

Ak chce mať riaditeľ školy v MZ a PK významného pomocníka pri riadení školy, jeho práca s nimi nemôže byť náhodná a krátkodobá, ale sa musí stať plánovitou so zameraním na dlhodobejšie pôsobenie. Uplatňuje predvídavosť, vhodne zapája vedúcich MZ a PK do poznania a uskutočňovania poslania školy.

3.4 Činnosť MZ, PK

Prednosti činnosti MZ a PK:

sú jedným zo systémových článkov riadiacej štruktúry školy, aktívna činnosť učiteľov v MZ a PK predstavuje významný podiel na pedagogickom riadení školy,
predstavujú najľahšie dostupný zdroj kvalifikovaných informácií, najrýchlejšiu odborno-metodickú pomoc a priestor na výmenu pedagogických skúseností, tvorivosti pedagogických zamestnancov a tímové riešenia pedagogických problémov,
ich členovia sú takmer každodenne v bezprostrednom kontakte a môžu tak komunikovať o najaktuálnejších výchovných a vyučovacích problémoch,
predstavujú základnú bázu sebavzdelávania a ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
nimi organizované vzdelávanie je nenáročné na čas, prostriedky školy a pedagogického zamestnanca.

Najčastejšie nedostatky v práci metodických orgánov sú:

absencia podpory vedenia školy, ktoré si neuvedomuje, čo môže od MZ a PK očakávať a čím môžu MZ a PK prispieť k rozvoju školy,
nevytváranie adekvátnych podmienok zo strany vedenia na plnenie všetkých funkcií MZ a PK, a tým neumožnenie spolupodieľať sa na formulovaní a plnení úloh školy,
absencia prehľadu o práci MZ a PK, ich výsledkoch, získavanie informácií o priebehu a výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu najmä prostredníctvom hospitácií – chýba komplexný pohľad opierajúci sa o odborné závery, odporúčania MZ a PK,
členovia MZ a PK nemajú informácie o chode, úlohách školy, na ktorých majú participovať,
nízka materiálna a morálna motivácia členov MZ a PK na svojom profesijnom raste,
formálnosť v činnosti MZ a PK prejavujúca sa formálnym vykazovaním účasti, činnosti jej členov bez sledovania kvality práce a jej účinku na skvalitnenie výučby,
nejednotný systém kritérií hodnotenia učebných výkonov žiakov u vyučujúcich rovnakých alebo príbuzných učebných predmetov,
nepociťovanie potreby ďalšieho vzdelávania a osvojovania nových poznatkov a zručností u niektorých pedagógov a neschopnosť deliť sa o svoje skúsenosti z metodiky výučby,
nedostatočná starostlivosť vedúceho MZ, PK a členov o skvalitňovanie základných pedagogických dokumentov na výučbu predmetu, učebných pomôcok a pod.,
jednou z príčin týchto nedostatkov je nedocenenie významu MZ a PK, ktorý vyplýva aj z neznalosti metodiky ich práce v škole.

Príklad zriadenia MZ a PK v plnoorganizovanej škole:
Riaditeľ školy zriaďuje v aktuálnom školskom roku nasledovné poradné a iniciatívne orgány, ktoré sa zaoberajú pedagogickými a výchovno-vzdelávacími aktivitami a otázkami:

MZ 1. – 4. ročníka,
MZ ŠKD,
PK spoločenskovedných predmetov,
PK prírodovedných predmetov,
PK výchovných predmetov,
MZ triednych učiteľov.

Členmi MZ 1. – 4. ročníka sú všetci pedagogickí zamestnanci 1. až 4. ročníka.

Členmi metodického združenia ŠKD sú všetci pedagogickí zamestnanci ŠKD.

Členmi PK spoločenskovedných predmetov sú všetci pedagogickí zamestnanci vyučujúci predmety SJL, CJ, DEJ, OBN.

Členmi PK prírodovedných predmetov sú všetci pedagogickí zamestnanci vyučujúci predmety MAT, FYZ, CHE, THD, INF, BIO, GEG.

Členmi PK výchovných predmetov sú všetci pedagogickí zamestnanci vyučujúci predmety HUV, VYV, TSV, NBV, ETV.

Členmi metodického združenia triednych učiteľov sú všetci triedni učitelia 2. stupňa.

4. Vedúci predmetovej komisie a metodického združenia

Základné legislatívne vymedzenie činnosti vedúceho predmetovej komisie a metodického združenia je v zákone č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vedúci predmetovej komisie a metodického združenia vykonáva špecializované činnosti (§ 36 zákona č. 138/2019 Z. z.).

Štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností upraví riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená (§ 35 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z).

Požiadavky na vedúceho MZ a PK ako sa uvádza i na školskom portáli:

vedúcim MZ a PK by mal byť učiteľ, ktorý má viacročnú prax, dosahuje vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky, je tvorivý, sebavzdelávanie považuje za svoju základnú profesijnú potrebu, iniciatívne vyhľadáva a uplatňuje progresívne metódy a formy výučby, má organizačné schopnosti a prirodzenú autoritu v pedagogickom zbore,
má najvyššiu pedagogickú kvalifikáciu spomedzi členov MZ a PK, dôkladne pozná vnútorný systém riadenia školy (štruktúru, organizáciu, zameranosť, podmienky, ciele školy) a vnútorné podmienky práce MZ a PK (zloženie, špecifické úlohy, podmienky, úroveň, odborno-metodické problémy výučby predmetu), predmetov zastúpených v MZ a PK,
má schopnosť organizovať a riadiť činnosť MZ a PK v súlade so štatútom, úlohami školy a potrebami jeho členov,
uvedomuje si, že pri práci s kolegami nie je možné postupovať štandardnými učiteľskými metódami (pomocou návodov, usmernení, príkazov, nariadení, zákazov), rešpektujúc individuálne zvláštnosti nenápadne usmerňuje a ovplyvňuje osobnostný a profesijný rast spolupracovníkov.

Vedúcemu MZ a PK možno delegovať:

koordinovanie práce učiteľov s rovnakou alebo príbuznou aprobáciou učebných predmetov v komisii, ktorej je vedúcim,
plánovanie riadenia práce jednotlivých vyučujúcich, ktorí sú členmi MZ a PK,
riadenie a kontrolu odbornej stránky vyučovania v rámci pôsobnosti MZ a PK – zodpovednosť za stav úrovne vyučovania určených predmetov,
kontrolu činnosti jednotlivých vyučujúcich – členov MZ a PK (dodržiavanie schváleného ŠkVP – rámcových učebných plánov, učebných osnov),
spracovanie podkladov na analýzu výchovno-vzdelávacieho procesu v určených predmetoch pre vedenie školy,
predkladanie účinných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v danom predmete.

Vedúci MZ a PK sa zúčastňuje na poradách vedenia školy.

Aktívne a iniciatívne podáva návrhy na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu.

Zúčastňuje sa na hodnotení členov MZ a PK, spolupracuje pri tvorbe plánu profesijného rozvoja a ročného plánu vzdelávania pedagogických zamestnancov, obhajuje ich oprávnené požiadavky na odborný profesijný rast a adekvátne ocenenie práce.

Vedúci MZ a PK zodpovedá riaditeľovi školy za odbornú úroveň výučby predmetov združených v MZ a PK a odbornú úroveň spracovania základných pedagogických dokumentov pre tieto predmety.

Na konci školského roka vedúci MZ a PK spracováva analýzu činnosti MZ, resp. PK a predkladá riaditeľovi školy návrhy na zlepšenie činnosti na budúci školský rok. Vykonáva tiež administratívne a organizátorské činnosti vyplývajúce z poslania MZ a PK.

Máte otázku?

AI knižnica Raabe