Pracovné voľno s náhradou platu poskytované pedagogickým a odborným zamestnancom na účasť na profesijnom rozvoji a na prípravu a vykonanie atestácie

1. Úvod

Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov upravuje zákon č. 138/2019 Z. z o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 138/2019 Z. z.”) účinný od 1. septembra 2019.

Podrobnosti týkajúce sa profesijného rozvoja a jednotlivých druhov vzdelávania obsahuje aj vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji v znení vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 166/2022 Z. z. Uvedená vyhláška nadobudla účinnosť 15. novembra 2019.

Profesijný rozvoj definuje zákon č. 138/2019 Z. z. ako proces

  • rozvíjania, prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií,
  • získavania profesijných kompetencií na výkon špecializovaných činností alebo na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo výkon činnosti vedúceho odborného zamestnanca,
  • získavania profesijných kompetencií vyššieho kariérového stupňa,
  • overovania profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa,
  • získavania vzdelania na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon ďalšej pracovnej činnosti alebo
  • využívania a hodnotenia získaných profesijných kompetencií.

Profesijný rozvoj sa uskutočňuje podľa profesijných štandardov a v súlade so súčasným vedeckým poznaním, odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom

  • vzdelávania ; za vzdelávanie sa považuje aj odborná stáž,
  • tvorivej činnosti súvisiacej s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej, alebo
  • sebavzdelávania a výkonu pracovnej činnosti

Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v školách a v školských zariadeniach sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vyplýva zo zamerania školy, školského zariadenia alebo zo zamerania zariadenia sociálnej pomoci. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená. Teda nevyžaduje sa súhlas uvedených účastníkov , ale len prerokovanie s nimi. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy, riaditeľ školského zariadenia a riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov . Po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená, možno plán profesijného rozvoja počas jeho platnosti dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.

V pláne profesijného rozvoja je zamestnávateľ povinný vyznačiť súlad navrhovaného profesijného rozvoja pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca s potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, teda je povinný vyznačiť, že vzdelávanie zamestnanca uvedené v pláne profesijného rozvoja je v súlade s potrebami školy alebo školského zariadenia.

Z dôvodu, že adaptačné vzdelávanie je povinný absolvovať spravidla každý začínajúci pedagogický a odborný zamestnanec a dopredu sa nedá predpokladať, akých zamestnancov škola v budúcnosti zamestná, zastávam názor, že do plánu profesijného rozvoja nie je potrebné uvádzať adaptačné vzdelávanie, resp. stačí ho uviesť len napr. tak, že sa len uvedie, že začínajúci pedagogický zamestnanec a začínajúci odborný zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie. Obdobne to platí aj o doplňujúcom pedagogickom štúdiu. Aj v tomto prípade v pláne profesijného rozvoja školy a školského zariadenia postačuje uviesť len to, že pedagogický zamestnanec, ktorý nezískal vzdelanie požadované na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca, je povinný absolvovať v zákone stanovenej dobe doplňujúce pedagogické štúdium na získanie požadovaného kvalifikačného predpokladu.

Profesijný štandard vymedzuje súbor profesijných kompetencií potrebných na zaradenie do

  • kategórie a podkategórie pedagogického zamestnanca alebo do kategórie odborného zamestnanca,
  • kariérového stupňa alebo
  • kariérovej pozície.

Profesijný štandard začínajúceho pedagogického zamestnanca a profesijný štandard začínajúceho odborného zamestnanca je záväzný pre štátny vzdelávací program príslušného odboru vzdelávania a pre opis príslušného študijného odboru.

Profesijné štandardy v nadväznosti na stupeň vzdelania pre jednotlivé kategórie, podkategórie, kariérové stupne a kariérové pozície vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže SR (ďalej len „ministerstvo školstva“).

Vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa organizuje ako

  • kvalifikačné vzdelávanie,
  • funkčné vzdelávanie,
  • špecializačné vzdelávanie,
  • adaptačné vzdelávanie,
  • predatestačné vzdelávanie,
  • inovačné vzdelávanie,
  • aktualizačné vzdelávanie.

Všetky uvedené vzdelávania sú vzdelávania, na ktoré sa poskytuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi pracovné voľno s náhradou platu podľa zákona č. 138/2019 Z.z., spravidla v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku.

Uvedené vzdelávania sa poskytujú ako

  • jednoduchý program vzdelávania, ktorý je uceleným programom určovania, dosahovania a overovania cieľov, obsahu, metód a foriem vzdelávania, jeho hodnotenia, organizácie a riadenia, alebo
  • ako program vzdelávania členený na moduly; modulom programu vzdelávania je samostatná, ucelená, záväzná, časová a obsahová jednotka.

Vzdelávanie sa organizuje prezenčnou formou, dištančnou formou alebo kombinovanou formou.

Za prezenčnú formu vzdelávania sa považuje aj vzdelávanie zabezpečené prostredníctvom priameho prenosu. Vzdelávanie, ktorým je špecializačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie a inovačné vzdelávanie sa môže organizovať formou odbornej stáže.

Program vzdelávania členený na moduly obsahuje základný modul a najmenej jeden rozširujúci modul. Absolvovanie základného modulu je podmienkou pre absolvovanie rozširujúceho modulu.

Fyzická osoba, ktorá nie je pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom a spĺňa kvalifikačný predpoklad vyžadovaného stupňa vzdelania na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, môže absolvovať vzdelávanie podľa § 41 ods. 1 písm. a) až c) a f) zákona (kvalifikačné, funkčné, špecializačné a inovačné vzdelávanie).

Cieľom kvalifikačného vzdelávania je získanie vzdelania, ktorým pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti

  • v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca,
  • v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca,
  • v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu,
  • v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ,
  • v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa,
  • v ďalšej kategórii odborného zamestnanca,
  • v triedach a školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Poskytovateľom kvalifikačného vzdelávania je

  • vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v príslušnej podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca,
  • vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program v študijnom odbore, ktorý obsahovo nadväzuje na niektorý z odborov vzdelávania,
  • organizácia zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a mládeže SR, ktorou je bývalé metodicko-pedagogické centrum, v súčasnosti Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) a
  • iná právnická osoba priamo poverená ministerstvom školstva na organizovanie kvalifikačného vzdelávania.

Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca sa organizuje ako doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent. Teda doplňujúce pedagogické štúdium patrí medzi kvalifikačné vzdelávanie.

Z uvedeného dôvodu patrí pedagogickému zamestnancovi pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku aj na také doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent. Aj toto pracovné voľno čerpá pedagogický zamestnanec po dohode so zamestnávateľom.

Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ, v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca sa organizuje ako rozširujúce štúdium. Z uvedeného dôvodu patrí pedagogickému a odbornému zamestnancovi pracovné voľno s náhradou platu aj na absolvovanie takéhoto rozširujúceho štúdia podľa zákona č. 138/2019 Z.z.

Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v triedach a školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a môže organizovať ako rozširujúce štúdium alebo ako súčasť základného modulu doplňujúceho pedagogického štúdia.

Podľa uvedeného zákona atestácia je štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca a príslušnú kategóriu odborného zamestnanca, pre príslušný kariérový stupeň, získaných vzdelávaním, sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti.

Atestácie sa vykonávajú v súlade s § 59 až 62 zákona č. 138/2019 Z. z. a § 7 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z.

Poskytnutie pracovného voľna na vykonanie atestácie je v zákone upravené samostatným ustanovením a nezapočítava sa do pracovného voľna ustanoveného na vzdelávanie a tvorivé aktivity.

 

2. Pracovné voľno s náhradou funkčného platu

Poskytovanie pracovného voľna pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom pri vzdelávaní v profesijnom rozvoji od 1. septembra 2019 upravuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 82 ods. 1 citovaného zákona pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu

  • päť pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj podľa § 40 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 138/2019 Z. z.
  • ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie,
  • ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania, ak ide o riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia , vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

Pracovné voľno v rozsahu päť pracovných dní podľa § 40 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 138/2019 Z.z. je pracovné voľno, ktoré sa poskytuje na profesijný rozvoj pedagogického a odborného zamestnanca uskutočňovaný prostredníctvom vzdelávania, odbornej stáže a tvorivej činnosti súvisiacej s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej.

To znamená, že pedagogickému a odbornému zamestnancovi, okrem voľna poskytovaného podľa ZP, patrí pracovné voľno s náhradou platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na všetky uvedené formy vzdelávania, ktorými sú kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie a to najmä na absolvovanie základného modulu funkčného vzdelávania, ktoré bude musieť mať absolvované od 1. januára 2027 aj pedagogický a odborný zamestnanec, ktorý sa uchádza o funkciu riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia , pred začiatkom výkonu funkcie riaditeľa, teda už pred výberovým konaním na funkciu riaditeľa. Ďalej je to pracovné voľno na adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie, ako aj na odbornú stáž. Sem patrí aj pracovné voľno poskytované pedagogickému a odbornému zamestnancovi na výkon tvorivej vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej činnosti, ktorá súvisí s výkonom pracovnej činnosti.

Pracovné voľno na uvedené vzdelávania si čerpá pedagogický a odborný zamestnanec po dohode so zamestnávateľom.

V tejto súvislosti je diskutabilné poskytnutie pracovného voľna na adaptačné vzdelávanie, ktoré je povinný absolvovať spravidla každý začínajúci pedagogický zamestnanec a začínajúci odborný zamestnanec, z dôvodu, že podľa zákona zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj aj poskytovaním adaptačného vzdelávania v pracovnom čase začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca. To isté platí o aktualizačnom vzdelávaní, ktoré by mal zamestnávateľ v rámci podpory profesijného rozvoja svojich zamestnancov tiež organizovať v pracovnom čase pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. V týchto prípadoch je priestor spravidla na poskytnutie pracovného voľna len na prípravu na ukončenie týchto vzdelávaní.

Pracovné voľno na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie môže zamestnanec čerpať aj viackrát v prípade, ak vykonáva atestáciu opakovane. Podľa § 60 ods. 3 a 4 zákona č. 138/2019 Z. z. atestácia sa vykonáva pre príslušnú kategóriu, príslušnú podkategóriu, príslušný stupeň vzdelania a príslušný odbor vzdelania pedagogického zamestnanca alebo príslušnú kategóriu a príslušný odbor vzdelania odborného zamestnanca. A vykonaná atestácia platí pre príslušnú kategóriu a príslušný stupeň vzdelania pedagogického zamestnanca, v ktorom atestáciu vykonal, a príslušnú kategóriu odborného zamestnanca, v ktorej atestáciu vykonal. To znamená, že v prípade, ak si pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou zvýši stupeň vzdelania, atestácia vykonaná k nižšiemu stupňu vzdelania mu prestala platiť. A ak chce znovu získať kariérový stupeň pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou k získanému vyššiemu stupňu vzdelania musí prvú atestáciu vykonať znovu. V tomto prípade mu opätovne patrí pracovné voľno s náhradou platu v rozsahu päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie.

V prípade pracovného voľna na účasť na profesijnom rozvoji prostredníctvom uvedených vzdelávaní to však neplatí. Aj keď sa zamestnanec v priebehu kalendárneho roka zúčastní viacerých vzdelávaní v kalendárnom roku alebo bude čerpať pracovné voľno na výkon tvorivej činnosti (najmä vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej činnosti), ktorá bude súvisieť s výkonom jeho pracovnej činnosti, bude mu patriť pracovné voľno s náhradou platu spolu v rozsahu len piatich pracovných dní v kalendárnom roku.

Riaditelia škôl a školských zariadení a vedúci pedagogickí zamestnanci a vedúci odborní zamestnanci majú, okrem pracovného voľna na uvedené aktivity, nárok na ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania. Cieľom funkčného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií na výkon funkcie riaditeľa a na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý nezískal profesijné kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca pred začiatkom výkonu tejto činnosti, absolvuje funkčné vzdelávanie alebo študijný program najmenej prvého stupňa zameraný na manažment výchovy a vzdelávania do 31. augusta 2026, teda uvedení vedúci zamestnanci nemusia mať do 31.8.2026 absolvované žiadne funkčné vzdelávanie.

Pracovné voľno sa poskytuje v rozsahu, tak ako je uvedené v predchádzajúcom odseku. Podľa § 82 ods. 2 uvedeného zákona, ak trvá pracovný pomer pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca kratšie ako jeden kalendárny rok, vzniká mu za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru nárok na pol dňa uvedeného pracovného voľna na vzdelávanie, odbornú stáž a tvorivé aktivity.

Pre poskytovanie pracovného voľna je dôležitý § 82 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z.z., podľa ktorého uvedené pracovné voľno čerpá pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec po dohode so zamestnávateľom.

Zamestnávateľ je povinný podporovať profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v súlade s

  • potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci,
  • odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti a
  • individuálnymi potrebami pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.

Okrem toho zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj

  • priznaním príplatku za profesijný rozvoj podľa osobitného predpisu po úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania za úspešné absolvovanie
    • rozširujúceho štúdia okrem rozširujúceho štúdia špeciálnej pedagogiky pedagogického zamestnanca školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a pedagogického zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci,
    • štátnej jazykovej skúšky,
    • špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností v kariérových pozíciách podľa § 36 ods. 1 písm. b) až h), k) až m) a § 36 ods. 2 písm. b) až d) zákona a v súlade so štruktúrou kariérových pozícií školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci,
    • inovačného vzdelávania za každých 50 hodín; to neplatí, ak ide o inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania absolvované učiteľom materskej školy,
  • poskytnutím pracovného voľna na profesijný rozvoj podľa § 82 zákona,
  • poskytovaním adaptačného vzdelávania v pracovnom čase začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca,
  • organizovaním aktualizačného vzdelávania v pracovnom čase pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Kariérovými pozíciami pedagogických zamestnancov podľa § 36 ods. 1 písm. b) až h) , k) až m) zákona na účely špecializačného vzdelávania a priznania príplatku za profesijný rozvoj sú od 1.1.2022 triedny učiteľ, zodpovedný vychovávateľ, vedúci predmetovej komisie, vedúci vzdelávacej oblasti, vedúci metodického združenia, vedúci študijného odboru, vedúci záujmovej oblasti, školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, školský špecialista vo výchove a vzdelávaní alebo supervízor. To znamená, že od 1.1.2022 možno priznať príplatok za profesijný rozvoj aj pedagogickému zamestnancovi, ktorý absolvoval špecializačné vzdelávanie na výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa.

Kariérovými pozíciami odborných zamestnancov a § 36 ods. 2 písm. b) až d) zákona sú kariérový poradca, výchovný poradca alebo supervízor.

Za inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania na účely získania kvalifikačných predpokladov podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z., ktoré sú povinní absolvovať každých sedem rokov učitelia materskej školy, ktorí nezískali vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, sa príplatok za profesijný rozvoj nebude poskytovať. Poskytovatelia takéhoto inovačného vzdelávania by informáciu, že ide o inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania, ktoré sú povinní absolvovať učitelia materskej školy, ktorí nezískali vysokoškolské vzdelanie, vyznačiť na osvedčení o jeho absolvovaní.

 

3. Financovanie profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec hradí náklady spojené

  • s kvalifikačným vzdelávaním,
  • so základným programom funkčného vzdelávania, ktoré pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec neabsolvuje v súlade s plánom profesijného rozvoja,
  • s adaptačným vzdelávaním, ktoré absolvuje v organizácii zriadenej ministerstvom školstva v prípade, ak začínajúci pedagogický zamestnanec a začínajúci odborný zamestnanec neukončil adaptačné vzdelávanie úspešne, a v súlade s § 52 ods. 6 zákona požiadal o vykonanie adaptačného vzdelávania organizáciu zriadenú ministerstvom školstva, t. j. napr. NIVAM,
  • s predatestačným vzdelávaním.

Ak ide o

  • rozširujúce štúdium v súlade s plánom profesijného rozvoja, oprávnené náklady môže hradiť zamestnávateľ.

Zamestnávateľ pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca hradí náklady spojené

  • s aktualizačným vzdelávaním a
  • s adaptačným vzdelávaním okrem nákladov spojených s adaptačným vzdelávaním realizovaným organizáciou zriadenou ministerstvom školstva.

Náklady spojené s modulmi rozširujúceho programu, so špecializačným vzdelávaním, s inovačným vzdelávaním, náklady spojené s vykonávaním atestácií a náklady spojené so základným programom funkčného vzdelávania okrem nákladov podľa odseku 1 písm. b) (so základným programom, ktoré pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec neabsolvuje v súlade s plánom profesijného rozvoja), sú hradené

  • pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom,
  • zamestnávateľom alebo zriaďovateľom,
  • poskytovateľom alebo
  • z prostriedkov inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Všetky uvedené náklady môžu byť hradené

  • zo štátneho rozpočtu alebo
  • z prostriedkov Európskej únie

Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov školy a školského zariadenia sa realizuje podľa plánu profesijného rozvoja.

To však nebráni tomu, aby sa aj ostatní pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí nie sú uvedení v ročnom pláne vzdelávania školy a školského zariadenia prihlásili na vzdelávanie v rámci profesijného rozvoja, ale budú ho musieť uskutočňovať

  • buď dištančnou formou
  • alebo vo svojom osobnom voľne, napr. cez dovolenku alebo počas víkendov

Vzdelávanie v rámci profesijného rozvoja svojich zamestnancov by mal zamestnávateľ plánovať podľa:

  • potrieb školy a školského nariadenia vyplývajúcich zo školských vzdelávacích programov a školských výchovných programov,
  • individuálnych potrieb zamestnancov,
  • svojich finančných možností a
  • rozvrhu hodín.

Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, len ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy a školského zariadenia s výnimkou adaptačného vzdelávania a aktualizačného vzdelávania, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či toto vzdelávanie bolo v uvedených plánoch školy alebo školského zariadenia. Týmto spôsobom ide o určitú reguláciu vzdelávacieho prostredia.

Škola alebo školské zariadenie plánuje finančné prostriedky na profesijný rozvoj svojich zamestnancov na kalendárny rok priamo v rozpočte; tieto prostriedky sa použijú v súlade s plánom vzdelávania školy a školského zariadenia.

Okrem uvedeného spôsobu financovania vzdelávania v profesijnom rozvoji ministerstvo školstva môže poskytnúť z kapitoly ministerstva školstva dotáciu zameranú na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení alebo zariadení sociálnej pomoci (ďalej len „aktivita“). Zoznam oblastí aktivít na poskytnutie dotácie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

Dotáciu na aktivity možno poskytnúť po splnení podmienok podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu žiadateľovi, ktorým je

  • poskytovateľ schváleného programu vzdelávania v profesijnom rozvoji,
  • poskytovateľ, ktorý má oprávnenie na organizovanie inovačného vzdelávania,
  • atestačná organizácia,
  • škola, školské zariadenie alebo zariadenie sociálnej pomoci alebo
  • zriaďovateľ školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.

Žiadosť o poskytnutie dotácie podáva žiadateľ písomne bez výzvy v priebehu kalendárneho roka alebo na základe výzvy na predloženie žiadosti o poskytnutie dotácie najneskôr do 30 dní od zverejnenia výzvy.

Aké údaje má obsahovať výzva na predloženie žiadostí o poskytnutie dotácie a žiadosť o poskytnutie dotácie upravuje § 63a ods. 4 a 5 zákona č. 138/2019 Z. z.

Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

 

4. Prekážky v práci na strane zamestnanca

Prekážky v práci na strane zamestnanca sa podľa Zákonníka práce rozdeľujú na:

  • prekážky z dôvodov všeobecného záujmu,
  • na prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
  • dôležité osobné prekážky v práci.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu upravujú § 136 až 139 Zákonníka práce. Dôležité osobné prekážky v práci upravuje § 141 Zákonníka práce.

 

5. Zvyšovanie kvalifikácie

Poskytovanie pracovného voľna v prípade, ak má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorenú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), je upravené nasledovne.

V takomto prípade pracovné voľno poskytne zamestnávateľ najmenej:

  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  • dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  • päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
  • 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
  • 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Povinnosť poskytnúť pracovné voľno v uvedenom rozsahu má zamestnávateľ iba v prípade, ak má so zamestnancom uzatvorenú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie a ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Dohoda podľa § 155 ods. 1 ZP musí obsahovať:

  1. druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
  2. študijný odbor a označenie školy,
  3. dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere
  4. druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas:

  1. výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  2. materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ZP,
  3. neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak:

  1. zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
  2. pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo dohodou z tých istých dôvodov,
  3. zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) ZP,
  4. zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,
  5. zamestnávateľ porušil ustanovenia ZP vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

 

6. Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci obsahuje § 144 ZP, z ktorých vyberáme:

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, je zamestnávateľ povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

7. Náhrada mzdy a priemerný zárobok

Vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa prekážok v práci používa ZP pojmy „mzda“ a „priemerný zárobok“. Pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní“), sa však tieto pojmy nahrádzajú pojmami „plat“ a „funkčný plat“. Vyplýva to z ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 zákona o odmeňovaní.

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 zákona o odmeňovaní, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.
§ 29 ods. 2 zákona o odmeňovaní

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 zákona o odmeňovaní, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6 zákona, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 zákona priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Funkčný plat na účely zákona o odmeňovaní je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa § 4 ods. 1 písm. c) až j), l), u), v) a x) zákona o odmeňovaní.

Funkčným platom je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2 zákona a aj osobný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 7a zákona.

Zjednodušene povedané, funkčný plat je mesačný plat zamestnanca uvedený na oznámení o výške a zložení funkčného platu, čiže funkčným platom sú len tie zložky platu, ktoré sú súčasťou oznámenia o výške a zložení funkčného platu.

Do funkčného platu sa nezapočítavajú príplatky za prácu v noci, za prácu v sobotu alebo v nedeľu, za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas, odmeny ani ďalší plat.

V zmysle uvedeného ustanovenia zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z.z. majú pri prekážkach v práci, pri ktorých je podľa jednotlivých ustanovení ZP ustanovený nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku, nárok na náhradu platu vo výške funkčného platu priznaného zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Je dôležité nezamieňať si tieto pojmy, pretože priemerný zárobok a funkčný plat sa určujú u zamestnancov z iných zložiek platu (prípadne mzdy) a vypočítavajú sa za rôzne rozhodujúce obdobie.
U zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a odmeňovaných podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov sa pojmy mzda a priemerný zárobok nepoužívajú.

 

8. Záver

Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí nad rámec Zákonníka práce pracovné voľno s náhradou funkčného platu aj podľa § 82 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na profesijnom rozvoji uskutočňovanom prostredníctvom vzdelávania, odbornej stáže a tvorivých aktivít podľa uvedeného zákona a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. A ak ide o riaditeľa školy alebo školského zariadenia, vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca, patrí im ešte ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania.