Povinnosti zamestnávateľov súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri práci

1. Povinnosti zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007, je komplexne zameraný na prevenciu, ochranu a podporu zdravia. Spolu so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“) a Zákonníkom práce predstavujú základné zákony v oblasti ochrany zdravia pri práci.

V zákone č. 355/2007 Z. z. sú vyšpecifikované povinnosti právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, povinnosti obcí, ale aj povinnosti fyzických osôb súvisiace s vytváraním a ochranou zdravých životných a pracovných podmienok.

Miera povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sú zamestnávateľmi v ochrane zdravia pri práci, závisí od reálne sa vyskytujúcich zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu potenciálne ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnancov. V § 30 a § 52 zákona č. 355/2007 Z. z. sú upravené nasledovné povinnosti zamestnávateľov súvisiace s ochranou zdravia pri práci:

  • Zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov určených osobitnými predpismi.
  • Zabezpečiť pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou. Pracovná zdravotná služba (ďalej „PZS“) je odbornou a poradenskou službou pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad zameraný najmä na predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou; túto činnosť vykonávajú zdravotnícki pracovníci, najmä lekári s určenou špecializáciou a verejní zdravotníci. Zamestnávateľ je povinný spolupracovať s PZS pri plnení konkrétnych povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 355/2007 Z. z.
  • Zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku v spolupráci s PZS. Posúdenie zdravotného rizika je zamestnávateľ povinný zabezpečiť na pracoviskách pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík (kategórie 1, 2, 3 a 4). Okrem toho na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4, sa vykonáva opakované posúdenie zdravotného rizika; frekvencia opakovaného posúdenia zdravotného rizika v kategórii 2 je raz za 2 roky, v kategórii 3 a 4 je raz ročne. Ak sa pri opakovanom posúdení zdravotného rizika nezistí zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, PZS vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť kópiu posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík zástupcom zamestnancov.
  • Predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s PZS návrhy na zaradenie prác do kategórie 3 alebo 4, ako aj návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z kategórie 3 alebo 4.
    Zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4 (riziková práca), sú vystavení nadmernému pôsobeniu zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, je u nich zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou. Rizikovú prácu určuje rozhodnutím orgán verejného zdravotníctva, t. j. príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, na návrh zamestnávateľa. Zamestnanci, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, tvoria približne 5 % pracujúcej populácie v Slovenskej republike. Vo všetkých odvetviach hospodárstva v SR k 31.12.2023 vykonávalo rizikovú prácu 96 418 zamestnancov z celkového počtu cca 2,3 milióna ekonomicky činných osôb v SR; v odvetví vzdelávanie (podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností) vykonávalo k 31.12.2023 rizikovú prácu 339 zamestnancov (najmä v profesiách učiteľ alebo vychovávateľ na pracoviskách zriadených pri zdravotníckych zariadeniach, v diagnostických centrách, v domovoch a centrách sociálnych služieb).
  • Vypracovať v spolupráci s PZS každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu, ktorá obsahuje údaje o počte zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a hodnotení zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára nasledujúceho roka ju predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
  • Zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
  • Umožniť účasť svojich zamestnancov a žiakoch škôl na povinných lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci, vyšetreniach a očkovaniach.
  • Predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci (náležitosti tohto zoznamu sú súčasťou zákona č. 355/2007 Z. z.).
  • Uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu 20 rokov od skončenia rizikovej práce.
  • Vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4 pri práci (ak tak ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. alebo osobitné predpisy).
  • Viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov exponovaných hluku, vibráciám, ionizujúcemu žiareniu, elektromagnetickému poľu, ultrafialovému žiareniu, infračervenému žiareniu, laserovému žiareniu, záťaži teplom, záťaži chladom, chemickým faktorom, karcinogénnym faktorom, mutagénnym faktorom, reprodukčne toxickým faktorom, biologickým faktorom, fyzickej záťaži pri práci, psychickej pracovnej záťaži a zvýšenému tlaku vzduchu. Táto povinnosť zamestnávateľa sa netýka zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1. Zákon č. 355/2007 Z. z. upravuje náležitosti tejto evidencie zamestnancov, ktorá obsahuje názvy profesií a faktory práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci konkrétnych profesií vystavení s uvedením kategórie práce osobitne u jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ako aj výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania (merania) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia pri posúdení zdravotných rizík, ak bolo vykonané.
  • Zabezpečiť kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie (meranie) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú a ktorých používanie a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi, a to odborne spôsobilou osobou.
  • Zabezpečiť na pracoviskách podmienky v súlade s ergonomickými, fyziologickými a psychologickými požiadavkami práce.
  • Zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu a vybavenie pracovísk zariadeniami na osobnú hygienu s prihliadnutím na charakter práce.
  • Poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby (t. j. súčasného alebo bývalého zamestnanca) pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.
  • Po zániku živnosti alebo zániku spoločnosti bezodkladne odovzdať dokumentáciu súvisiacu s ochranou zdravia pri práci a zdravotnými rizikami príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Okrem vyššie uvedených povinností sú ďalšie špecifické povinnosti zamestnávateľov vo vzťahu k ochrane zamestnancov pri práci s expozíciou zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia, ktorými sú hluk, vibrácie, elektromagnetické pole, umelé optické žiarenie, chemické faktory, karcinogénne faktory, mutagénne faktory, reprodukčne toxické faktory, biologické faktory a ochrane zdravia pred záťažou teplom alebo chladom, fyzickou záťažou pri práci a psychickou pracovnou záťažou upravené v § 32 až § 42 zákona č. 355/2007 Z. z.

V zákone č. 355/2007 Z. z. sú upravené aj povinnosti zamestnávateľov súvisiace s činnosťou PZS na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný pracovnej zdravotnej službe umožniť vstup na pracovisko, poskytnúť jej dostatočný čas na plnenie jej odborných činností, pričom zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov, ako aj informácie potrebné na posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia vrátane výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania (merania) faktorov práce a pracovného prostredia, ak bolo vykonané.

2. Pracovná zdravotná služba – spôsob zabezpečenia zamestnávateľom

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov sa vzťahuje na zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva.

Zdravotný dohľad pre zamestnancov vykonáva pracovná zdravotná služba; zamestnávateľovi poskytuje odborné a poradenské činnosti na plnenie jeho povinností v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci v rozsahu príslušných ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. Činnosť PZS zahŕňa najmä dohľad nad pracovnými podmienkami na pracoviskách, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a poradenstvo pre zamestnávateľov a zamestnancov zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

PZS vykonávajú:

  • lekár s určenou špecializáciou (v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci, verejné zdravotníctvo alebo všeobecné lekárstvo) samostatne pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2,
  • verejný zdravotník samostatne pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2,
  • zdravotnícki pracovníci v tíme PZS pod vedením pracovného lekára pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1, 2, 3 alebo 4.

Zamestnávateľ zabezpečuje PZS vyššie uvedenými zdravotníckymi pracovníkmi, a to vlastnými zamestnancami (sú so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu) alebo dodávateľským spôsobom (ak nemá na vykonávanie činnosti PZS vlastných zamestnancov).

Povinnosťou lekára s určenou špecializáciou alebo verejného zdravotníka, ktorý vykonáva dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2, je písomne ohlásiť začatie svojej činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR, a to v lehote do 30 dní od začatia vykonávania činnosti (náležitosti ohlásenia sú súčasťou zákona č. 355/2007 Z. z.). Úrad verejného zdravotníctva SR uverejňuje zoznam lekárov a verejných zdravotníkov na svojom webovom sídle; k 31.12.2023 vykonávalo v SR činnosť PZS dodávateľským spôsobom samostatne 376 lekárov a verejných zdravotníkov.

Povinnosťou tímu PZS pod vedením pracovného lekára, ktorý bude vykonávať zdravotný dohľad dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1, 2, 3 alebo 4, je písomne požiadať Úrad verejného zdravotníctva SR o vydanie oprávnenia na túto činnosť (náležitosti žiadosti o vydanie oprávnenia sú súčasťou zákona č. 355/2007 Z. z.). Úrad verejného zdravotníctva SR uverejňuje zoznam tímov PZS na svojom webovom sídle. K 31.12.2023 vykonávalo v SR činnosť PZS dodávateľským spôsobom 79 tímov PZS pod vedením pracovného lekára.

PZS spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov.

2.1 Náplň činnosti PZS

Zákon č. 355/2007 Z. z. určuje náplň činnosti PZS, ktorá v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami posudzuje zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, vypracováva posudok o riziku pre zamestnávateľa, ktorý obsahuje zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika. Na činnosti PZS v pracovnom prostredí nadväzujú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Jednou z dôležitých činností PZS je poskytovanie poradenstva zamestnávateľom a zamestnancom v oblasti ochrany zdravia pri práci zamerané najmä na prevenciu chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

Náplň činnosti PZS pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2
Pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2, najmä

  • posudzuje zdravotné riziko z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracuje pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík,
  • ak opakovane posudzuje zdravotné riziko zamestnancov a nezistí zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategórie práce z hľadiska zdravotných rizík, vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika,
  • navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika a upozorňuje na prácu so zvýšenou mierou zdravotného rizika,
  • poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom zamerané na plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsob výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia, na ochranu zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať a na ochranu pred chorobami z povolania a ochoreniami súvisiacimi s prácou,
  • zúčastňuje sa na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia,
  • zúčastňuje sa na organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo na vzdelávaní vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
  • spolupracuje so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie,
  • vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je lekárom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, služby zdravia pri práci alebo všeobecné lekárstvo.

Náplň činnosti PZS pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4
Pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4, najmä

  • posudzuje zdravotné riziko z expozície faktorov práce a pracovného prostredia a vypracuje pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík,
  • ak opakovane posudzuje zdravotné riziko zamestnancov a nezistí zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategórie práce z hľadiska zdravotných rizík, vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika,
  • vypracuje návrh na zmenu alebo vyradenie prác z kategórie 3 alebo 4,
  • navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika,
  • vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu,
  • poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom zamerané na plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsob výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia, na ochranu zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať a na ochranu pred chorobami z povolania a ochoreniami súvisiacimi s prácou,
  • zúčastňuje sa na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia,
  • zúčastňuje sa na činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu; na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,
  • zúčastňuje sa na organizovaní prvej pomoci pri ohrození života alebo zdravia zamestnancov,
  • zúčastňuje sa na organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo na vzdelávaní vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
  • zúčastňuje sa na zabezpečovaní rekondičného pobytu,
  • spolupracuje so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie.

Podrobnosti o náplni činnosti PZS obsahuje vykonávací predpis zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2014 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.

PZS napríklad dohliada aj na dispozičné, priestorové a ergonomické riešenie pracoviska, vetranie, vykurovanie, osvetlenie z hľadiska vhodnosti pre vykonávané pracovné činnosti a používané technológie, na zabezpečenie pitnej vody na pracovisku a na zariadenia na osobnú hygienu pre zamestnancov.

2.2 Povinnosti poskytovateľov PZS, kontrola poskytovateľov PZS

Zákon č. 355/2007 Z. z. upravuje povinnosti poskytovateľov PZS – držiteľa oprávnenia na vykonávanie činnosti PZS dodávateľským spôsobom (tímov PZS), ako aj povinnosti lekára a verejného zdravotníka samostatne vykonávajúcich dohľad nad pracovnými podmienkami dodávateľským spôsobom.

Kontrolu činnosti vrátane plnenia povinností tímov PZS, ktoré vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom, vykonáva Úrad verejného zdravotníctva SR. Okrem toho kontrolujú činnosť a plnenie povinností tímov PZS, ako aj lekárov a verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne dodávateľským spôsobom príslušné orgány verejného zdravotníctva (regionálne úrady verejného zdravotníctva) v rámci štátneho zdravotného dozoru na pracovisku zamestnávateľa. Príslušné orgány verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku kontrolujú najmä plnenie povinností zamestnávateľa a dokumenty, ktoré má zamestnávateľ zabezpečiť v spolupráci s PZS (napr. posudok o riziku s kategorizáciu prác z hľadiska zdravotných rizík, záznam o posúdení rizika, atď.).

3. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Jednou z dôležitých povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 355/2007 Z. z. je zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu na základe vykonaných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zdravotná spôsobilosť zamestnancov na prácu sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým zdraviu škodlivým faktorom, ktoré sú súčasťou výkonu práce a vo vzťahu k pracovným podmienkam, za ktorých sa práca vykonáva.

Prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov súvisiace s prácou a zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou. Sú cielene zamerané na sledovanie zmien zdravotného stavu a na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia.

Výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 576/2004 Z. z.“). Z toho dôvodu sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci musia vykonávať v zdravotníckom zariadení – v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil rozhodnutím príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva SR. V iných priestoroch ako v ambulancii, napr. v priestoroch pracoviska, nie je prípustné vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie sú povinné pre všetkých zamestnancov; sú povinné pre tých zamestnancov, u ktorých je to odôvodnené z hľadiska miery zdravotného rizika pri práci.

3.1 Povinné lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci
(§ 30e ods.1 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu (zaradenú do kategórie 3 alebo 4) alebo prácu, pri ktorej sa zdravotná spôsobilosť vyžaduje podľa osobitných predpisov. V týchto prípadoch je účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci povinná.

Rovnako aj fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby (samostatne zárobkovo činná osoba), ak vykonáva rizikovú prácu alebo prácu, pri ktorej sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť podľa osobitných predpisov, sa musí podrobiť lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe posúdenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Príkladmi osobitných predpisov, na základe ktorých sa vyžaduje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, na výkon konkrétnej činnosti alebo konkrétneho povolania, sú:

  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (zdravotná spôsobilosť na prácu v noci),
  • zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zdravotná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania),
  • zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zdravotná spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti v školách a školských zariadeniach),
  • zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zdravotná spôsobilosť na určené činnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane obsluhovania určených pracovných prostriedkov, ktoré sa vykonávajú na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu),
  • zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zdravotná spôsobilosť vodičov motorových vozidiel),
  • nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (zdravotná spôsobilosť na prácu so zobrazovacou jednotkou),
  • nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami (zdravotná spôsobilosť na ručnú manipuláciu s bremenami), atď.

Povinnosťou zamestnávateľov je zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj u zamestnancov pri opakovanom výskyte choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak vykonávajú rovnakú profesiu ako zamestnanci, ktorým bola uznaná choroba z povolania. Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykoná u zamestnancov rovnakej profesie bezodkladne po opakovanom uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku z dôvodu ohrozenia ich zdravia vznikom choroby z povolania. Účasť zamestnancov na uvedených lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci je povinná.

Okrem toho je povinnosťou zamestnávateľov zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ak zo zdravotných dôvodov (napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti) nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4. Dôvodom je, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca (napr. preradenie na inú prácu, poskytnutie pracovnej rehabilitácie a pod.). Aj v týchto prípadoch je účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci povinná.

3.2 Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré môže zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnancov nad rámec povinných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci
(§ 30e ods.16 a 17 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, sa môže zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov a s lekárom na vykonaní lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2, pričom sa vopred určia konkrétne profesie a pracoviská, ktorých sa to bude týkať; po splnení uvedených podmienok zo strany zamestnávateľa je povinnosťou zamestnanca podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Obdobný postup sa uplatňuje, ak má zamestnávateľ odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti na prácu u konkrétneho zamestnanca; po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom môže zabezpečiť tomuto zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Aj v tomto prípade je povinnosťou zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

3.3 Povinnosti a práva zamestnancov týkajúce sa lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci
(§ 30e ods.2 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je legislatívne upravená v § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. V zákone č. 124/2006 Z. z. je upravené aj právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa o vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak má zdravotné ťažkosti spôsobené alebo súvisiace s vykonávanou prácou (§ 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 124/2006 Z. z.). Zamestnávateľ je povinný lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci pre zamestnanca na jeho požiadanie zabezpečiť, aj uhradiť náklady s ňou súvisiace.

Zamestnanec si sám nemôže vybrať lekára na výkon lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Všeobecne platí, že fyzická osoba má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; to znamená, že má právo na slobodnú voľbu lekára. Právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, t. j. zamestnanec si nemôže zvoliť lekára na tento účel. Slobodná voľba lekára sa pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci neuplatňuje (§ 11 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z.).

Lekára, ktorý vykoná lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci a posúdi zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu, zabezpečuje zamestnávateľ (§ 30 ods.1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.) v zmysle podmienok, ktoré sú upravené v § 30e zákona č. 355/2007 Z. z.

3.4 Vstupné lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u osôb uchádzajúcich sa o zamestnanie
(§ 30e ods.1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z.)

Vstupné lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú pred nástupom do práce (pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu) u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie (tieto osoby ešte nie sú zamestnancami) a budú vykonávať rizikovú prácu alebo prácu, pri ktorej sa zdravotná spôsobilosť vyžaduje podľa osobitných predpisov.

Vstupné lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú zamerané na zisťovanie ochorení, ako aj na zisťovanie klinicky sa ešte neprejavujúcich, ale už zistiteľných príznakov ochorení, ktoré by mohli pri výkone konkrétnej práce znamenať zdravotnú kontraindikáciu na jej vykonávanie, t. j. ktoré obmedzujú alebo vylučujú zdravotnú spôsobilosť na prácu. Účelom vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky je, aby na výkon práce v konkrétnych podmienkach nebola zaradená osoba, ktorej zdravotná spôsobilosť nezodpovedá zaradeniu na túto prácu.

Príkladom vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci podľa osobitných predpisov je posúdenie zdravotnej spôsobilosti pred zaradením na prácu v noci (§ 98 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce) alebo posúdenie zdravotnej spôsobilosti na ručnú manipuláciu s bremenami pred začatím práce (§ 5 písm. c) nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami).

3.5 Periodické lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov
(§ 30e ods. 10 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Zamestnanci vykonávajúci rizikovú prácu absolvujú periodické lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v určenej frekvencii, ktoré slúžia na priebežné a pravidelné sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu zamestnanca a jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu, ako aj za účelom zistenia zmeny zdravotného stavu, ktorá vznikla v súvislosti so zdravotnou náročnosťou vykonávanej práce.

Frekvencia výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov a u fyzických osôb – podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby (SZČO), ak vykonávajú rizikovú prácu v kategórii 3, je raz za dva roky, ak vykonávajú rizikovú prácu v kategórii 4, je raz ročne alebo je frekvencia určená v príslušných osobitných predpisoch.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4 sa vykonávajú aj pred každou zmenou pracovného zaradenia, resp. v prípade, ak sa práca bude vykonávať za odlišných podmienok z hľadiska zdravotného rizika.

Pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitných predpisov sa

  • zohľadňuje frekvencia, ktorá je uvedená v osobitnom predpise (napr. zdravotná spôsobilosť na prácu v noci sa posudzuje najmenej raz ročne; zdravotná spôsobilosť na určené činnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na obsluhovanie určených pracovných prostriedkov, ktoré sa vykonávajú na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu sa posudzuje raz za 5 rokov),
  • zdravotná spôsobilosť preukazuje jednorazovo pred začatím vykonávania konkrétnej činnosti (napr. zdravotná spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti v školách a školských zariadeniach pred nástupom do zamestnania; zdravotná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania; zdravotná spôsobilosť na ručnú manipuláciu s bremenami pred začatím práce),
  • zdravotná spôsobilosť preukazuje pri dovŕšení určeného veku (napr. zdravotná spôsobilosť vodičov motorových vozidiel; zdravotná spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov),
  • zohľadňujú iné podmienky určené osobitným predpisom.

3.6 Mimoriadne lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov
(§ 30e ods. 14 a 15 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Mimoriadne lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môže nariadiť rozhodnutím orgán verejného zdravotníctva (príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva) na základe poznatkov z výkonu štátneho zdravotného dozoru na konkrétnom pracovisku, napr. ak sa na pracovisku vyskytnú nové zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, významné z hľadiska možného poškodenia zdravia zamestnancov z dôvodu zvýšenej miery zdravotného rizika, alebo ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo ak sa vyskytnú zmeny zdravotného stavu u niekoľkých zamestnancov, ktoré je možné dať do súvislosti s pracovnými podmienkami.

Zamestnávateľ je povinný nariadenú mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci zabezpečiť aj uhradiť náklady a zamestnanci sú povinní túto lekársku preventívnu prehliadku absolvovať.

Mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci môže zamestnávateľovi navrhnúť aj lekár pracovnej zdravotnej služby, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou.

3.7 Výstupné lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov
(§ 30e ods. 9 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.)

Výstupné lekárske preventívne prehliadky pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu zo zdravotných dôvodov za účelom zistenia zdravotného stavu zamestnanca v čase ukončenia výkonu práce u zamestnávateľa; sú zamerané na vyšetrenie cieľových orgánov podľa konkrétneho faktoru pracovného prostredia, ktorého vplyvu bol zamestnanec pri práci vystavený.

Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu je pre zamestnávateľa dôležitým dokladom pre prípadné prešetrovanie podozrenia na chorobu z povolania zo strany orgánov verejného zdravotníctva. Zvlášť, ak zamestnanec, u ktorého sa prešetruje podozrenie na chorobu z povolania, vykonával prácu, pri ktorej bol vystavený zdraviu škodlivým faktorom v pracovnom prostredí u niekoľkých zamestnávateľov.

Príkladom je výkon lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnanca, ktorý vykonával rizikovú prácu, pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.

3.8 Následné lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u bývalých zamestnancov
(§ 30e ods. 9 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z.)

Následné lekárske preventívne prehliadky po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak zamestnanec vykonával rizikovú prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie (napr. s karcinogénnymi faktormi, mutagénnymi faktormi alebo reprodukčne toxickými faktormi – benzén, vinylchlorid, azbest a iné), ktoré sa môžu prejaviť až za niekoľko rokov, resp. až za niekoľko desiatok rokov. Podmienkou je, že bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa požiada o vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky.

Počas rizikovej práce s karcinogénnymi faktormi, mutagénnymi faktormi alebo reprodukčne toxickými faktormi je zamestnávateľ povinný preukázateľne informovať zamestnanca o jeho nároku na lekársku preventívnu prehliadku cielene zameranú na sledovanie zmien jeho zdravotného stavu vo vzťahu k týmto zdraviu škodlivým faktorom aj po ukončení práce (expozície), a to každé 3 roky (§ 30e ods. 11 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u bývalého zamestnanca, ktorý vykonával prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4 s karcinogénnymi faktormi, mutagénnymi faktormi alebo reprodukčne toxickými faktormi, ak o to bývalý zamestnanec požiada, a aj uhradiť náklady na túto lekársku preventívnu prehliadku (§ 30e ods. 18 zákona č. 355/2007 Z. z.). Tieto lekárske preventívne prehliadky sú zamerané na odhalenie včasných príznakov choroby vznikajúcej následkom minulej expozície.

3.9 Lekári, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu, ako aj u fyzických osôb uchádzajúcich sa o zamestnanie, ktoré budú vykonávať rizikovú prácu, môžu vykonávať len lekári PZS s určenou špecializáciou, a to v odbore pracovné lekárstvo (s praxou v odbore klinické pracovné lekárstvo) alebo služby zdravia pri práci alebo lekári so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo v tíme PZS pod vedením pracovného lekára (§ 30e ods. 3 a 4 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov a u fyzických osôb uchádzajúcich sa o zamestnanie, ktorých zdravotná spôsobilosť na prácu sa vyžaduje podľa osobitných predpisov okrem lekárov PZS vykonávajú aj lekári so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo alebo so špecializáciou v odbore pediatria poskytujúci všeobecnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú v lekármi PZS (§ 30e ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z.); to znamená aj obvodní všeobecní lekári, s ktorými majú osoby (poistenci) uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ak lekár so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo alebo v odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 2 zistí u zamestnanca zmenu zdravotného stavu, ktorá by mohla ovplyvniť jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu, konzultuje postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu s lekárom so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo (s praxou v odbore klinické pracovné lekárstvo) alebo služby zdravia pri práci; výsledok konzultácie zaznamená do svojej zdravotnej dokumentácie (§ 30e ods. 7 zákona č. 355/2007 Z. z.).

Doplnkové špecializované vyšetrenia v rámci lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na požiadanie lekára, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, vykonávajú lekári – špecialisti (§ 30e ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z.), napr. oftalmológ (očný lekár), dermatovenerológ (kožný lekár), neurológ, ortopéd, atď.

3.10 Náplň lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci

Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR s účinnosťou od 2. novembra 2016 odborné usmernenie o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Odborné usmernenie je uverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR (čiastka 29-38) a na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva SR (www.health.gov.sk – v časti Materiály a dokumenty – Vestníky MZ SR).

Odborné usmernenie obsahuje 70 náplní lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Časť náplní lekárskych preventívnych prehliadok sa týka zamestnancov exponovaných rôznym chemickým faktorom, ktoré spôsobujú najmä ochorenia dýchacieho systému, kožné ochorenia alebo majú systémový účinok. Ďalšie náplne lekárskych preventívnych prehliadok sa týkajú zamestnancov exponovaných fyzikálnym faktorom (hluku, vibráciám, infračervenému žiareniu, ultrafialovému žiareniu, elektromagnetickému poľu, laserom, ionizujúcemu žiareniu, zvýšenému alebo zníženému tlaku vzduchu, nepriaznivým mikroklimatickým podmienkam – chladu alebo teplu), vybraným biologickým faktorom (napr. Mycobactériu tuberculosis, vírusu hepatitídy B), psychickej pracovnej záťaži a zamestnancov, ktorí vykonávajú rôzne činnosti, ktoré môžu negatívne pôsobiť na zdravie (napr. zraková záťaž pri práci so zobrazovacou jednotkou, fyzická záťaž pri práci s bremenami, prácu vo výškach, nočnú prácu a iné).

Odborné usmernenie obsahuje aj náplne lekárskych preventívnych prehliadok, ktoré sú podmienkou vykonávania určených pracovných činností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podmienkou obsluhy určených pracovných prostriedkov. V tomto prípade je zdravotná spôsobilosť zamestnanca na základe vykonanej vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu na vykonávanie určitej činnosti (napr. na viazanie bremien, na obsluhu motorových vozíkov, na obsluhu vybraných stavebných, poľnohospodárskych a lesníckych strojov a zariadení, na obsluhu ručnej motorovej píly, atď.). Zdravotná spôsobilosť zamestnanca deklarovaná na základe periodickej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci s frekvenciou minimálne 5 rokov je podmienkou, aby tento preukaz alebo osvedčenie na vykonávanie určenej pracovnej činnosti nestratili platnosť (§ 16 a príloha č. 1a zákona č. 124/2006 Z. z.).

Náplne vstupných, periodických, výstupných a následných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci obsahujú základné vyšetrenia a doplnkové vyšetrenia. Základné vyšetrenia sú neoddeliteľnou súčasťou každej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Dôležitou súčasťou základných vyšetrení je anamnéza vrátane podrobnej pracovnej anamnézy, kompletné fyzikálne vyšetrenie, orientačné vyšetrenie zmyslových funkcií (zraku, sluchu), orientačné neurologické a ortopedické vyšetrenie a určené laboratórne vyšetrenia. Lekár v odôvodnených prípadoch individuálne indikuje okrem povinných základných vyšetrení aj doplnkové vyšetrenia, ktorých súčasťou sú laboratórne vyšetrenia a vyšetrenia lekárov – špecialistov (napr. kardiologické, nefrologické, neurologické, pneumologické vyšetrenie, atď.).

Pre účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu si môže lekár, ktorý posudzovanie vykonáva, vyžiadať údaje o zdravotnom stave zamestnanca zo zdravotnej dokumentácie od zmluvného obvodného všeobecného lekára zamestnanca (poistenca), ktorý je povinný tieto údaje poskytnúť (§ 24 ods. 4 písm. g) zákona č. 576/2004 Z. z.).

3.11 Rozdiel v náplni (zameraní) lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a lekárskych preventívnych prehliadok poskytovaných z verejného zdravotného poistenia

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú cielene zameraná na sledovanie zmien zdravotného stavu a na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov organizmu, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia; sú uhrádzané zamestnávateľom, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie je možné zamieňať ani ich nahrádzať lekárskymi preventívnymi prehliadkami, na ktoré má nárok každý poistenec raz za dva roky, sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia a vykonáva ich obvodný všeobecný lekár, s ktorým má poistenec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov).

Lekárske preventívne prehliadky, ktoré sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, sú zamerané na vyhľadávanie tzv. civilizačných ochorení (napr. kardiovaskulárnych ochorení, onkologických ochorení, diabetu a iných ochorení), t. j. zmien zdravotného stavu, ktoré nesúvisia s vykonávanou prácou.

Lekár, ktorý u zamestnanca vykonáva lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci a zmluvný obvodný všeobecný lekár zamestnanca (poistenca), ktorý vykonáva lekársku preventívnu prehliadku uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia, si na požiadanie vzájomne poskytujú a využívajú údaje o zdravotnom stave tejto osoby zo zdravotnej dokumentácie (§ 30f ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. a § 24 ods. 4 písm. g) zákona č. 576/2004 Z. z.).

3.12 Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu
(§ 30f a príloha č. 3c zákona č. 355/2007 Z. z.)

Lekár zaznamenáva výsledky vyšetrení vykonaných v rámci lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do zdravotnej dokumentácie a po posúdení zdravotnej spôsobilosti na prácu vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu (ďalej „lekársky posudok“).

Lekársky posudok obsahuje:

  • evidenčné číslo,
  • údaje o zamestnávateľovi (obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa; obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o právnickú osobu; IČO – identifikačné číslo),
  • meno a priezvisko zamestnanca,
  • dátum narodenia zamestnanca,
  • adresu bydliska zamestnanca,
  • pracovné zaradenie zamestnanca,
  • posudzovanú prácu zamestnanca,
  • faktor, resp. faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec pri práci vystavený,
  • kategóriu práce (osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia),
  • záver lekárskeho posudku.

V závere lekárskeho posudku lekár uvedie, že zamestnanec je:

  • spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
  • spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením (v tomto prípade lekár uvedie pracovné operácie, ktoré zamestnanec nemôže vykonávať alebo zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, ktorým nemôže byť vystavený a určí časové obmedzenie),
  • dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

Ak je v závere lekárskeho posudku uvedené, že zamestnanec je spôsobilý na výkon posudzovanej práce, zamestnanec nemá žiadne obmedzenia pri výkone konkrétnej práce; môže ju vykonávať v celom rozsahu.

Ak je v závere lekárskeho posudku uvedené, že zamestnanec je spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením, znamená to, že zamestnanec má určité obmedzenia pri výkone práce zo zdravotných dôvodov (vrátane konkrétneho časového obmedzenia). Podmienkou zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu môže byť aj, že zamestnanec nemôže vykonávať zo zdravotných dôvodov niektoré konkrétne pracovné operácie (napr. nemôže ručne manipulovať s bremenami).

Ak je v závere lekárskeho posudku uvedené, že zamestnanec je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, zamestnanec nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať konkrétnu prácu, ktorá bola predmetom posudzovania. Záver lekárskeho posudku, že zamestnanec je dlhodobo nespôsobilý na konkrétnu prácu, t. j. stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav, znamená pre zamestnávateľa zabezpečiť jeho preradenie na inú vhodnú prácu, ak je to možné (§ 55 ods. 2 Zákonníka práce) alebo skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu, že vzhľadom na zdravotný stav, zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce).

Príklady ochorení, ktoré sú dôvodom zdravotnej nespôsobilosti na výkon konkrétnej práce:

  • záchvatové a kolapsové stavy (napr. epilepsia) pri práci vo výškach, pri obsluhe stavebných strojov, u potápačov,
  • alergické ochorenia dýchacieho systému (napr. alergia na múčny prach) pri práci pekára, cukrára,
  • porucha sluchu pri práci v nadmernom hluku,
  • ochorenie ciev a nervov horných končatín pri práci s vibrujúcimi nástrojmi (napr. s ručnou motorovou pílou, s pneumatickými nástrojmi),
  • závažné ochorenia podporno-pohybového systému (napr. chrbtice) alebo kardiovaskulárneho systému pri ručnej manipulácii s bremenami,
  • chronické ochorenia dýchacieho systému pri práci v prašnom prostredí,
  • psychické ochorenia pri práci s výbušninami, pri práci v podzemí,
  • chronické ochorenia dýchacích ciest a hlasiviek pri práci s nadmernou hlasovou záťažou,
  • závažné ochorenia nervového systému a kožné ochorenia pri práci s rozpúšťadlami,
  • závažné ochorenia kardiovaskulárneho systému, dýchacieho systému alebo záchvatové a kolapsové stavy pri práci v noci, atď.

Zamestnanec je zdravotne nespôsobilý na výkon konkrétnej práce aj v prípade, ak mu v súvislosti s touto prácou bola uznaná choroba z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania špecializovaným pracoviskom klinického pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva.

Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu sú súčasťou prílohy č. 3c k zákonu č. 355/2007 Z. z.

Lekár písomne informuje zamestnávateľa o závere posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, t. j. odovzdá (doručí) mu lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ nemá prístup k individuálnym výsledkom vyšetrení zdravotného stavu jednotlivých zamestnancov, rovnako ani zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Ak je zamestnanec zdravotne nespôsobilý na prácu, zamestnávateľ konzultuje s lekárom jeho preradenie na inú vhodnú prácu.

Lekár, ktorý vykonal lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, poskytne zamestnancovi informácie o konkrétnych výsledkoch vyšetrení jeho zdravotného stavu týkajúcich sa expozície faktorom práce a pracovného prostredia, odovzdá mu kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu a oboznámi ho s jeho záverom.

3.13 Úhrada nákladov v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu
(§ 30e ods. 18 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza v plnom rozsahu zamestnávateľ, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Zamestnávateľ je povinný uhradiť aj náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. náklady na vstupnú lekársku preventívnu prehliadku na výkon rizikovej práce, keď fyzická osoba, ktorá bude rizikovú prácu vykonávať ešte nie je zamestnancom) a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu pri práci s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie (napr. náklady na následnú lekársku preventívnu prehliadku u bývalého zamestnanca, ktorý bol pri výkone rizikovej práce exponovaný karcinogénnym a mutagénnym faktorom).

3.14 Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu
(§ 30g ods. 18 zákona č. 355/2007 Z. z.)

Ak má posudzovaná osoba (zamestnanec) pochybnosti o správnosti záveru lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, môže požiadať o nové posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Táto osoba musí najskôr písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý tento posudok vydal. Lekár je povinný do 30 dní písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti. Ak lekár záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže prostredníctvom tohto lekára písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť lekármi s odbornou spôsobilosťou v odbore pracovné lekárstvo (s praxou v odbore klinické pracovné lekárstvo) a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa. Tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti buď potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Náklady uhrádza žiadateľ o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu alebo lekár, ktorý zdravotnú spôsobilosť žiadateľa prvýkrát posudzoval, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku nepotvrdí.

3.15 Význam lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení zameraných na ochranu zdravia konkrétnych zamestnancov a na zabránenie vzniku chorôb z povolania a iných ochorení súvisiacich s prácou.

Choroba z povolania je ochorenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, je zaradená do zoznamu chorôb z povolania a uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom, ktoré je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore pracovné lekárstvo (s praxou v odbore klinické pracovné lekárstvo); pri profesionálnych kožných ochoreniach poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore kožné lekárstvo (§ 31a – 31f zákona č. 355/2007 Z. z.). Zoznam chorôb z povolania je uverejnený v prílohe č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; obsahuje 47 diagnóz a skupín diagnóz, ktoré môžu byť uznané ako choroba z povolania (napr. infekčné choroby a parazitárne choroby, profesionálna bronchiálna astma, kožné choroby a prenosné kožné choroby, ťažká hyperkinetická dysfónia a ťažká fonasténia (profesionálne poruchy hlasu), porucha sluchu z hluku, choroba z vibrácií, choroby prenosné zo zvierat na ľudí, buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov, choroba zaprášenia pľúc azbestovým prachom – azbestóza, choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, choroba z ionizujúceho žiarenia, choroba z olova alebo z jeho zlúčenín, choroba z chrómu alebo z jeho zlúčenín, atď.).

Choroby z povolania alebo iné poškodenia zdravia z práce môžu vzniknúť nepriaznivým a dlhodobým pôsobením chemických, fyzikálnych, biologických a iných faktorov pracovného prostredia a iných škodlivých vplyvov na zdravie zamestnancov. Len niektoré choroby z povolania vznikajú na pracovisku už po relatívne krátkej dobe expozície; sú to akútne profesionálne otravy. Iné profesionálne ochorenia vzniknú po dlhodobom kontakte zamestnancov so škodlivým faktorom v pracovnom prostredí počas niekoľkých mesiacov až rokov. Sú to napr. ochorenia horných končatín z vibrácií alebo z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia pri práci alebo porucha sluchu z nadmerného hluku. Existujú však aj profesionálne ochorenia, ktoré sa objavia až po dlhoročnej expozícii, napr. choroba zaprášenia pľúc kremičitým prachom – silikóza alebo nádorové ochorenia spôsobené prácou s karcinogénnymi faktormi, ako sú napríklad azbest, benzén, vinylchlorid, ionizujúce žiarenie. Ich negatívny vplyv na zdravie sa môže prejaviť až za niekoľko desiatok rokov, často až po ukončení expozície týmto faktorom.

V ostatných rokoch sa na celkovom počte hlásených chorôb z povolania najväčšou mierou podieľajú profesionálne ochorenia postihujúce podporno-pohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín. Tieto profesionálne ochorenia majú dlhodobo stúpajúci trend medzi najčastejšie hlásenými chorobami z povolania. Ďalšou často hlásenou chorobou z povolania (počas trvania pandémie v r. 2021 – 2023) bolo infekčné ochorenie COVID-19 najmä u zdravotníckych pracovníkov.

V ostatných rokoch je najvyšší výskyt chorôb z povolania v odvetví priemyselná výroba, v odvetví ťažba a dobývanie, v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc, v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov a v odvetví stavebníctvo.

Choroby z povolania majú závažné zdravotné, ale aj sociálne dopady na zamestnancov. Zamestnanec, ktorému bola uznaná choroba z povolania, musí spravidla prestať vykonávať svoju profesiu, čo ma za následok, že sa ťažko uplatňuje na trhu práce alebo nemôže pracovať vôbec. Pre zamestnávateľa znamená uznaná choroba z povolania značné ekonomické náklady súvisiace najmä s jej odškodňovaním, ktorého súčasťou je napr. náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zamestnanca a odstupné pre zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer pre chorobu z povolania, ale aj so zabezpečením všetkých dostupných opatrení na ochranu zdravia ostatných zamestnancov na pracovisku. Výskyt chorôb z povolania je jedným z najdôležitejších ukazovateľov úrovne starostlivosti o zdravie zamestnancov zo strany zamestnávateľov; odráža stav primárnej prevencie profesionálnych ochorení.

V Slovenskej republike je ročne uznaných špecializovanými pracoviskami na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a preukázanej príčinnej súvislosti s jej pracovnými podmienkami a spôsobom práce 300 – 600 chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania; k 31.12.2023 bolo v SR hlásených 450 chorôb z povolania.

4. Súvisiace legislatívne úpravy

  • Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich. s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
  • vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2014 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť,
  • odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (č. S06881-OZS-2016, zo dňa 29.9.2016, Vestník MZ SR, čiastka 29-38, ročník 64).