1. Tarifný plat

Tarifný plat tvorí základnú zložku platu nepedagogických zamestnancov, ako aj pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení a určuje sa podľa príslušnej stupnice platových taríf. Stupnice platových taríf sa obvykle zvyšujú nariadením vlády. Nepedagogickým zamestnancom škôl sa určuje tarifný plat z tej platovej triedy a platového stupňa, do ktorých sú zaradení, zo základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá je uvedená v prílohe č. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá je účinná od 1. septembra 2023, je uvedená v prílohe č. 4 nariadenia vlády SR č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Tarifný plat poberajú aj pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. V obidvoch týchto skupinách zamestnancov je ich tarifný plat dvojzložkový a je súčtom platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, ktorá prislúcha kariérovému stupňu, v ktorom je pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec zaradený, a zvýšenia platovej tarify za započítanú prax.
Pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom sa plat určuje z platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov z tej platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej sú zaradení. Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov účinné od 1. septembra 2023 sú ustanovené v prílohe č. 5 nariadenia vlády SR č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývinových zamestnancov účinná od 01. 09. 2023 je ustanovená v prílohe č. 6 nariadenia vlády SR č. 296/2022 Z. z.

Uzatvorená bola aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2023. Táto kolektívna zmluva je uzatvorená na dobu od 01. 01. 2023 do 31. 08. 2024. Vzhľadom na to, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa nebola predĺžená ani nebola uzatvorená nová, od 01. 09. 2024 na čas od 01. 09. 2024 do 31. 12. 2024 si mali zamestnávatelia platnosť svojich podnikových kolektívnych zmlúv dodatkom predĺžiť.

V tejto kolektívnej zmluve sa dohodlo, že od 1. januára 2023 sa základná stupnica platových taríf zvýši od 1. januára 2023 o 7 % a od 1. septembra 2023 o ďalších 10 %. Osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov a platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov sa od 1. januára 2023 zvýšia o 10 % a od 1. septembra 2023 o ďalších 12 %. Uvedené dohodnuté zvýšenia boli realizované od 1. januára 2023 a od 1. septembra 2023 nariadením vlády SR č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V roku 2024 neboli zvyšované stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

2. Osobný plat

Každému zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 Z. z. môže zamestnávateľ namiesto funkčného platu priznať v súlade s § 7a zákona č. 553/2003 Z. z. osobný plat počas vykonávania osobitne významných pracovných činností alebo mimoriadne náročných pracovných úloh na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Osobný plat nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by zamestnancovi patril podľa § 4 ods. 4 zákona. Osobný plat sa poskytuje, pokiaľ trvajú dôvody, na základe ktorých mu bol priznaný. Priznaný osobný plat možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Osobný plat v takomto prípade plní funkciu funkčného platu.

3. Jednotlivé zložky platu

V nasledujúcej časti článku si vysvetlíme podmienky poskytovania jednotlivých zložiek platu, ktoré môžu poberať zamestnanci škôl, vrátane ich výšky a nárokovateľnosti, ako aj ďalšie inštitúty platu, ktoré sa zamestnancom poskytujú v súvislosti s výkonom práce a ktoré nie sú platom podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

3.1 Príplatok za riadenie

Príplatok za riadenie patrí vedúcemu zamestnancovi, a to tak vedúcemu pedagogickému zamestnancovi,

vedúcemu odbornému zamestnancovi, ako aj
vedúcemu nepedagogickému zamestnancovi.

Príplatok za riadenie sa určuje vedúcemu nepedagogickému zamestnancovi v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. U vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov sa určuje v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %. Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa je uvedené v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

Vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa, aj na účely poskytovania príplatku za riadenie, sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Príplatok za riadenie vedúcim pedagogickým zamestnancom a vedúcim odborným zamestnancom sa určuje v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je tento vedúci zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %. Teda príplatok za riadenie sa týmto zamestnancom neurčuje z najvyššieho možného zvýšenia platovej tarify pedagogických a odborných zamestnancov, teda neurčuje sa z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený, zvýšenej o 18 %, ale určuje sa z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %.

Podľa prílohy č. 6 zákona sa príplatok za riadenie určuje v závislosti od stupňa riadenia a pôsobnosti organizácie, v ktorej zamestnanec vykonáva funkciu vedúceho zamestnanca. Zákon pre školy a školské zariadenia rozlišuje miestnu, okresnú, krajskú a celoštátnu pôsobnosť zamestnávateľa a štyri stupne riadenia, pritom druhý stupeň riadenia sa rozdeľuje na stupeň II.a a stupeň II.b.

Poznamenávam, že vedúcim zamestnancom škôl sa neposkytuje príplatok za riadenie v závislosti od počtu obyvateľov obce. Počet zamestnancov obce ovplyvňuje výšku príplatku za riadenie zamestnancov obecných úradov, resp. mestských úradov alebo VÚC.

Vedúcim zamestnancom základných škôl, základných umeleckých škôl a materských škôl sa určuje príplatok za riadenie z miestnej pôsobnosti. Vedúcim zamestnancom stredných škôl, jazykových škôl, odborných učilíšť, praktických škôl a školských internátov sa určuje príplatok za riadenie z okresnej pôsobnosti.

Vzhľadom na to, že v školách a školských zariadeniach spravidla nevykonávajú nepedagogickí zamestnanci funkciu štatutárneho orgánu, žiadnemu z vedúcich nepedagogických zamestnancov sa neurčuje príplatok za riadenie z prvého stupňa riadenia. Taktiež sa tejto skupine zamestnancov neurčuje príplatok za riadenie z II.a stupňa riadenia z dôvodu, že spravidla nezastupujú štatutárny orgán v čase jeho neprítomnosti. Školu a školské zariadenie považujeme na účely určenia príplatku za riadenie za organizáciu s inou organizačnou štruktúrou a vzhľadom na to sa niektorým vedúcim nepedagogickým zamestnancom môže poskytovať príplatok za riadenie z II.b stupňa riadenia ako vedúcemu zamestnancovi, ktorý zastupuje štatutárny orgán v rámci zvereného úseku činnosti zamestnávateľa a ktorý riadi viac útvarov. Riadenie viacerých útvarov sa však nevyžaduje u vedúceho zamestnanca v organizácii s inou organizačnou štruktúrou, teda napr. v škole, tzn., že vedúci zamestnanec na II.b stupni riadenia riadi aspoň jedného podriadeného zamestnanca. Môže to byť napríklad vedúca školskej jedálne v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa školy, ale aj zástupcovia riaditeľa.

Riaditeľom škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou ako štatutárnym orgánom sa poskytuje príplatok za riadenie vždy z prvého stupňa riadenia príslušnej pôsobnosti. Zástupcovi riaditeľa školy a školského zariadenia, ktorý podľa organizačného poriadku alebo pracovnej zmluvy zastupuje štatutárny orgán v čase jeho neprítomnosti v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak má riaditeľ školy a školského zariadenia takéhoto zástupcu určeného, sa poskytuje príplatok za riadenie z II.a stupňa riadenia ako vedúcemu zamestnancovi, ktorý zodpovedá za zverený úsek činnosti zamestnávateľa a zastupuje štatutárny orgán v čase jeho neprítomnosti v celom rozsahu jeho práv a povinností. Ostatným zástupcom riaditeľa školy a školského zariadenia, ako aj riaditeľom školy alebo školského zariadenia bez právnej subjektivity, patrí príplatok za riadenie z II.b stupňa riadenia ako vedúcim zamestnancom, ktorí zastupujú štatutárny orgán v rámci zvereného úseku činnosti zamestnávateľa, ktorým je napr. zabezpečovanie predprimárneho vzdelávania riaditeľom materskej školy bez právnej subjektivity alebo zástupcami riaditeľa školy s právnou subjektivitou, napr. zástupcom riaditeľa školy pre prvý stupeň základnej školy, zástupcom riaditeľa školy pre akademické predmety a pod., a ktorí priamo riadia aspoň jedného vedúceho zamestnanca na IV. stupni riadenia alebo priamo riadia podriadených zamestnancov. Z II.b stupňa riadenia sa teda poskytuje príplatok za riadenie aj riaditeľom škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity ako vedúcim zamestnancom, ktorí zastupujú štatutárny orgán v rámci zvereného úseku činnosti zamestnávateľa, teda zastupujú starostu obce v rámci zabezpečovania výchovy a vzdelávania, napr. predprimárneho vzdelávania.

V škole a v školskom zariadení ako v organizácii s inou organizačnou štruktúrou sa príplatok za riadenie z III. stupňa riadenia spravidla neposkytuje. Tento príplatok sa poskytuje vedúcemu zamestnancovi, ktorý riadi viac útvarov. A zo IV. stupňa riadenia sa poskytuje príplatok za riadenie vedúcim zamestnancom, ktorí priamo riadia prácu podriadených zamestnancov, teda priamo riadia prácu minimálne dvoch podriadených zamestnancov. V škole alebo v školskom zariadení to môže byť nejaký vedúci oddelenia na úseku vykonávania nepedagogických činností, ktorý je podriadený riaditeľovi nadriadeného útvaru, napr. riaditeľovi odboru nepedagogických činností. Stupeň riadenia vedúceho zamestnanca závisí aj do toho, akú má škola alebo školské zariadenie organizačnú štruktúru. Zo IV. stupňa riadenia sa príplatok za riadenie môže určovať aj vedúcej školskej jedálne v prípade, že nie je v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa školy.

Príplatok za riadenie je nárokovou zložkou platu vedúceho zamestnanca, teda prináleží každému vedúcemu zamestnancovi spĺňajúcemu podmienky na jeho priznanie, teda takému, ktorý riadi prácu podriadených zamestnancov. Ak vedúci zamestnanec nemá podriadeného zamestnanca, príplatok za riadenie mu nepatrí. Počet podriadených zamestnancov sa však nezohľadňuje pri určovaní príplatku za riadenie riaditeľom škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity. Zohľadňuje sa spravidla len pri IV. stupni riadenia, v ktorom vedúci zamestnanec podľa znenia uvedenom v tomto stupni riadenia prílohy zákona musí riadiť prácu aspoň dvoch podriadených zamestnancov bez ohľadu na rozsah ich pracovných úväzkov.

Príplatok za riadenie je nárokovou zložkou platu vedúceho zamestnanca na spodnej hranici príslušného percentuálneho rozpätia. Teda vedúci nepedagogický zamestnanec na I. stupni riadenia musí mať určený príplatok za riadenie minimálne vo výške 12 % zo 14. platového stupňa tej platovej triedy, do ktorej je zaradený, a vedúci pedagogický a vedúci odborný zamestnanec minimálne vo výške 12 % z platovej tarify tej platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %. Vedúci nepedagogický zamestnanec na IV. stupni riadenia musí mať určený príplatok za riadenie minimálne vo výške 3 % zo 14. platového stupňa tej platovej triedy, do ktorej je zaradený. Rovnako nemožno pri určovaní príplatku za riadenie prekročiť jeho maximálnu hranicu, ktorá je u vedúcich nepedagogických zamestnancov na IV. stupni riadenia stanovená maximálne na 20 % zo 14. platového stupňa tej platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. Maximálna hranica príplatku za riadenie na I. stupni riadenia závisí od pôsobnosti organizácie. Pri miestnej pôsobnosti je stanovená na 38 % a pri okresnej pôsobnosti je stanovená na 40 %.

3.2 Príplatok za zastupovanie

Príplatok za zastupovanie sa poskytuje

zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca zamestnávateľa v celom rozsahu činnosti nepretržite dlhšie ako štyri týždne a pre ktorého zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, alebo
vedúcemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca zamestnávateľa na vyššom stupni riadenia, a toto zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností.

Príplatok sa poskytuje po štyroch týždňoch zastupovania spätne od prvého dňa zastupovania. Poskytuje sa vo výške príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca. Ak by príplatok za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca bol vyšší, ako je príplatok za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca, zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi sa poskytuje ako príplatok za zastupovanie ten príplatok, ktorý je vyšší, pritom jeho príplatok za riadenie mu nepatrí.

Príplatok za zastupovanie zástupcovi riaditeľa sa v takomto prípade určí vo výške príplatku za riadenie zastupovaného riaditeľa školy, prípadne vo výške príplatku za riadenie zástupcu riaditeľa školy, ak je jeho príplatok za riadenie vyšší, ako je príplatok za riadenie riaditeľa školy. Zástupcovi riaditeľa školy v tomto prípade jeho príplatok za riadenie nepatrí, teda poskytuje sa mu len príplatok za zastupovanie.

Vedúcemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca na tom istom stupni riadenia, príplatok za zastupovanie nepatrí.

3.3 Osobný príplatok

Osobný príplatok ako nenárokovú zložku platu môžu v súlade s § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. poberať tak nepedagogickí zamestnanci školy, ako aj pedagogickí a odborní zamestnanci školy ako ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností.

O priznaní osobného príplatku zamestnancovi, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ. K priznaniu, odobratiu a akejkoľvek zmene osobného príplatku sa vyžaduje písomný návrh príslušného vedúceho zamestnanca. Maximálny limit osobného príplatku nepedagogických zamestnancov je 100 % zo 14. stupňa platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. U pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca je maximálny limit osobného príplatku 100 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %.

Aj v tomto prípade platí, že aj napriek tomu, že sa pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom platová tarifa zvyšuje maximálne o 18 %, u pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je maximálny limit osobného príplatku 100 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %.

Od 1. januára 2020 sa do zákona doplnilo ustanovenie, podľa ktorého osobný príplatok možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. To znamená, že zákon ustanovuje osobitne dôvody na priznanie osobného príplatku a osobitne dôvod na jeho zníženie alebo zvýšenie, ktorým je len kvalita plnenia pracovných úloh. Taktiež sa zamestnávateľom uložila povinnosť vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, ktorým je odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku. Zákon vyžaduje len prerokovanie, nie súhlas zástupcov zamestnancov.

V školách a školských zariadeniach, v ktorých nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov, konajú v uvedenej veci samostatne, teda bez prerokovania.
Od 1. januára 2022 sa v § 10 ods. 2 zákona na konci pripojili tieto vety: „Ak sa poskytuje osobný príplatok z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností, poskytuje sa osobný príplatok zamestnancovi počas trvania dôvodu, na základe ktorého mu bol priznaný. Po skončení vykonávania práce nad rámec pracovných povinností zamestnávateľ zamestnancovi osobný príplatok odoberie alebo zníži na úroveň, ktorá zodpovedá sume osobného príplatku pred jeho priznaním alebo zvýšením z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností.“

To znamená, že osobný príplatok priznaný zamestnancovi z dôvodu vykonávania práce nad rámec pracovných povinností sa bude môcť poskytovať len počas doby, počas ktorej zamestnanec vykonáva práce nad rámec pracovných povinností. Po skončení vykonávania práce nad rámec pracovných povinností bude zamestnávateľ povinný takýto osobný príplatok zamestnancovi odobrať alebo znížiť na sumu, ktorú poberal pred jeho zvýšením z uvedených dôvodov. Zníženie alebo odobratie osobného príplatku z tohto dôvodu netreba vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

3.4 Príplatok za zmennosť

Nepedagogickí zamestnanci škôl spravidla nevykonávajú prácu na zmeny a vzhľadom na to sa im príplatok za zmennosť neposkytuje. V prípade, že by mali pracovný čas rozvrhnutý v dvojzmennej prevádzke, trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke tak, že prácu vykonávajú striedavo vo všetkých zmenách, patrí im príplatok za zmennosť. Tento príplatok sa v súlade s § 13 zákona č. 553/2003 Z. z. poskytuje od 01. 01. 2019 mesačne v rámci rozpätia 1,3 % až 10 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Určuje sa pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Príplatok v rovnakom rozpätí patrí aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ak je jeho pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Na príplatok za zmennosť majú nárok aj pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí majú pracovný čas rozvrhnutý v dvojzmennej prevádzke, trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke tak, že prácu vykonávajú striedavo vo všetkých zmenách, napríklad učitelia materskej školy s celodennou výchovou a vzdelávaním, ktorí vykonávajú prácu striedavo v dvojzmennej prevádzke.

V prípade, že zamestnávateľ rozvrhol po dohode so zástupcami zamestnancov niektorým skupinám zamestnancov pracovný čas jednej pracovnej zmeny do dvoch častí, nejde o zmennosť, ale o delenú zmenu. Za prácu vykonávanú v delenej zmene zamestnancovi príplatok za zmennosť nepatrí. Takto rozvrhnutú zmenu môžu mať napr. vychovávatelia školských klubov detí alebo aj upratovačky v školách.

Aj príplatok za zmennosť je nárokovou zložkou platu zamestnancov škôl pri splnení uvedených podmienok ustanovených zákonom.

3.5 Príplatok za výkon špecializovanej činnosti

Paragrafom 13a zákona č. 553/2003 Z. z. sú určené príplatky za výkon špecializovanej činnosti. Tieto príplatky patria len pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi, ktorý okrem pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti vykonáva súbežne aj špecializované činnosti. Je ním na uvedené účely príplatok za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa a príplatok za výkon špecializovanej činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca a od 30. mája 2023 aj príplatok za výkon špecializovanej činnosti supervízora.

Príplatok za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa
Príplatkom za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa je príplatok, ktorý sa určuje v súlade s § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. vo výške 5 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je učiteľ zaradený, zvýšenej o 14 %, ak učiteľ vykonáva činnosť triedneho učiteľa v jednej triede. Ak učiteľ vykonáva činnosť triedneho učiteľa v dvoch alebo viacerých triedach, vypláca sa vo výške 10 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %.

Tento príplatok sa vypláca počas vykonávania špecializovanej činnosti triedneho učiteľa a je určený na dobu, dokedy je učiteľ určený za triedneho učiteľa, spravidla na dobu trvania školského roka. Vždy sa teda vypláca do konca školského roka, t. j. do 31. augusta kalendárneho roka, ak učiteľ z nejakých dôvodov, napr. z dôvodu odchodu na materskú dovolenku, prípadne dlhodobú pracovnú neschopnosť, neprestal vykonávať činnosť triedneho učiteľa pred uplynutím školského roka. Do 31. augusta sa vypláca aj triednym učiteľom maturitných ročníkov stredných škôl a učiteľom deviatych ročníkov základných škôl, a to aj počas školských prázdnin, a vypláca sa aj počas čerpania dovolenky triednych učiteľov ako súčasť funkčného platu. Je to jediný príplatok, ktorého výška sa nekráti ani v prípade, že zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas. Vypočítava sa teda vždy z plného pracovného úväzku učiteľa.

Poznamenávam, že činnosť triedneho učiteľa môže v súlade so zákonom vykonávať len učiteľ zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný, t. j. učiteľ, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa a má ukončené adaptačné vzdelávanie. Vo výnimočných prípadoch (napr. ak škola nemá dostatok učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon činnosti učiteľa) môže činnosť triedneho učiteľa vykonávať aj učiteľ, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti príslušnej podkategórie učiteľa, ale nemá ukončené adaptačné vzdelávanie, čiže aj začínajúci učiteľ.

Nespĺňanie ustanovenej požiadavky vyučovania aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru učiteľa sa pri určovaní učiteľa za triedneho učiteľa nezohľadňuje. Teda za kvalifikovaného na výkon činnosti triedneho učiteľa sa považuje aj ten učiteľ, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania na výkon pracovnej činnosti učiteľa v príslušnom druhu školy, ale nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 13 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z., t. j. aj v prípade, že učiteľ nevyučuje predmety svojej aprobácie alebo študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie, v zákone stanovenom rozsahu.

Odborným zamestnancom sa vzhľadom na to, že činnosť triedneho učiteľa nemôžu vykonávať, tento príplatok neposkytuje.

Uvedený príplatok je nárokovým príplatkom, teda na jeho priznanie majú nárok všetci učitelia, ktorí vykonávajú činnosť triedneho učiteľa. Patrí aj tým triednym učiteľom, ktorí nespĺňajú kvalifikačné požiadavky na výkon činnosti triedneho učiteľa, teda sú nekvalifikovanými učiteľmi, ak ich zamestnávateľ v rozpore so zákonom určil za triedneho učiteľa.

Príplatok za výkon špecializovanej činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca
Aj príplatok za činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca je príplatkom za výkon špecializovanej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, teda môžu ho poberať len tieto skupiny zamestnancov.

Poskytuje sa v súlade s § 13b ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. vo výške 4 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %, ak pedagogický alebo odborný zamestnanec vykonáva činnosť uvádzajúceho pedagogického alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca u jedného začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca.

Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec vykonáva činnosť uvádzajúceho pedagogického alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca u dvoch alebo viacerých začínajúcich pedagogických alebo odborných zamestnancov, príplatok sa poskytuje vo výške 8 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, zvýšenej o 14 %.

Aj tento príplatok je nárokovým príplatkom. Poskytuje sa do dňa ukončenia adaptačného vzdelávania začínajúcim zamestnancom, ktoré sa ukončuje na základe odporúčania uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca pred trojčlennou skúšobnou komisiou podľa programu adaptačného vzdelávania a o jeho ukončení sa podpisuje protokol. Teda príplatok za činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca sa poskytuje do dňa ukončenia adaptačného vzdelávania uvedenom v protokole o ukončení adaptačného vzdelávania začínajúceho pedagogického alebo začínajúceho odborného zamestnanca ako deň ukončenia adaptačného vzdelávania.

Aj príplatok za činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca sa určuje z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický alebo odborný zamestnanec zaradený, zvýšenej o 14 %, nie zvýšenej o 18 %.

Od 1. septembra 2019 je v zákone jednoznačne ustanovené, že uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom začínajúceho pedagogického zamestnanca môže byť pedagogický zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie alebo podkategórie pedagogického zamestnanca, do ktorej je zaradený začínajúci pedagogický zamestnanec, a najmenej do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou. A uvádzajúcim odborným zamestnancom začínajúceho odborného zamestnanca môže byť odborný zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie odborného zamestnanca, do ktorej je zaradený začínajúci odborný zamestnanec, a najmenej do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou.

Uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom začínajúceho školského špeciálneho pedagóga môže byť aj špeciálny pedagóg zariadenia poradenstva a prevencie zaradený najmenej do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou.

Od 1. januára 2022 zákon ustanovuje, že uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom začínajúceho pedagogického asistenta môže byť

pedagogický zamestnanec zaradený najmenej do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou a do kategórie učiteľ, vychovávateľ alebo majster odbornej výchovy, od 01. 09. 2023 aj do kategórie školský špeciálny pedagóg, alebo
odborný zamestnanec zaradený najmenej do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou.

Ak v škole, školskom zariadení alebo v zariadení sociálnej pomoci nemožno zabezpečiť uvádzanie začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzanie začínajúceho odborného zamestnanca podľa predchádzajúcich odsekov, o uvádzanie začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo o uvádzanie začínajúceho odborného zamestnanca riaditeľ školy, riaditeľ školského zariadenia alebo riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci požiada inú školu, iné školské zariadenie, iné zariadenie sociálnej pomoci alebo organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Ak nemožno zabezpečiť uvádzanie začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzanie začínajúceho odborného zamestnanca podľa prvej vety, uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom alebo uvádzajúcim odborným zamestnancom môže byť samostatný pedagogický zamestnanec s najmenej desiatimi rokmi výkonu pracovnej činnosti alebo samostatný odborný zamestnanec s najmenej desiatimi rokmi výkonu pracovnej činnosti. Ak nemožno zabezpečiť uvádzanie začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzanie začínajúceho odborného zamestnanca ani podľa predchádzajúcej vety, uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom alebo uvádzajúcim odborným zamestnancom je so súhlasom zriaďovateľa priamy nadriadený začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo priamy nadriadený začínajúceho odborného zamestnanca.

Príplatok za výkon špecializovanej činnosti supervízora
Príplatok za výkon špecializovanej činnosti supervízora môžu poberať len pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci vykonávajúci špecializovanú činnosť supervízora popri vykonávaní svojej pracovnej činnosti.

Podľa § 13b ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý vykonáva činnosť supervízora, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti najviac v sume 5 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %.
Vzhľadom na to, že uvedený príplatok je ustanovený znením „najviac v sume“, môže byť určený aj v sume nižšej, ako je 5 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %.

Podľa školského zákona platí, že v škole alebo ŠZ možno vykonávať na každých 20 detí, žiakov alebo poslucháčov týždenne 1 hodinu špecializovanej činnosti v kariérovej pozícii supervízor, o ktorú sa znižuje základný úväzok, najviac však o 5 hodín.

Podľa § 95g ods. 5 zákona, prechodného ustanovenia zákona k zmenám účinným od 01. 01. 2025 zníženie základného úväzku pedagogického zamestnanca zaradeného do kariérovej pozície supervízor podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 zostáva zachované do 30. júna 2025.

Podľa znenia nového odseku 5, ktorý sa od 01. 01. 2025 dopĺňa do § 36 zákona č. 138/2019 Z. z., za výkon špecializovanej činnosti v kariérovej pozícii supervízor v škole alebo v školskom zariadení možno znížiť základný úväzok najviac o päť hodín. Základný úväzok sa znižuje podľa kritérií uvedených v metodike schválenej ministerstvom školstva na príslušný školský rok, ktorú ministerstvo školstva zverejňuje na svojom webovom sídle.

V týchto prípadoch sa znižuje len základný úväzok pedagogického zamestnanca, nie jeho pracovný úväzok, čiže funkčný plat tohto zamestnanca sa nekráti.

Všetky príplatky za výkon špecializovaných činností sa určujú pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

3.6 Kreditový príplatok

Kreditový príplatok sa poskytoval len zdravotníckym zamestnancom a v súlade s § 14 ods. 2 až 5 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 08. 2019 aj pedagogickým a odborným zamestnancom za získané, priznané a uznané kredity vo výške 6 % z platovej tarify tej platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej bol pedagogický a odborný zamestnanec zaradený, za 30 získaných kreditov, a vo výške ďalších 6 % za ďalších 30 získaných kreditov, t. j. spolu vo výške 6 % + 6 %, a teda poskytoval sa maximálne za 60 získaných kreditov. Aj tento príplatok bol nárokovou zložkou platu pedagogického a odborného zamestnanca za podmienok ustanovených zákonom.

S účinnosťou od 1. septembra 2019 boli odseky 2 až 5 z ustanovenia § 14 zákona č. 553/2003 Z. z. vypustené. To znamená, že od 1. septembra 2019 už pedagogickí a odborní zamestnanci nemôžu poberať uvedený príplatok ako kreditový príplatok, ale od 1. septembra 2019 tento príplatok poberajú ako príplatok za profesijný rozvoj.

Podľa § 32g zákona č. 553/2003 Z. z. prechodného ustanovenia uvedeného zákona účinného od 1. septembra 2019 kreditový príplatok priznaný pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za príplatok za profesijný rozvoj a vypláca sa do 31. augusta 2026. To znamená, že bývalý kreditový príplatok sa tým pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom, ktorí mali nárok na jeho poberanie podľa predpisov účinných do 31. 08. 2019, poskytuje ako príplatok za profesijný rozvoj a poskytovať sa im bude do 31. augusta 2026. Poskytuje sa aj v prípade, že zamestnanec, ktorému vnikol nárok na jeho poskytovanie, zmenil po 01. 09. 2019 zamestnávateľa.

Vzhľadom na to, že v súvislosti s poskytovaním uvedeného príplatku vzniklo veľa nejasností a nejednoznačností pri jeho aplikácii v praxi, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo až dve pomôcky pre aplikačnú prax k uplatňovaniu uvedeného ustanovenia zákona, ktoré sú zverejnené na stránke ministerstva www.minedu.sk, v záložke Informácie pre zamestnancov rezortu.

Nárok na uvedený príplatok zamestnanci novému zamestnávateľovi nepreukazujú predložením osvedčenia o získaní kreditov podľa predpisov platných do 31. 08. 2019, ale potvrdením od predchádzajúceho zamestnávateľa o poberaní kreditového príplatku, prípade predložením oznámenia o výške a zložení funkčného platu platného k 31. 08. 2019. Uvedené je potrebné z dôvodu, že kredity získané podľa predpisov účinných do 31. 08. 2019 sa na účely poskytovania kreditového príplatku uznávali riaditeľom školy, čiže nie za všetky kredity zamestnanci poberali kreditový príplatok. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že kredity, ktoré zamestnanec použil na vykonanie atestácie, stratili platnosť. Teda predloženie osvedčenia o získaní kreditov podľa predpisov účinných do 31. 08. 2019 nemožno akceptovať na účely poskytovania príplatku za profesijný rozvoj podľa § 32g zákona č. 553/2003 Z. z.

3.7 Výkonnostný príplatok

Nepedagogickí zamestnanci vykonávajúci práce remeselné, manuálne a manipulačné s prevahou fyzickej práce môžu poberať výkonnostný príplatok. Podľa § 14a zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnancovi zaradenému podľa § 5 ods. 4 zákona, t. j. len zamestnancovi vykonávajúcemu práce s prevahou fyzickej práce, poskytovať mesačne výkonnostný príplatok podľa množstva a kvality práce.

Priznaním výkonnostného príplatku nie je dotknutá možnosť zamestnávateľa priznať zamestnancovi osobný príplatok. Výška výkonnostného príplatku nie je ničím obmedzená a závisí len od množstva a kvality vykonávanej práce zamestnanca. Do funkčného platu sa výkonnostný príplatok uvádza ako priemerný výkonnostný príplatok, ktorým je priemer výkonnostných príplatkov vyplatených zamestnancovi za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Z dôvodu, že ide o nenárokovú časť platu, na jeho priznanie nemá zamestnanec právny nárok. O jeho priznaní rozhoduje zamestnávateľ v závislosti od množstva a kvality práce vykonávanej zamestnancom. Jeho výšku môže zamestnávateľ prehodnocovať v akýchkoľvek intervaloch, ktoré si sám stanoví, napr. mesačne, štvrťročne, polročne a pod. Do funkčného platu sa výkonnostný príplatok uvádza ako priemerný výkonnostný príplatok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, ktorým je priemer výkonnostných príplatkov vyplatených zamestnancovi za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Ak zamestnávateľ prizná zamestnancovi výkonnostný príplatok, tento zamestnanec môže mať súčasne priznaný aj osobný príplatok. Pri priznaní výkonnostného príplatku zamestnávateľ vyhotoví zamestnancovi doklad, tzv. priznanie výkonnostného príplatku, a zároveň k tomu istému dňu účinnosti vyhotoví aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu. V oznámení o výške a zložení funkčného platu výšku výkonnostného príplatku uvedie ako priemerný výkonnostný príplatok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V prípade, že zamestnávateľ priznáva zamestnancovi výkonnostný príplatok prvýkrát, v oznámení o výške a zložení funkčného platu bude výška výkonnostného príplatku nula. Ak zamestnanec už mal priznaný výkonnostný príplatok, pri zmene výkonnostného príplatku sa do oznámenia o výške a zložení funkčného platu výkonnostný príplatok uvedie ako priemerný výkonnostný príplatok, teda ako priemer výkonnostných príplatkov vyplatených zamestnancovi za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Príplatok určený v oznámení o priznaní výkonnostného príplatku poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v čase, keď vykonáva prácu. V čase, keď prácu z nejakého dôvodu nevykonáva, napr. pre prekážky v práci alebo keď čerpá dovolenku, teda v prípadoch, keď sa zamestnancovi poskytuje náhrada platu, sa poskytuje zamestnancovi funkčný plat, teda plat s takým výkonnostným príplatkom, aký má uvedený v oznámení o výške a zložení funkčného platu. Ak má zamestnanec priznaný výkonnostný príplatok, je zamestnávateľ povinný každý štvrťrok tomuto zamestnancovi vyhotovovať oznámenie o výške a zložení funkčného platu, a to aj v prípade, že sa výška výkonnostného príplatku nemenila. V prípade zmeny výkonnostného príplatku sa dňom účinnosti jeho zmeny vyhotovuje zároveň aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

Priemerný výkonnostný príplatok sa vypočítava ako súčet vyplatených výkonnostných príplatkov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, ktorý sa vydelí súčtom zamestnancom odpracovaných hodín zamestnanca za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Výsledkom je priemerný hodinový výkonnostný príplatok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, ktorý sa vynásobí číslom 163,05, t. j. priemerným počtom hodín za mesiac pre týždenný pracovný čas 37,5 hod. Ich súčin je priemerný výkonnostný príplatok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

3.8 Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za vedenie služobného motorového vozidla

Podľa § 14b zákona č. 553/2003 Z. z., ak má zamestnanec na účely plnenia pracovných úloh pridelené služobné vozidlo, za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie mu prináleží príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla. Podmienkou je, že starostlivosť o pridelené služobné motorové vozidlo a jeho vedenie zamestnancovi nevyplýva z plnenia pracovných povinností, teda je nad rámec jeho pracovných povinností. Príplatok sa poskytuje mesačne až do sumy 20 eur. Podmienky na poskytovanie príplatku za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla je zamestnávateľ povinný upraviť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, v ktorom si upraví aj jeho výšku, v ktorej ho bude poskytovať. V prípade, že zamestnanec splní podmienky na priznanie tohto príplatku, je tento príplatok nárokový a poskytuje sa všetkým kategóriám zamestnancov školy pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Nemožno ho priznať zamestnancovi, ktorý je prijatý na vykonávanie pracovných činností vodiča.

Od 1. januára 2020 zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, môže zamestnávateľ priznať príplatok za vedenie služobného motorového vozidla. Príplatok možno priznať až do výšky 13 eur mesačne. Priznanie tohto príplatku je len možnosťou zamestnávateľa, nie jeho povinnosťou, teda patrí medzi nenárokové príplatky.
Aj podmienky na poskytovanie príplatku za vedenie služobného motorového vozidla je zamestnávateľ povinný upraviť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, v ktorom si upraví aj jeho výšku, v ktorej ho bude poskytovať.

3.9 Príplatok začínajúceho pedagogického zamestnanca a začínajúceho odborného zamestnanca

Je to ďalší z príplatkov, ktorý môžu poberať len pedagogickí a odborní zamestnanci. Príplatok sa poskytuje len od 1. januára 2012. Tento príplatok sa poskytuje vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. Poskytovanie uvedeného príplatku sa zastaví dňom ukončenia adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného zamestnanca. Po ukončení adaptačného vzdelávania sa zamestnanec preradí do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady alebo mu plynie doba na ich získanie ustanovená v § 83 ods.1 a 3 zákona č. 138/2019 Z. z., a s tým súvisiacej vyššej platovej triedy, ak spĺňa podmienky na zaradenie do tejto platovej triedy.

Príplatok sa poskytuje v súlade s § 14c zákona č. 553/2003 Z. z. všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom zaradeným do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec. Poskytuje sa po celú dobu zaradenia pedagogického alebo odborného zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec bez ohľadu na to, či tento zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, alebo nie, a bez ohľadu na to, či ho zamestnávateľ zaradil do adaptačného vzdelávania, alebo nie, a poskytuje sa až do ukončenia adaptačného vzdelávania, teda do dňa uvedeného v protokole o ukončení adaptačného vzdelávania ako deň ukončenia adaptačného vzdelávania. Podmienkou jeho poskytovania je, že je zamestnanec zaradený do kariérového stupňa začínajúci. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia je povinný zaradiť začínajúceho pedagogického zamestnanca a začínajúceho odborného zamestnanca do adaptačného vzdelávania najneskôr do piatich dní od vzniku pracovného pomeru bez ohľadu na splnenie kvalifikačných predpokladov začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca.

Od 1. septembra 2019 sa pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon svojej pracovnej činnosti ustanovené v § 10 zákona č. 138/2019 Z. z. a neplynie im lehota na ich získanie podľa § 83 ods. 1 až 3 uvedeného zákona, nezaraďujú do kariérových stupňov. Z uvedeného dôvodu sa pedagogický alebo odborný zamestnanec, ktorý nespĺňa podmienky na zaradenie do kariérového stupňa, nepreradí po ukončení adaptačného vzdelávania do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec, a nezaradí sa do žiadneho kariérového stupňa, a zostane zaradený v tej istej triede, v ktorej bol zaradený ako začínajúci zamestnanec, ale zastaví sa mu vyplácanie príplatku začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca.

Tento príplatok je nárokovou zložkou platu každého začínajúceho pedagogického a začínajúceho odborného zamestnanca.

3.10 Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia

Tento príplatok je príplatkom, ktorý môžu poberať len učitelia základnej školy. Príplatok sa poskytne v súlade s § 14d zákona č. 553/2003 Z. z. učiteľovi za výkon pedagogickej činnosti v triede základnej školy s najmenej 30 % individuálne začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového maximálneho počtu žiakov v triede podľa osobitného predpisu, t. j. z maximálneho počtu žiakov ustanoveného zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za podmienky, že v tejto triede nepôsobí asistent učiteľa. Teda tento príplatok nemôžu poberať učitelia špeciálnych základných škôl ani učitelia špeciálnych tried základnej školy.

Výšku poskytovania uvedeného príplatku si upraví zamestnávateľ vo vnútornom predpise školy v závislosti od počtu

hodín týždennej priamej vyučovacej činnosti tohto učiteľa v triede, pričom tam musí vyučovať najmenej 4 hodiny týždenne,
žiakov so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia v tejto triede a
takýchto tried, v ktorých vykonáva priamu vyučovaciu činnosť.

Maximálna výška príplatku je najviac 5 % z platovej tarify 9. platovej triedy prvej pracovnej triedy mesačne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Je nárokovou zložkou platu učiteľa základnej školy, ktorý spĺňa kritériá ustanovené na jeho priznanie.

3.11 Príplatok za profesijný rozvoj pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca

Podľa § 14e ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patril do
31. 12. 2021 príplatok za profesijný rozvoj v sume

6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia podľa osobitného predpisu,
12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie štátnej jazykovej skúšky podľa osobitného predpisu,
3 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie špecializačného vzdelávania podľa osobitného predpisu,
3 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie inovačného vzdelávania podľa osobitného predpisu.

Uvedeným osobitným predpisom, podľa ktorého sa uvedené štúdiá absolvujú, je zákon č. 138/2019 Z. z., konkrétne § 64 uvedeného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia zákona zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v súlade s

potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci,
odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti a
individuálnymi potrebami pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca
riznaním príplatku za profesijný rozvoj po úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania za úspešné absolvovanie
rozširujúceho štúdia, okrem rozširujúceho štúdia špeciál nej pedagogiky pedagogického zamestnanca školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a pedagogického zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci (§ 14e písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z.)
štátnej jazykovej skúšky (§ 14e písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z.),
špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností v kariérových pozíciách podľa § 36 ods. 1 písm. c), d) až h) a písm. k) až m) zákona č. 138/2019 Z. z., t. j. za absolvovanie špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností pedagogického zamestnanca, ktorou je činnosť zodpovedného vychovávateľa, vedúceho predmetovej komisie, vedúceho vzdelávacej oblasti, vedúceho metodického združenia, vedúceho študijného odboru, vedúceho záujmovej oblasti, školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní, školského špecialistu vo výchove a vzdelávaní alebo supervízora, a podľa § 36 ods. 2 písm. b) až d) zákona, t. j. za absolvovanie špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností odborného zamestnanca, ktorou je činnosť kariérového poradcu, výchovného poradcu alebo supervízora. Toto špecializačné vzdelávanie musí byť zároveň v súlade so štruktúrou kariérových pozícií školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci (§ 14e písm. c) zákona č. 553/2003 Z. z.) a
inovačného vzdelávania v rozsahu najmenej 50 hodín (§ 14e písm. d) zákona č. 553/2003 Z. z.).

Pritom súlad profesijného rozvoja pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca s potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci je zamestnávateľ povinný vyznačiť v pláne profesijného rozvoja školy alebo školského zariadenia.

Od 1. januára 2022 sa zmenilo percento sumy príplatku za profesijný rozvoj za absolvovanie rozširujúceho štúdia zo 6 % na 12 %, teda od 01. 01. 2022 patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok za profesijný rozvoj v sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia podľa osobitného predpisu.

Od 1. septembra 2023 možno priznať príplatok za profesijný rozvoj za úspešné absolvovanie špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností v kariérových pozíciách podľa § 36 ods. 1 písm. b) až h), k) až m) a § 36 ods. 2 písm. b) až d) a v súlade so štruktúrou kariérových pozícií školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, podľa § 36 ods. 1 písm. c), d) až h) a písm. k) až m) zákona č. 138/2019 Z. z., t. j. od 01. 09. 2023 aj za absolvovanie špecializačného vzdelávania na výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa.

Príplatok za profesijný rozvoj mohol zamestnávateľ do 31. 12. 2021 v súlade s § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. priznať pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi až po dvoch rokoch výkonu pracovnej činnosti pedagogického alebo odborného zamestnanca za vzdelávanie ustanovené zákonom č. 138/2019 Z. z. Príplatok sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec požiadal o priznanie príplatku za profesijný rozvoj. Uvedený príplatok za profesijný rozvoj sa priznáva na dobu siedmich rokov a najviac v sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený, za zákonom č. 138/2019 Z. z. ustanovené vzdelávania, z toho ho bolo možné do 31. 12. 2021 priznať najviac v sume 9 % za profesijný rozvoj, za absolvovanie inovačného vzdelávania v rozsahu najmenej 50 hodín. Určuje sa pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Z uvedeného vyplýva, že na priznanie príplatku za profesijný rozvoj sa vyžaduje žiadosť zamestnanca o priznanie príplatku za profesijný rozvoj.

Riaditeľovi školy, riaditeľovi školského zariadenia, riaditeľovi zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľovi zariadenia sociálnych služieb do 31. 12. 2021 priznával príplatok za profesijný rozvoj zriaďovateľ.

Od 1. januára 2022 sa z § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. v úvodnej vete vypustili slová „dvoch rokoch výkonu pracovnej činnosti“ a nahradili slovami „úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania“. To znamená, že od 01. 01. 2022 už nie sú podmienkou na poskytovanie príplatku za profesijný rozvoj podľa § 14e ods. 1 zákona dva roky výkonu pracovnej činnosti, ale príplatok bude môcť byť priznaný zamestnancovi už po úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania.

Od 1. januára 2022 sa z § 14e ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. vypustili slová „podľa odseku 1“ a za slovom „zaradený“ sa vypustila čiarka a slová „z toho najviac v sume 9 % za profesijný rozvoj podľa odseku 1 písm. d)“. Vypustením slov „podľa odseku 1“ sa jednoznačne upravilo poskytovanie obidvoch príplatkov za profesijný rozvoj spolu v maximálnej sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený, teda od 01. 01. 2022 príplatok za profesijný rozvoj zamestnávateľ prizná zamestnancovi na dobu siedmich rokov najviac v sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený.

Od 01. 01. 2022 nie je obmedzené percento príplatku za úspešné absolvovanie inovačného vzdelávania, ktorý bolo možno priznať do 31. 12. 2021 maximálne v sume 9 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený. Teda aj za štyri absolvované inovačné vzdelávania, každé v rozsahu minimálne 50 hodín, bolo možno priznať príplatok aj v sume trikrát 3 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený.

Od 1. septembra 2023 došlo aj k zmene ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 138/2019 Z. z., podľa ktorého od 01. 09. 2023 príplatok možno priznať za úspešné absolvovanie inovačného vzdelávania za každých 50 hodín; to neplatí, ak ide o inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania absolvované učiteľom materskej školy.

Teda za absolvované inovačné vzdelávania v rozsahu napr. 110 hodín sa od 01. 09. 2023 priznáva príplatok v sume dvakrát 3 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zaradený.

Ak pôjde o inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania, sú od 01. 09. 2023 povinní absolvovať učitelia materskej školy, ktorí nezískali vysokoškolské vzdelanie, každých sedem rokov v rozsahu 50 až 100 hodín, sa príplatok nebude poskytovať. Za inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania absolvované do 31. 08. 2023, resp. podľa predpisov účinných do 31. 08. 2023, sa príplatok bude naďalej poskytovať. Skutočnosť, že ide o povinné inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania, bude vyznačený na osvedčení o absolvovaní tohto vzdelávania.

Od 1. januára 2025 sa do § 64 ods. 2 písm. a) štvrtý bod zákona na konci pripájajú slová: „podľa § 10 ods. 4“, ktorým sa len zdôraznilo a spresnilo, že za inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania, ktoré sú povinní od 01. 09. 2023 absolvovať učitelia materskej školy, ktorí nezískali vysokoškolské vzdelanie, každých sedem rokov, sa príplatok za profesijný rozvoj poskytovať nebude.

Z ustanovenia zákona, podľa ktorého riaditeľovi školy, riaditeľovi školského zariadenia, riaditeľovi zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľovi zariadenia sociálnych služieb prizná príplatok za profesijný rozvoj zriaďovateľ, boli vypustené slová „riaditeľovi zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľovi zariadenia sociálnych služieb“ a od 01. 01. 2022 uvedené ustanovenie zákona znie: „Riaditeľovi školy a riaditeľovi školského zariadenia prizná príplatok za profesijný rozvoj zriaďovateľ.“

Príplatok za profesijný rozvoj pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi zamestnávateľ odoberie alebo zníži od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí siedmich rokov od jeho priznania.

Príplatok za profesijný rozvoj nepatrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti ustanovené v § 10 až 12 zákona č. 138/2019 Z. z., ani začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi. To znamená, že pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí budú zaradení do kariérového stupňa začínajúci, ani nekvalifikovaným pedagogickým a odborným zamestnancom, zamestnávateľ príplatok za profesijný rozvoj nebude môcť poskytovať. Zo znenia príslušného ustanovenia uvedeného zákona vyplýva, že skutočnosť, že učiteľ nevyučuje predmety svojej aprobácie alebo študijného odboru v zákone ustanovenom rozsahu, neovplyvňuje poskytovanie uvedeného príplatku, teda aj kvalifikovaní učitelia základných škôl, stredných škôl a základných umeleckých škôl, ktorí však nebudú spĺňať ustanovenú požiadavku vyučovania aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom získali vzdelanie, t. j. na vyučovanie ktorých spĺňajú kvalifikačné predpoklady, v zákone stanovenom rozsahu môžu príplatok za profesijný rozvoj poberať.

Pri zmene zamestnávateľa je nový zamestnávateľ povinný postupovať pri priznávaní príplatku za profesijný rozvoj pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi v zákonom ustanovenej sume a zároveň zohľadniť čas jeho poskytovania, ktorý uplynul u predchádzajúceho zamestnávateľa. V takom prípade je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi potvrdenie od predchádzajúceho zamestnávateľa, v ktorom bude uvedený dátum, odkedy zamestnanec tento príplatok poberá a druh vzdelávania, za ktoré príplatok poberal, alebo príslušné ustanovenie zákona č. 553/2003 Z. z., podľa ktorého príplatok poberal.

Uvedený príplatok bolo možno priznať len za vzdelávania absolvované po 1. septembri 2019 podľa zákona č. 138/2019 Z. z. alebo aj za niektoré vzdelávania začaté pred 1. septembrom 2019 a ukončené po 1. septembri 2019, podľa podmienok ustanovených v prechodných ustanoveniach uvedeného zákona. Išlo o rozširujúce štúdium začaté pred 1. septembrom 2019 a ukončené po 1. septembri 2019, ktoré sa považovalo za rozširujúce štúdium ukončené podľa predpisov účinných po 1. septembri 2019, ak tak rozhodol rektor vysokej školy. Taktiež za špecializačné vzdelávanie a inovačné vzdelávanie, začaté pred 1. septembrom 2019 a ukončené po 1. septembri 2019 do 31. 12. 2020, ktoré sa považovalo za špecializačné vzdelávanie, resp. inovačné vzdelávanie, podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019, ak bolo v súlade s potrebami školy alebo školského zariadenia. Čiže rozhodovať o tom, či sa takéto vzdelávanie považovalo za vzdelávanie na účely poskytovania príplatku za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z., mal riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.

Ako vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z., od 1. septembra 2019 môžu pedagogickí a odborní zamestnanci poberať dva príplatky za profesijný rozvoj. Jeden príplatok za profesijný rozvoj podľa § 32g zákona č. 553/2003 Z. z a druhý príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. Z uvedeného dôvodu je potrebné aj do oznámenia o výške funkčného platu zamestnancom uvádzať tieto príplatky osobitne s uvedením paragrafu, podľa ktorého sa poskytujú, textom „príplatok za profesijný rozvoj podľa § 32g zákona“ alebo „príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona“.

Poznamenávam, že nárok na poskytovanie uvedených príplatkov za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. nevzniká pedagogickým a odborným zamestnancom automaticky.

Absolvované vzdelávanie prostredníctvom profesijného rozvoja musí byť v súlade s potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti a individuálnymi potrebami pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Okrem toho, súlad profesijného rozvoja pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca s potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci má byť vyznačený v pláne profesijného rozvoja školy a školského zariadenia.

Teda pri priznávaní týchto príplatkov je zamestnávateľ povinný zohľadniť aj spĺňanie uvedených podmienok.

Obidva tieto príplatky možno poskytovať v maximálnej výške 12 % spolu. To znamená, že ak sa niektorému pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi poskytuje príplatok za profesijný rozvoj podľa § 32g zákona vo výške 6 % + 6 %, nemožno mu počas jeho poberania poskytovať aj príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona, aj keby mal absolvované vzdelávanie, za ktoré by mu tento príplatok patril. Ak sa niektorému pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi poskytuje príplatok za profesijný rozvoj podľa § 32g zákona vo výške 6 %, možno mu poskytovať aj príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona, ale len ten príplatok, ktorého maximálna výška je 6 %. Zamestnancovi však nemožno v uvedenom prípade poskytovať napr. príplatok za vykonanú štátnu jazykovú skúšku, ktorý sa poskytuje v sume 12 %, resp. od 01. 01. 2021 ani príplatok za absolvovanie rozširujúceho štúdia v sume 12 %.

3.12 Príplatok za praktickú prípravu

Je príplatkom, ktorý takisto môžu poberať len pedagogickí zamestnanci školy. Podľa § 15 zákona č. 553/2003 Z. z. patrí tento príplatok pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy alebo cvičného školského zariadenia, ktorý pripravuje učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy, špeciálne školy, základné umelecké školy, školské zariadenia a špeciálne výchovné zariadenia, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení, a učiteľov odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy, a za hodinu takejto činnosti mu patrí príplatok v sume až do 50 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu. Taktiež patrí medzi nárokové zložky platu.

3.13 Príplatok za prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu a vo sviatok

Tieto príplatky sa takisto poskytujú všetkým zamestnancom školy, ak vykonávali prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu a vo sviatok, a v takomto prípade patria medzi nárokové príplatky.

Podľa § 16 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnancovi patrí za hodinu práce v noci príplatok v sume 25 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce.

Od 1. júna 2023 podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného dôvodu od 1. júna 2023 patrí zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 Z. z. za hodinu práce v noci príplatok v sume 25 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Za nočnú prácu sa v súlade so Zákonníkom práce považuje práca vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.

Podľa § 17 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnancovi patrí za hodinu práce v sobotu alebo v nedeľu príplatok v sume 30 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce.

Od 1. júna 2023 podľa § 122a Zákonníka práce zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. A podľa § 122b Zákonníka práce zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Teda od 1. júna 2023 patrí zamestnancovi za hodinu práce v sobotu príplatok v sume 30 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej však príplatok v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu a za hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi príplatok v sume 30 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi uvedené príplatky vždy v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.

Poznamenávam, že podľa § 95 Zákonníka práce na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí sa uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Dňami pracovného pokoja podľa § 94 Zákonníka práce sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Dňami, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, sú spravidla sobota a nedeľa.

Z uvedeného vyplýva, že na účely poskytnutia príplatku za sobotu a nedeľu a za sviatok na pracoviskách s nočnými zmenami sobota, nedeľa a sviatok sa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí sa uplynutím 24 hodín od jej začiatku. To znamená, že napr. ak sa na pracovisku s nočnými zmenami prvá ranná zmena začína o 6.30 hod. ráno v pondelok, tak sobota sa začína o 6.30 hod. ráno v sobotu a končí sa o 6.30 hod. ráno v nedeľu, nedeľa sa začína o 6.30 hod. ráno v nedeľu a končí sa o 6.30 hod. ráno v pondelok, a sviatok sa začína o 6.30 hod. ráno v deň, na ktorý pripadol sviatok, a končí sa o 6.30 hod. ráno nasledujúci deň po sviatku.

Na pracoviskách, na ktorých nie sú nočné zmeny, sa sobota, nedeľa a sviatok začínajú o 0.00 hod. v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok a končia sa v sobotu, nedeľu a vo sviatok o 24.00 hod. Aj príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu, a vo sviatok sa poskytujú za prácu vykonávanú v uvedenom časovom rozpätí. To znamená, že príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, a vo sviatok patrí zamestnancovi za prácu vykonávanú v sobotu, nedeľu alebo vo sviatok v čase od 0.00 hod. do 24.00 hod. toho istého dňa.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v deň, na ktorý pripadol sviatok, patrí za hodinu práce vo sviatok v súlade s § 18 zákona č. 553/2003 Z. z. príplatok v sume 100 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí mu za hodinu tejto práce hodina náhradného voľna; v tomto prípade príplatok za prácu vo sviatok zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce vo sviatok, patrí zamestnancovi uvedený príplatok podľa § 18 ods. 1 zákona. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat.

Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí funkčný plat. V tomto prípade sa sviatok považuje za odpracovaný deň a to napr. aj na účely určenia odpracovaných dní na vznik nároku na dovolenku.

Funkčný plat a príplatok za prácu vo sviatok nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zameškal zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.

3.14 Plat za prácu nadčas

Podľa § 19 zákona č. 553/2003 Z. z. patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % hodinovej sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi zvýšenie podľa prvej vety.

Od 1. januára 2022 došlo k zmene znenia uvedeného ustanovenia zákona a v § 19 ods. 1 zákona druhá veta znie: „Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna.“ Zároveň sa za druhú vetu vložila nová tretia veta, ktorá znie: „Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat, ktorý sa zúčtuje za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas; zvýšenie podľa prvej vety za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí.“

Od 1. januára 2022 došlo teda aj k zmene uvedeného ustanovenia zákona, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi plat za prácu nadčas v prípade, že neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas dvoch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas.

Teda § 19 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. od 1. januára 2022 znie: „Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % hodinovej sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat, ktorý sa zúčtuje za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas; zvýšenie podľa prvej vety za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas dvoch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi zvýšenie podľa prvej vety.“

Touto novelou došlo k zásadnej zmene poskytovania platu za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas. Od 01. 01. 2022 zákon jednoznačne ustanovuje, že za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat, ktorý sa zúčtuje za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, teda plat za prácu nadčas počas čerpania náhradného voľna sa poskytuje z funkčného platu, ktorý má zamestnanec priznaný v čase, keď si náhradné voľno za prácu nadčase čerpá, nie z platu, ktorý mal priznaný v čase, keď vykonal prácu nadčas.

Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria mu aj príslušné príplatky, t. j. príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu a príplatok za prácu vo sviatok. Tieto príplatky patria zamestnancovi aj vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

Poznamenávam, že podľa § 7 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. sa u pedagogických zamestnancov považuje za jednu hodinu práce nadčas jedna vykonaná vyučovacia hodina alebo vykonaná hodina výchovnej práce prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca.

Od 1. januára 2022 bolo novelizované aj uvedené ustanovenie zákona a po novele znie: „Za jednu hodinu práce nadčas sa považuje vykonaná hodina priamej výchovnovzdelávacej činnosti, ktorá prevyšuje základný úväzok

pedagogického zamestnanca, ak splnil svoj základný úväzok, alebo
vedúceho pedagogického zamestnanca, ktorý nie je štatutárnym orgánom, ak splnil svoj základný úväzok.“

Teda za hodinou práce nadčas sa považuje len tá hodina priamej výchovnovzdelávacej činnosti, ktorá bola skutočne odpracovaná. Hodina, ktorá bola v rozvrhu hodín určená ako nadčasová, ale pedagogický zamestnanec ju z nejakého dôvodu neodpracoval, sa nepovažuje za prácu nadčas.

Za plnenie základného úväzku sa považujú aj hodiny základného úväzku, ktoré pedagogický zamestnanec neodpracoval z dôvodu prekážok v práci, a to tak na strane zamestnanca, ako je napr. návšteva lekára, sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie, ako aj na strane zamestnávateľa, napr. neprítomnosť žiakov v triede, v ktorej má rozvrhom hodín určenú vyučovaciu hodinu a pod.

Napr. učiteľ mal podľa rozvrhu hodín vo štvrtok odučiť prvú až tretiu vyučovaciu hodinu ako základný úväzok a piatu vyučovaciu hodinu mal určenú ako nadčasovú. Ráno bol však u lekára, do práce prišiel až na štvrtú hodinu, čiže prvé tri hodiny neodučil. Tieto hodiny sa považujú za plnenie základného úväzku a piata hodina, ktorú odučí, je prácou nadčas.

Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, t. j. riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia s právnou subjektivitou, má funkčný plat určený s prihliadnutím na prácu nadčas. Teda plat ani náhradné voľno za prácu nadčas nemožno týmto riaditeľom poskytnúť ani v prípade, že by prácu nadčas vykonali. Ostatným vedúcim zamestnancom, napr. riaditeľovi školy bez právnej subjektivity, zástupcom riaditeľa školy, vedúcej školskej jedálne, ak školská jedáleň nie je právny subjekt, a ostatným vedúcim zamestnancom školy plat alebo náhradné voľno za prácu nadčas prináleží.

Aj na poskytnutie platu alebo náhradného voľna za prácu nadčas majú zamestnanci, ktorí prácu nadčas vykonávali, právny nárok.

Plat za náhradné voľno za prácu nadčas
Podľa zákona č. 553/2003 Z. z. platí, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna. Zo znenia uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, pričom uvedená dohoda je podmienkou na poskytnutie náhradného voľna. Od 01. 01. 2022 platí, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna. Zamestnávateľ teda nemôže zamestnancovi nariadiť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnanec si mohol náhradné voľno čerpať do 31. 12. 2021 do troch kalendárnych mesiacov, a od 1. januára 2022 do dvoch kalendárnych mesiacov, počas dvoch kalendárnych mesiacov od vykonania práce nadčas alebo aj v inak so zamestnávateľom dohodnutej dobe.

Za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas patrí zamestnancovi od 1. januára 2022 funkčný plat, ktorý sa zúčtuje za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas; zvýšenie podľa prvej vety za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí. Zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 Z. z. patrí funkčný plat, ktorý mal priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie, teda aj funkčný plat za čerpanie náhradného voľna sa poskytuje z funkčného platu, ktorý má zamestnanec priznaný v tom mesiaci, v ktorom si náhradné voľno za prácu nadčas čerpá.

Pri čerpaní náhradného voľna pedagogickými zamestnancami sa postupuje spravidla tak, že ak si chce zamestnanec čerpať náhradné voľno v deň, v ktorom má určené napr. štyri hodiny základného úväzku, potrebuje štyri hodiny práce nadčas.

Odporúčam zamestnávateľom, aby mali na účely čerpania celého dňa náhradného voľna za prácu nadčas v pracovnom poriadku uvedené, že v deň, v ktorom si bude pedagogický zamestnanec čerpať náhradné voľno za prácu nadčas, bude ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou činnosťou vykonávať mimo pracoviska.

3.15 Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku

Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť na pracovisku, patrí mu podľa § 19a zákona č. 553/2003 Z. z. za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti 50 %, a ak ide o deň pracovného pokoja 100 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu. Za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnancovi nepatrí príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu a príplatok za prácu vo sviatok ani plat za prácu nadčas. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi plat podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

Poznamenávam, že pri pracovnej ceste, napr. na lyžiarskom výcviku, v škole v prírode a pod. sa za pracovisko považuje miesto, na ktorom zamestnanec plní pracovné úlohy podľa cestovného príkazu. Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku sa poskytuje všetkým zamestnancom škôl, ktorí majú nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť na pracovisku, t. j. napr. na pracovnej ceste pedagogického zamestnanca počas lyžiarskeho výcviku, v škole v prírode a pod. Predpokladám však, že táto náhrada sa nepedagogickým zamestnancom škôl neposkytuje alebo sa poskytuje výnimočne z dôvodu, že nepedagogickí zamestnanci škôl obvykle nemávajú nariadenú pracovnú pohotovosť na pracovisku.

3.16 Odmena

Odmenu ako nenárokovú časť platu môže zamestnávateľ poskytnúť každému zamestnancovi školy v súlade s § 20 zákona č. 553/2003 Z. z. za kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce, za splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy, za poskytnutie osobnej pomoci pri zdolávaní požiaru alebo mimoriadnej udalosti, pri likvidácii a odstraňovaní ich následkov, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku. Od 1. mája 2018 možno zamestnancovi poskytnúť odmenu aj za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. Odmena za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka, t. j. vo výplate platu za mesiac máj, a odmena za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka, t. j. vo výplate platu za mesiac november.

Od 1. januára 2019 možno poskytnúť zamestnancom aj odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 60 rokov veku, ktorú takisto možno poskytnúť až do sumy funkčného platu zamestnanca.

A zamestnávateľ, ktorý je príspevkovou organizáciou, môže poskytnúť zamestnancovi odmenu aj za aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa.

Ani jedna z uvedených odmien nie je ohraničená hornou hranicou, teda môže sa poskytnúť v akejkoľvek výške. Jediná odmena, ktorá má stanovenú maximálnu výšku, je odmena za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca a 60 rokov veku zamestnanca, ktoré možno poskytnúť zamestnancovi až do sumy jeho funkčného platu.

Ani jedna z uvedených odmien nie je nárokovou, čiže zamestnanec nemá na poskytnutie žiadnej z uvedených odmien právny nárok. V prípade, že si zamestnávateľ upraví v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise podmienky na poskytnutie odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku alebo 60 rokov veku a zamestnanec ich spĺňa, tomuto zamestnancovi vznikne právny nárok na poskytnutie tejto odmeny.

Podmienkou na poskytnutie každej z uvedených odmien, a teda aj odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku a 60 rokov veku, ako aj odmeny za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a odmeny za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov je, že návrh na poskytnutie odmeny zamestnancovi vrátane jej výšky písomne odôvodní príslušný vedúci zamestnanec.

3.17 Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska

Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť mimo pracoviska, patrí mu v súlade s § 21 zákona č. 553/2003 Z. z. za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja, s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia, mu patrí náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.

V prípade, že počas trvania pracovnej pohotovosti mimo pracoviska dôjde k vykonávaniu práce, náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti zamestnancovi za tento čas nepatrí. Takéto vykonávanie práce je prácou nadčas. Aj táto náhrada sa nepedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení neposkytuje alebo sa poskytuje výnimočne z dôvodu, že nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení spravidla nemávajú nariadenú pracovnú pohotovosť mimo pracoviska.

4. Ochrana údajov o plate

Na všetkých zamestnancov školy a školských zariadení sa vzťahuje ustanovenie § 25 zákona upravujúce ochranu údajov o plate ako súčasť ochrany osobných údajov. Podľa uvedeného ustanovenia zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca. Tým však nie je dotknutá povinnosť poskytnúť údaje o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a o iných peňažných náležitostiach, ak to ustanoví osobitný zákon.
Teda zamestnávateľ nesmie nikomu poskytovať údaje o plate, jeho jednotlivých zložkách a o s platom súvisiacich náležitostiach svojich zamestnancov, a to ani zriaďovateľovi.
Zamestnávateľ je povinný a môže poskytovať údaje o plate len tých zamestnancov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorý v § 9 ustanovuje, čie údaje o plate a v akom rozsahu je zamestnávateľ povinný na základe žiadosti žiadateľovi poskytnúť. V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, teda v prípade zamestnancov škôl a školských zriadení sú to platy všetkých vedúcich zamestnancov školy a školského zariadenia, teda škola a školské zariadenie je povinné poskytnúť žiadateľovi údaje o plate a s ním súvisiacich náležitostiach, ako aj o výške odmien, všetkých svojich vedúcich zamestnancov vrátane vedúcich nepedagogických zamestnancov školy a školského zariadenia.

5. Spoločné ustanovenia o plate

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. vedúcemu zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, teda riaditeľovi školy a riaditeľovi školského zariadenia s právnou subjektivitou určí plat podľa § 4 zákona ten, kto ho do funkcie ustanovil, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Teda riaditeľom škôl a riaditeľom školských zariadení s právnou subjektivitou určuje plat zriaďovateľ, v ktorého mene vystupuje v tomto prípade starosta obce, primátor mesta, predseda samosprávneho kraja alebo predseda regionálneho úradu školskej správy. Zriaďovateľ určuje plat aj riaditeľovi školy a riaditeľovi školského zariadenia bez právnej subjektivity, ale v tomto prípade vystupuje zriaďovateľ aj ako zamestnávateľ.

Plat pri skrátenom pracovnom čase
Podľa § 27 zákona č. 553/2003 Z. z. tarifný plat, osobný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za prácu vykonávanú v rozsahu ustanoveného pracovného času. Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na kratšom pracovnom čase, peňažné plnenia mu patria v pomernej výške zodpovedajúcej dĺžke dohodnutého pracovného času. Tarifný plat, osobný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky patria zamestnancovi v pomernej výške zodpovedajúcej odpracovanému času, okrem príplatku za činnosť triedneho učiteľa.

Teda pri pracovnom pomere dohodnutom na kratší pracovný čas sa tarifný plat, osobný plat a jednotlivé zložky platu (t. j. všetky príplatky určené mesačnou sumou), krátia v závislosti od dĺžky dohodnutého pracovného času, resp. od dĺžky odpracovaného pracovného času, s výnimkou príplatku za činnosť triedneho učiteľa, ktorý sa triednemu učiteľovi určuje vždy z funkčného platu, ktorý by mu patril pri plnom pracovnom úväzku. Pri zmene pracovného úväzku na kratší pracovný čas sa kráti aj príplatok za profesijný rozvoj poskytovaný podľa § 32g zákona č. 553/2003 Z. z. A platí to aj opačne. Ak mal zamestnanec do 31. 08. 2023 dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas a kreditový príplatok poskytovaný podľa predpisov účinných do 31. 08. 2019 mal skrátený podľa rozsahu dohodnutého pracovného úväzku a od 01. 09. 2023 alebo od akéhokoľvek iného dátumu sa mu zmení pracovný pomer na plný pracovný úväzok, aj bývalý kreditový príplatok od 01. 09. 2019 poskytovaný ako príplatok za profesijný rozvoj podľa § 32g zákona č. 553/2003 Z. z. sa mu prepočíta a poskytne z plného pracovného úväzku.

Pomerné časti jednotlivých zložiek platu sa pri pracovnom pomere dohodnutom na kratší pracovný čas zaokrúhľujú na najbližší eurocent nahor, teda nezaokrúhľujú sa na 50 eurocentov nahor. V takomto prípade sa tarifný plat a každá zložka platu skráti v závislosti od odpracovaného času, resp. od rozsahu dohodnutého pracovného úväzku, zaokrúhli sa na najbližší eurocent nahor a tieto skrátené jednotlivé zložky platu sa spočítajú, a tento ich súčet je funkčný plat, ktorý sa ďalej už nezaokrúhľuje.

§ 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z., ktorý ustanovoval hodinovú sadzbu funkčného platu v závislosti od určeného týždenného pracovného času u zamestnávateľa tak, že hodinová sadzba funkčného platu na účely zákona bola 1/174 funkčného platu zamestnanca určeného pre pracovný čas 40 hodín týždenne, 1/168 funkčného platu zamestnanca určeného pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne a 1/163 funkčného platu zamestnanca určeného pre pracovný čas 37 a 1/2 hodiny týždenne a pri zníženej dĺžke pracovného času pod ustanovený rozsah sa hodinová sadzba funkčného platu úmerne upravoval a suma hodinovej sadzby funkčného platu sa zaokrúhľovala na štyri desatinné miesta nahor, bol od 01. 09. 2023 novelizovaný a nahradený novým znením, ktorý ustanovuje príslušnú časť funkčného platu.

Podľa § 27 ods. 4 zákona príslušná časť funkčného platu na účely zákona č. 553/2003 Z. z. je podiel funkčného platu a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Pri zníženej dĺžke pracovného času pod ustanovený rozsah sa hodinová sadzba funkčného platu úmerne upraví.

Realizácia zmien jednotlivých zložiek platu
V súlade s § 27 zákona č. 553/2003 Z. z. možno zamestnanca preradiť do inej platovej triedy aj v priebehu mesiaca. Takisto aj príplatky určené mesačnou sumou, napr. osobný príplatok či príplatok začínajúceho pedagogického a začínajúceho odborného zamestnanca, alebo uvádzajúceho pedagogického a odborného zamestnanca, ako aj príplatok za činnosť triedneho učiteľa, môže zamestnávateľ priznať, odobrať alebo zmeniť v priebehu mesiaca s výnimkou príplatku za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona, ktorý má zákonom stanovený začiatok aj koniec jeho poskytovania.

Podľa uvedeného ustanovenia zákona platí, že ak je zamestnanec preradený do inej platovej triedy, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novému zaradeniu odo dňa účinnosti tohto preradenia.

Napr. ak učiteľ vykonal prvú atestáciu 15. 10. 2024, vykonaním atestácie splnil podmienky na zaradenie do vyššej platovej triedy, a teda plat vo vyššej platovej triede mu patrí od 16. 10. 2024.

Ak zamestnávateľ rozhodol o zmene príplatku priznaného v mesačnej sume, ktorý je súčasťou funkčného platu, zamestnancovi patrí príplatok odo dňa účinnosti tohto rozhodnutia o zmene príplatku. Ale príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona patrí pedagogickému a odbornému zamestnancovi vždy od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pedagogický alebo odborný zamestnanec požiadal o priznanie uvedeného príplatku. Odobrať, resp. znížiť uvedený príplatok sa môže po uplynutí siedmich rokov od jeho priznania. Taktiež v prípade, že je pedagogický zamestnanec preradený do inej pracovnej triedy, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novému zaradeniu odo dňa účinnosti tohto preradenia, teda hocikedy v priebehu mesiaca.

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov započítanej praxe určený pre vyšší platový stupeň.

Platí teda, že keď zamestnanec dosiahne počet rokov započítanej praxe potrebný na preradenie do vyššieho platového stupňa napr. 29. septembra, do vyššieho platového stupňa sa preradí už od 1. septembra. Ak napr. nepedagogický zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru, ktorý bol jeho prvým pracovným pomerom, 01. 09. 2020, dva roky praxe získal 31. 08. 2022, a teda do druhého platového stupňa sa preradí od 01. 08. 2022. Uvedené sa týka len nepedagogických zamestnancov, pretože do platových stupňov sa zaraďujú len nepedagogickí zamestnanci.

Mzda, priemerná mzda
V ďalších spoločných ustanoveniach v § 29 zákon č. 553/2003 Z. z. ustanovuje, že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa zákon č. 553/2003 Z. z. vzťahuje, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona. Teda zamestnancom škôl sa poskytuje plat, nie mzda. A na účely priemerného zárobku a priemerného platu sa používa funkčný plat.

V zákone je ustanovené, že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z., obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6 zákona, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 zákona priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

To znamená, že škola a školské zariadenie, ktoré postupuje pri odmeňovaní svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., pri všetkých inštitútoch platu v prípadoch, kde sa pri určovaní ich sumy vychádza podľa Zákonníka práce z priemerného zárobku zamestnanca, ako je napr. náhrada platu za vyčerpanú alebo nevyčerpanú dovolenku, výpočet sumy odchodného a odstupného, vypočítava tieto inštitúty u svojich zamestnancov z funkčného platu zamestnanca, aký mal priznaný v čase, keď sa mu tieto náhrady poskytujú. V prípade, že sa napr. zamestnancovi menil v priebehu roka rozsah pracovného úväzku, a teda menil sa mu úväzok napr. z plného pracovného úväzku na tretinový úväzok, a bude si čerpať dovolenku po zmene úväzku, náhrada platu za dovolenku sa mu vypočíta z platu určeného zo skráteného úväzku aj v prípade, že mu nárok na túto dovolenku vznikol v čase, keď pracoval na plný pracovný úväzok. Uvedené platí aj opačne. Teda náhrada platu sa poskytuje vždy z funkčného platu zamestnanca, ktorý mal určený v čase, keď si dovolenku čerpal.

Aj odstupné a odchodné sa vypočítavajú z funkčného platu zamestnanca, ktorý mu patrí v čase, keď sa mu odstupné a odchodné vypláca.

Na účely čistého platu platí, že ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.

Obmedzenie platnosti Zákonníka práce
Zákon č. 553/2003 Z. z. v § 29 ods. 4 taxatívne vymenúva ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa na zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., nevzťahujú. Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje uvedený zákon, zamestnávateľ teda neuplatní ustanovenia

§ 43 ods. 1 písm. d) (dohodnutie mzdy ako povinnej náležitosti pracovnej zmluvy),
§ 96 ods. 3 a 5 (odmena za neaktívnu pohotovosť na pracovisku a odmena za neaktívnu pohotovosť mimo pracoviska),
§ 118 ods. 2 a 4 (definícia mzdy),
§ 119 ods. 2 (povinnosť dohodnúť minimálne mzdové nároky v podnikovej kolektívnej zmluve zamestnávateľa alebo v pracovnej zmluve zamestnanca),
§ 120 (stanovenie minimálnych mzdových nárokov a určenie stupňov náročnosti pracovných miest u zamestnávateľa),
§ 121 (mzda za prácu nadčas),
§ 122 (mzda a náhrady mzdy za sviatok),
§ 122a ods. 2 až 4 (možnosť dohodnutia mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca, určenie začiatku zmeny na pracoviskách s nočnými zmenami a možnosť dohodnutia mzdy s vedúcim zamestnancom s prihliadnutím na prácu v sobotu),
§ 122b ods. 2 až 4 (možnosť dohodnutia mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca, určenie začiatku zmeny na pracoviskách s nočnými zmenami a možnosť dohodnutia mzdy s vedúcim zamestnancom s prihliadnutím na prácu v nedeľu),
§ 123 ods. 2 a 3 (možnosť dohodnutia mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca a možnosť dohodnutia mzdy s vedúcim zamestnancom s prihliadnutím na nočnú prácu),
§ 124 (kompenzácia za sťažený výkon práce),
§ 127 ods. 1 až 3 (naturálna mzda),
§ 128 (mzda v cudzej mene),
§ 134 (priemerný zárobok na pracovnoprávne účely) a
§ 135 (spôsob zistenia priemerného zárobku na pracovnoprávne účely pred nadobudnutím účinnosti Zákonníka práce).

Všetky tieto uvedené, Zákonníkom práce ustanovené náležitosti, pri ktorých spravidla ide o náležitosti súvisiace s poskytovaním platu, sú ustanovené pre zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme a odmeňovaných zákonom č. 553/2003 Z. z. v zákone č. 553/2003 Z. z., a teda zamestnávateľ nepostupuje v týchto prípadoch podľa ustanovení Zákonníka práce, ale podľa uvedeného zákona.

Na záver uvádzam, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi plat podľa zákona č. 553/2003 Z. z., všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona, ktorým je nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z., a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu. To znamená, že zamestnávateľ si môže vo vnútorných predpisoch upraviť len tie náležitosti, ktoré mu umožňuje upraviť zákon č. 553/2003 Z. z.

Zároveň poznamenávam, že ak zamestnancovi vykonávajúcemu funkciu štatutárneho orgánu, t. j. riaditeľovi školy a riaditeľovi školského zariadenia s právnou subjektivitou, členovi štatutárneho orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, t. j. riaditeľovi školy a riaditeľovi školského zariadenia bez právnej subjektivity, zástupcom riaditeľa školy a zástupcom riaditeľa školského zariadenia s právnou subjektivitou, patrí aj plat poslanca Národnej rady SR, patrí mu počas poberania platu poslanca Národnej rady SR plat podľa zákona č. 553/2003 Z. z. najviac v sume minimálnej mzdy.

Minimálna mzda
Podľa Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa uvedeného zákona ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.

Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa v tomto prípade zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého funkčný plat za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutým funkčným platom.

Ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci neodpracoval plný pracovný čas, minimálna mzda sa úmerne kráti v závislosti od počtu odpracovaných dní.

Máte otázku?

AI knižnica Raabe