1. Úvod

Zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zrušeniu zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. S účinnosťou od 1. marca 2019 je celá problematika ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti upravená v zákone č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti“).

Od 1. júla 2023 je účinná novela zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom zmien bola najmä potreba zosúladenia zákona s úniovým právom, s osobitným dôrazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie.

Táto novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti reaguje na viaceré nedostatky právnej úpravy, ktoré boli vládou v spolupráci s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti identifikované až v aplikačnej praxi. Nad rámec transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie sa vykonala zmena názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a to na kratší názov „Úrad na ochranu oznamovateľov“.

Zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zveril zákonodarca poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá síce plní príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ.

Zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je poskytnutá možnosť oznamovateľovi (whistleblowerovi) získať postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy a obdobne aj Úradu na ochranu oznamovateľov, ak poskytuje oznamovateľovi (whistleblowerovi) ochranu v trestnom konaní, čo predchádzajúca právna úprava neumožňovala.

Novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti účinná od 1. júla 2023 obsahuje najmä nasledovné zmeny:

Rozšírenie okruhu osôb, ktorým zákon poskytuje ochranu
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti už nebude poskytovať ochranu len zamestnancom, teda osobám v pracovnoprávnom vzťahu, ale aj osobám v inom obdobnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Iným obdobným vzťahom sú napríklad živnostníci, osoby vykonávajúci funkcie v rôznych právnických osobách (štatutári, dozorná rada) alebo stážisti, dobrovoľníci či iní odborní praktikanti.

Širšia ochrana aj pre iné osoby, ako je oznamovateľ, pred postihnutím odvetnými opatreniami aj pre:
1. blízku osobu oznamovateľa,
2. fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť,
3. fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá ovláda právnickú osobu, v ktorej má oznamovateľ účasť alebo v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby,
4. osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením a
5. zodpovednú osobu alebo osobu, ktorá sa podieľa na plnení úloh zodpovednej osoby.

Podľa dôvodovej správy sa „pracovnou činnosťou“ rozumie, v kontexte čl. 4 smernice (EÚ) 2019/1937, predovšetkým akýkoľvek druh pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, ako aj akýkoľvek zmluvný vzťah medzi oznamovateľom a fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, na základe ktorého oznamovateľ poskytuje určité služby či iné protiplnenie.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zavádza definíciu pojmu „odvetné opatrenie“.
Odvetným opatrením je neoprávnený postih voči oznamovateľovi alebo osobám podľa predchádzajúceho bodu, písm. a) až e), ktoré im môže spôsobiť ujmu. Novela zavádza aj demonštratívny (názorný) výpočet príkladov odvetných opatrení uvedený nižšie v článku.

Obchodné tajomstvo a oznámenie. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti už bude poskytovať ochranu aj tým osobám, ktoré spravia oznámenie v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. V tejto súvislosti by však oznamovateľ mal dbať na zverejňovanie len naozaj tých údajov, ktoré sú nevyhnutné pre dané oznámenie, pretože oznámenie informácii tvoriacich obchodné tajomstvo nad nevyhnutný rozsah, môže mať pre oznamovateľa následky.

Vnútorný systém preverovania oznámení. Novela tiež rozširuje okruh osôb, ktoré musia mať zavedený interný systém preverovania oznámení. Okrem zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami a okrem orgánov verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami, musí vnútorný systém vybavovania podnetov zaviesť aj zamestnávateľ, ktorý poskytuje finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia.

Zodpovedná osoba. Súčasťou vnútorného systému preverovania oznámení je tiež povinnosť subjektov uvedených v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti určiť zodpovednú osobu, ktorej úlohou bude práve preverovanie doručených oznámení. Zamestnávatelia, ktorí nie sú orgánom verejnej moci a súčasne zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov, môže pre tento účel ustanoviť aj tretiu osobu, t. j. osobu, ktorá nie je ich zamestnancom.

Sankcie. Novela tiež zavádza pokuty vo výške do 30 000,- EUR, do 50 000,- EUR a do 100 000,- EUR. Najvyššia pokuta hrozí tomu zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou a ktorý urobí voči oznamovateľovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov (ak sa takýto súhlas vyžaduje), alebo ktorý hrozí odvetným opatrením  oznamovateľovi alebo ho odvetným opatrením postihne. Najvyššia pokuta hrozí aj zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov a porušil niektorú zo zákonných povinností týkajúcich sa vnútorných systémov oznamovania. Predmetné ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti o pokutách nadobudnú účinnosť 1. septembra 2023.

Právna úprava rozširuje možnosti poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti. Tento zákon sa priamo dotýka škôl, ktorých:

zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo iný štátny orgán a zamestnávajú najmenej 5 zamestnancov alebo
škôl ktoré majú viac ako 50 zamestnancov v pracovnoprávnom pomere bez ohľadu na to, či ich zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, súkromný zriaďovateľ alebo iný subjekt.

Článok prináša informácie o zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti po poslednej jeho novele v podmienkach SR a s tým súvisiacich postupoch, činnostiach a dokumentácii. Upozorňuje riaditeľov škôl na niektoré opatrenia súvisiace s oznamovaním protispoločenskej činnosti, povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, napr. povinnosť ustanoviť zodpovednú osobu, vypracovať vnútorný systém kontroly a ten mať upravený vo vnútornej smernici. Rovnako tak tento článok v základoch ozrejmuje postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov. Zároveň dáva príspevok do pozornosti možnosti oznamovateľa, ako požiadať o svoju ochranu voči diskriminácii, resp. šikanovaní zo strany zamestnávateľov, aké môžu odvetné opatrenie zamestnávateľa sú v rozpore so zákonom, v prípade podania oznámenia, ako aj možnosť odmeny oznamovateľa za pomoc pri usvedčení vinníka.

Zamestnávateľ je povinný mať zosúladený vnútorný systém vybavovania oznámení so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v znení novely č. 189/2023 Z. z. (t. j. Vnútorný predpis – smernicu) od účinnosti predmetnej novely, t. j. od 1. júla 2023.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo predchádzajúci zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre SR v rámci Fázy 3 hodnotení, pričom aktuálny zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadväzuje na predchádzajúcu právnu úpravu a túto aj rozširuje. Problematiku ochrany oznamovateľov najmä korupčného správania upravujú aj viaceré medzinárodné dokumenty ako Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii a Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii.

2. Základné pojmy

2.1 Whistleblowing

Keďže záujmom spoločnosti je predchádzanie a odhaľovanie protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, tak vznikla potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing).

Pojem whistleblowing pochádza z anglického slovného spojenia „blow the whistle“ (preklad: zapískať na píšťalke) a má evokovať predstavu varovnej píšťalky, ktorá zaznie, keď sa porušujú pravidlá. Termín vznikol na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia ako označenie pre prípady, keď súčasný alebo bývalý zamestnanec organizácie upozorní príslušný orgán oprávnený na preverenie nelegitímnych, neetických alebo nezákonných praktík na pracovisku, ktoré sa dejú so súhlasom nadriadených a sú v rozpore s verejným záujmom, prípadne ktoré ohrozujú verejnosť.

Z vyššie uvedeného spoločensky prospešného konania však môžu plynúť pre ich aktérov rôzne hrozby od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované.

Možné postihy za poskytnutie informácií však nemusia viesť len priamo k ohrozeniu života alebo zdravia, môžu spočívať aj v menej násilných spôsoboch smerujúcich k ohrozeniu ekonomickej stability a príjmu osoby poskytujúcej informácie. Najmä zamestnancov ako osôb disponujúcich často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Je preto potrebné chrániť tieto osoby pred prípadnými odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa.

2.2 Kriminalita

Pojem kriminalita a iná protispoločenská činnosť sú subsumované pod širší pojem „protispoločenskej činnosti“.

Kriminalitou sa rozumie také konanie, ktoré je trestným činom. Kriminalita je súhrn trestných činov, ktoré spáchali či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti trestnoprávne zodpovední jedinci na istom mieste a za isté obdobie.

2.3 Iná protispoločenská činnosť

Pod inou protispoločenskou činnosťou sa rozumieme konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom, no taktiež aj konanie, ktoré pôsobí negatívne na spoločnosť a nie je priestupkom ani správnym deliktom. Jednotlivé druhy inej protispoločenskej činnosti zákonodarca zámerne nedefinoval z dôvodu rôznorodosti, pretože ide o napríklad nadmerné požívanie alkoholických nápojov, žobranie, agresívne správanie na verejnosti, prostitúcia, rôzne druhy patologickej závislosti – drogy, hracie automaty, internet.

2.4 Závažná protispoločenská činnosť

Na rozdiel od inej protispoločenskej činnosti zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti presne definuje, čo je považované za závažnú protispoločenskú činnosť. Závažná protispoločenská činnosť je protiprávne konanie, ktoré je:

trestné činy podľa § 168 (Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi), § 170 (Ohrozovanie zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami), § 170b (Falšovanie liekov a zdravotníckej pomôcky), § 177 (Neposkytnutie pomoci), § 212 (Krádež), § 213 (Sprenevera), § 217 (Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla), § 221 (Podvod), § 226 (Neoprávnené obohatenie), § 233a (Legalizácia výnosu z trestnej činnosti), § 237 až 240 (Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku), § 243 (Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania), § 243a (Marenie exekučného konania), § 247 (Neoprávnený prístup do počítačového systému), § 247d (Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov), § 251a (Neoprávnené zamestnávanie), § 252 až 254 (Neoprávnené obchodovanie s devízovými hodnotami a poskytovanie devízových služieb, Nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov, Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou) , § 261 až 263 (Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie), § 266 až 268 (Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe), § 271 (Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov), § 278a (Marenie výkonu správy daní), § 283 (Porušovanie autorského práva), § 299a (Neoprávnené uskutočňovanie stavby), § 302 (Neoprávnené nakladanie s odpadmi), § 305 (Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov), § 326 až 327a (Trestné činy verejných činiteľov), § 328 až 336b (trestné činy korupcie), § 336d (Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody), § 348 (Marenie výkonu úradného rozhodnutia), § 352a (Falšovanie a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie) alebo § 374 (Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi) Trestného zákona,
trestný čin, za ktorý TZ ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou dva roky,
správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom, alebo
správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30000 EUR.

2.5 Oznámenie

Oznámením sa rozumie uvedenie skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom.

2.6 Kvalifikované oznámenie

Kvalifikované oznámenie je také oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu, alebo usvedčeniu páchateľa. Pri kvalifikovanom oznámení je poskytnutá ochrana dôraznejšia a pre oznamovateľa jednoduchšia.

Pri využívaní oznamovania je potrebné v tejto súvislosti upozorniť na to, že sa kladie dôraz na ochranu oznamovateľa a získanie informácií.

Ak pôjde o trestné konanie alebo o konanie o správnom delikte, prokurátor v trestnom konaní alebo správny orgán v konaní o správnom delikte posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky oznamovateľa a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ochrana bude spočívať v odsúhlasení pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný súhlas zamestnanca, Úradom na ochranu oznamovateľov. V tejto súvislosti je potrebné ešte poukázať na výnimku z vyššie uvedeného, keď sa súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov nevyžaduje. Táto výnimka sa aplikuje v prípadoch, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.

V zmysle § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní alebo správny orgán nekonajú o ochrane zamestnanca ex offo, ale len na návrh.

Pri oznámení možno využiť interný alebo externý kanál.

Interný kanál je akékoľvek oznámenie protispoločenskej činnosti zamestnávateľovi, ktoré má pomôcť samotnému zamestnávateľovi, aby si chránil svoju dobrú povesť a svoje vlastné zdroje, zároveň vytvára priestor, aby sa vyhol prípadným postihom, v niektorých prípadoch aj trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Malo by to teda byť v jeho záujme, aby so svojimi zamestnancami komunikoval. Pri takomto oznámení postupuje zamestnávateľ v zmysle vypracovanej internej smernice, ako aj v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Externý kanál je akékoľvek kvalifikované oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti prokurátorovi alebo správnemu orgánu, pričom pri takomto oznámení má oznamovateľ právo podať žiadosť o ochranu. Bližšie sa žiadosti o ochranu venuje pozornosť v bode 4 tohto článku.

Základný rozdiel medzi interným a externým kanálom je v subjekte, ktorému je oznámenie podané, ako aj v druhu protispoločenskej činnosti (t. j. či ide o protispoločenskú činnosť, alebo o závažnú protispoločenskú činnosť.

3. Cieľ zákona

Cieľom zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je prijatie takých ochranných opatrení, ktoré by motivovali zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním.

Pri oznamovaní protispoločenskej činnosti je však potrebné mať na pamäti, že zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti naďalej zachováva povinnosť mlčanlivosti, a to:

o ochrane utajovaných skutočností,
o ochrane poštového tajomstva,
o ochrane bankového tajomstva,
o ochrane telekomunikačného tajomstva,
o ochrane daňového tajomstva,
o ochrane dôverných štatistických údajov,
o poskytovaní a sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie,
o povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb,
o povinnosti mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb.

Oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a nejde o povinnosť mlčanlivosti uvedenú vyššie pod písm. a) až h) vyššie.

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, Úrad na ochranu oznamovateľov, alebo zamestnávateľovi a uvedenie v ňom skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, a ktoré môžu prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa.

Za oznamovateľa sa považuje aj fyzická osoba, ktorá v dobrej viere:

urobí oznámenie a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa skončil, ak sa dozvedela informácie o protispoločenskej činnosti počas trvania tohto pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu,
urobí oznámenie a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol, ak sa dozvedela informácie o protispoločenskej činnosti počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov,
urobila oznámenie anonymne a jej totožnosť bola odhalená,
zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti, ktoré sa dozvedela počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol alebo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu alebo po skončení pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu z dôvodu, že:
1. urobila oznámenie prostredníctvom vnútorného systému preverovania oznámení a nebola oboznámená s výsledkom preverenia, alebo neboli prijaté vhodné opatrenia a následne urobila takéto oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebola v primeranej lehote oboznámená so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,
2. urobila oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebola v primeranej lehote oboznámená so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,
3. je dôvodná obava, že protispoločenská činnosť môže predstavovať bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu alebo
4. je dôvodná obava, že v prípade urobenia oznámenia orgánu príslušnému na prijatie oznámenia by jej hrozil postih alebo vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu hrozí, že orgány na prijatie oznámenia nezabezpečia nestranné a nezávislé preverenie skutočností uvedených v oznámení.

Chráneným oznamovateľom je osoba, ktorá podľa zákona urobila kvalifikované oznámenie, o čom jej prokurátor alebo orgán príslušný na konanie v správnom delikte doručil písomné oznámenie o poskytnutí ochrany

Oznamovateľ a osoba, ktorá sa podľa vyššie uvedeného považuje za oznamovateľa, sa nemôže vzdať práva na ochranu pred postihom odvetným opatrením.

Z vyššie uvedenej definície oznamovateľa vyplýva, že nevyhnutná je:

existencia určitého vzťahu k organizácii, ktorej sa oznámenie týka, pričom najčastejšie je tento vzťah vyjadrený v podobe zamestnaneckého vzťahu, no nevylučujú sa ani iné spôsoby prepojenia na organizáciu, ktorej sa oznámenie týka,
existencia dobrej viery a úprimného presvedčenia.

Úprimné presvedčenie predstavuje, že poskytnuté informácie sú v čase oznámenia pravdivé.

Dobrá viera je konanie fyzickej osoby, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v čase oznámenia má, sa odôvodnene domnieva, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé.

V pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Týmto zákonom sa neposkytuje ochrana úmyselne nepravdivým oznámeniam.

Odvetným opatrením je konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti a ktoré oznamovateľovi alebo osobe, ktorá sa podľa vyššie uvedeného považuje za oznamovateľa spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu; odvetným opatrením podľa predchádzajúcej vety je najmä:

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru,
skončenie v skúšobnej dobe alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú,
odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia,
zmena pracovných povinností, miesta výkonu práce alebo zmena pracovného času,
zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku,
neposkytnutie odbornej prípravy,
disciplinárne opatrenie,
nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie,
poškodzovanie dobrej povesti,
odstúpenie od zmluvy o dodávke tovarov a služieb,
zrušenie licencie alebo povolenia.

4. Žiadosť o poskytnutie ochrany

4.1 Žiadosť o poskytnutie ochrany v rámci trestného konania

Pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, možno podať zároveň s oznámením alebo počas trestného konania žiadosť o poskytnutie ochrany.

Podáva sa:

písomne alebo ústne do zápisnice prokurátorovi,
ak sa podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému vo veci konať.

Žiadosť obsahuje:

meno, priezvisko,
dátum narodenia,
pobyt oznamovateľa, ktorý podáva žiadosť,
miesto výkonu jeho práce a označenie jeho zamestnávateľa;
žiadosť obsahuje aj údaje o blízkej osobe, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ alebo je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa a oznamovateľ žiada o ochranu aj pre túto blízku osobu.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť o poskytnutie ochrany, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov. Prokurátor spolu s týmto oznámením doručí oznamovateľovi aj poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa.

Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní oznámení zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala oznámenie.

4.2 Žiadosť o poskytnutie ochrany v rámci konania o správnom delikte

Pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je správnym deliktom, možno podať zároveň s oznámením alebo počas konania o správnom delikte žiadosťou o poskytnutie ochrany.

Podáva sa:

písomne alebo ústne do zápisnice orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte,
ak sa podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému vo veci konať.

Žiadosť obsahuje:

meno, priezvisko,
dátum narodenia,
pobyt oznamovateľa, ktorý podáva žiadosť,
miesto výkonu jeho práce a označenie jeho zamestnávateľa;
žiadosť obsahuje aj údaje o blízkej osobe, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ alebo je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa a oznamovateľ žiada o ochranu aj pre túto blízku osobu.

V zmysle § 6 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak správny orgán zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť o poskytnutie ochrany, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov. Správny orgán spolu s týmto oznámením doručí oznamovateľovi aj poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa.

Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní oznámení zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala oznámenie.

Aby nedochádzalo k zneužitiu inštitútu zamestnanca ako oznamovateľa voči zamestnávateľovi, zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ustanovuje päť foriem zániku ochrany oznamovateľa.

4.3 Zánik ochrany

Podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je zánik ochrany oznamovateľa aj v dispozičnej sfére oznamovateľa, pričom jedným zo spôsobov jej zániku je doručenie žiadosti o zánik ochrany Úradu na ochranu oznamovateľov. Ten má povinnosť upovedomiť o tejto skutočnosti zamestnávateľa, prokurátora alebo správny orgán.

K zániku ochrany oznamovateľa dôjde aj v prípade, ak sa preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere, ktorá je základným subjektívnym predpokladom na poskytnutie ochrany podľa zákona. V prípade skončenia alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu nie je možné poskytnúť oznamovateľovi ochranu podľa zákona, a to pre absenciu právneho titulu na jej poskytnutie. Zamestnávateľ má povinnosť upovedomiť o tejto skutočnosti Úrad na ochranu oznamovateľov, prokurátora alebo správny orgán.

Obdobne medzi dôvody zániku ochrany patrí aj uplynutie troch rokov od skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte (ochrana však nezaniká a trvá ďalej, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu). Ochrana, ktorú oznamovateľovi poskytuje zákonná úprava, zaniká aj jeho právoplatným odsúdením za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy, ktorý oznamovateľ spáchal v súvislosti s podaným kvalifikovaným oznámením.

Oznamovatelia, ktorí urobili kvalifikované oznámenie, a ten oznamovateľ, proti komu bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu, majú v zmysle zákona nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vykonáva osvetu v súvislosti s podávaním oznámení a poskytovaním ochrany.

V zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti pribudla Úradu na ochranu oznamovateľov možnosť rozhodnúť v prípadoch hodných osobitného zreteľa, že Úradu na ochranu oznamovateľov uhradí náklady na advokáta alebo iného právneho zástupcu namiesto oznamovateľa, ak ho oznamovateľa potreboval v súvislosti s urobením oznámenia.

4.4 Poskytovanie ochrany

Ochrana zamestnanca sa bude poskytovať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či sa oznámenie urobí smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo oznámenia na začatie konania o správnom delikte, alebo či sa oznámenie podal smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému. Takisto môže ísť buď o preventívnu ochranu, alebo o následné ochranné opatrenia.

O poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, bude môcť požiadať zamestnanec v ktoromkoľvek štádiu trestného konania. O vzniku ochrany rozhodne prokurátor, doručením ich písomného oznámenia zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom. Oznámenie sa doručí aj zamestnancovi a Úradu na ochranu oznamovateľov.

Ak prokurátor zistí, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, oznámi túto skutočnosť oznamovateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov s poučením o možnosti požiadať o preskúmanie takéhoto rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia o neposkytnutí ochrany. Preskúmanie zabezpečuje nadriadený prokurátor, pričom tento môže aj sám rozhodnúť o priznaní ochrany.

Pri správnych deliktoch sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá orgánu, ktorý je príslušný na konanie o delikte, ktorý aj rozhodne o vzniku ochrany. Ak Správny orgán zistí, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, oznámi túto skutočnosť oznamovateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov s poučením o možnosti požiadať o preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Tak ako je to v prípade oznámenia o trestnej činnosti, aj v tomto prípade môže požiadať oznamovateľ za obdobných podmienok o preskúmanie nepriznania ochrany s tým, že na preskúmanie je príslušný nadriadený správny orgán.

Ochranu zamestnanca bude vykonávať Úrad na ochranu oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov má sídlo v Bratislave. Úrad na ochranu oznamovateľov rozhoduje vo veciach ochrany oznamovateľa pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti a o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu; kontroluje uplatňovanie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti; kontroluje dodržiavanie ustanovení o poskytnutí ochrany a výkone ochrany; kontroluje spôsob, akým sa zamestnávateľ správal k oznamovateľovi v čase po podaní oznámenia; kontroluje dodržiavanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení; oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu zamestnanca v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti; zvyšuje povedomie verejnosti a zamestnávateľov o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateľom; poskytuje poradenstvo zamestnávateľom pri vypracovávaní vnútorného predpisu a mechanizmu jeho dodržiavania; poskytuje poradenstvo a konzultácie v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti; vydáva odborné stanoviská a metodické usmernenia vo veciach ochrany oznamovateľov; zabezpečuje praktickú odbornú prípravu a školenia zodpovedných osôb; spolupracuje so štátnymi orgánmi pri tvorbe právnych predpisov a predkladá ústredným orgánom štátnej správy podnety na ich zmenu na základe vlastných zistení a poznatkov; spolupracuje so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a s mimovládnymi organizáciami vo veciach ochrany oznamovateľov; spolupracuje s obdobnými inštitúciami a organizáciami Európskej únie a iných krajín; a plní aj iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitné predpisy.

Zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch proti zamestnancovi, na ktoré nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov.

Priznanie postavenia chráneného oznamovateľa má zamedziť nepriaznivým úkonom zamestnávateľa proti zamestnancovi, napríklad pred znížením platu, zrážkou z platu, preradením na nižšiu prácu alebo predčasným ukončením pracovného pomeru.

Zamestnávateľ bude znášať obrátené dôkazné bremeno. Úrad na ochranu oznamovateľov odsúhlasí navrhovaný právny úkon len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Ochrana zamestnanca nie je neobmedzená. Pôjde najmä o prípady, keď zamestnávateľ môže právny úkon voči zamestnancovi spoľahlivo odôvodniť, napríklad manažérskymi dôvodmi, pred postihom napríklad v prípade absencie v práci či požívania alkoholu v pracovnom čase. Zákon zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania.

Istú formu ochrany oznamovateľa obsahuje aj § 79 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), v zmysle ktorého sa nevzťahuje limitácia priznania náhrady mzdy na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je totiž zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať.

Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Ak však k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy sa naňho nevzťahujú, a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť oznamovateľovi plnú náhradu mzdy za celý čas.

5. Zachovanie anonymity oznamovateľa

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti umožňuje zachovať anonymitu oznamovateľa pred zamestnávateľom pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti. Oznamovateľ si od prokurátora, resp. správneho orgánu, môže vyžiadať iba potvrdenie o tom, že je oznamovateľ, a to môže využiť až v prípade, keď zamestnávateľ urobí voči nemu negatívny pracovnoprávny úkon. Na základe tohto potvrdenia Úrad na ochranu oznamovateľov môže pozastaviť účinnosť tohto pracovnoprávneho úkonu.

Zamestnávateľ je povinný v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala oznámenie, čo znamená, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, že o totožnosti oznamovateľa bude informovaná len zodpovedná osoba, resp. iná zákonom určená osoba.

Oznamovateľ nemôže byť z dôvodu podania oznámenia žiadnym spôsobom prenasledovaný či postihnutý. Zamestnávateľ nemôže urobiť voči oznamovateľovi žiadny právny úkon bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, t. j. nemôže napríklad skončiť jednostranne pracovný pomer s oznamovateľom s výnimkou situácie, ak ide o skončenie pracovného pomeru z dôvodu, ktorý je nezávislý od posúdenia zamestnávateľa.

K ochrane oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti (whistleblowing) sa už vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý už vo viacerých svojich rozhodnutiach prejudikoval, že whistleblowing je chránený článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako jeden z aspektov práva na slobodu prejavu (napr. Guja v. Moldavská republika, Heinisch v. Nemecko).

6. Odmena oznamovateľa

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ustanovuje aj možnosť poskytnúť oznamovateľovi, ktorý urobil kvalifikované oznámenie o závažnej protispoločenskej činnosti, odmenu. O odmenu môže požiadať aj oznamovateľ v inom obdobnom vzťahu, ktorý urobil kvalifikované oznámenie a podal žiadosť o poskytnutie odmeny.

Ide o nenárokovateľnú odmenu a bude možné o ňu požiadať v trestnom konaní, ak

bola podaná obžaloba,
bol podaný návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,
bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo
trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo
alebo v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.

Prokurátor alebo správny orgán oznámi oznamovateľovi jednu zo skutočností uvedených vyššie a od doručenia tohto oznámenia do šiestich mesiacov môže oznamovateľ požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov o poskytnutie odmeny.

Od 1. júla 2023 novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti umožňuje oznamovateľovi podať žiadosť o poskytnutie odmeny aj v prípade, ak oznamovateľ nemal štatút chráneného oznamovateľa, ani nemal od prokuratúry či správneho orgánu potvrdenie, že jeho oznámenie je kvalifikované a zároveň oznamovateľovi neboli doručované rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 zákona (t. j. podanie obžaloby, schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia v správnom konaní o spáchaní správneho deliktu). Zároveň však naďalej platí, že odmena môže byť poskytnutá iba oznamovateľom, ktorí urobili kvalifikované oznámenie.

Úrad na ochranu oznamovateľov bude môcť poskytnúť odmenu do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (v súčasnosti 35 000 EUR). Odmena má vyjadriť naplnenie verejného záujmu tým, že sa odvíja najmä od miery zásluh oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení jej páchateľa, ušlého zárobku oznamovateľa a rozsahu uchráneného majetku alebo vráteného majetku, ak ho možno vyčísliť.

Rozhodovaciu právomoc zákon zveruje Úradu na ochranu oznamovateľov. Základnou podmienkou priznania odmeny je existencia jedného z dôvodov uvedených vyššie.

Ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti týkajúce sa odmeny za urobenie kvalifikovaného oznámenia sa nevzťahujú na blízku osobu oznamovateľa. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

7. Povinnosti zamestnávateľa

Medzi povinnosti možno zaradiť povinnosť zamestnávateľa:

1.Mať zodpovednú osobu
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý poskytuje finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, je povinný určiť organizačnú zložku alebo osobu (tzv. „zodpovednú osobu“), ktorá bude plniť úlohy zamestnávateľa v procese oznamovania protispoločenskej činnosti. V obci a vo vyššom územnom celku je zodpovednou osobou hlavný kontrolór.

Na základe zmluvy so zamestnávateľom môže v zamestnávateľovom mene prijímanie a potvrdenie oznámení vykonávať aj iná osoba, ktorá nie je jeho zamestnancom. Osoba podľa prvej vety môže vykonávať aj preverovanie oznámení v mene zamestnávateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci a ktorý zamestnáva menej ako 250 zamestnancov.

Podľa uvedeného znenia je možné ďalej delegovať niektoré úlohy zamestnávateľa (v tomto prípade činnosť zodpovednej osoby podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti) na externé zodpovedné osoby, a to v rozsahu prijímania a potvrdzovania oznámení. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a nie sú orgánmi verejnej moci, môžu poveriť externé zodpovedné osoby aj preverovaním oznámení, avšak naďalej zamestnávateľovi zostáva povinnosť vykonávať preverovanie oznámení aj zodpovednou osobu v rámci jeho organizácie (internou zodpovednou osobou).

V zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je orgánom verejnej moci:

štátny orgán, obec, vyšší územný celok,
právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,
právnická osoba s majetkovou účasťou osoby uvedenej v prvom bode alebo v druhom bode,
právnická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy.

Zamestnávateľ, ktorým je orgánom verejnej moci, plní úlohu vydať vnútorný predpis a prostredníctvom zodpovednej osoby plní úlohy:

označiť zodpovednú osobu a spôsoby podávania oznámení, ktoré musia byť zverejnené,
preverovať doručené oznámenia,
zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa a totožnosti dotknutej osoby,
odpovedať oznamovateľovi a informovať ho o spôsobe vybavenia jeho oznámenia,
viesť evidenciu oznámení,
prijímať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení,
prijímať opatrenia proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti
aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii a príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, vo vzťahu k fondu, ktorý je v jeho správe, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak táto právnická osoba zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa alebo štatutárneho orgánu materskej spoločnosti. Zodpovednou osobou môže byť priamo štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zodpovedná osoba musí mať odborné predpoklady na plnenie úloh podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Na základe zmluvy môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu s organizáciou. Takouto úlohou môže zamestnávateľ poveriť aj organizácie, ktoré sa špecializujú na tento druh služieb informačnej bezpečnosti (externé zodpovedné osoby). V zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je možné ďalej delegovať niektoré úlohy zamestnávateľa na takéto externé zodpovedné osoby, a to v rozsahu prijímania a potvrdzovania oznámení. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a nie sú orgánmi verejnej moci môžu poveriť externé zodpovedné osoby aj preverovaním oznámení, avšak naďalej zamestnávateľovi zostáva povinnosť vykonávať preverovanie oznámení aj zodpovednou osobu v rámci jeho organizácie (internou zodpovednou osobou).

Zodpovedná osoba môže plniť aj iné úlohy, tie však nesmú viesť ku konfliktu záujmu. Zamestnávateľ nesmie zodpovednú osobu za výkon jej úloh postihovať a musí jej umožniť nezávislé plnenie úloh vrátane poskytnutia dostatočných prostriedkov a súčinnosti.

2. Označiť zodpovednú osobu

Označenie zodpovednej osoby musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom. Zamestnávateľ je povinný sprístupniť informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme.

3. Prijať oznámenie
Oznamovateľ môže urobiť oznámenie zodpovednej osobe zamestnávateľa písomne či emailom, alebo aj ústne, keďže zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti explicitne nestanovuje povinnú formu oznámenia. Ak sa oznámenie môže urobiť ústne, oznamovateľ môže požiadať o osobné stretnutie v primeranej lehote.

Pri prijímaní, preverovaní a evidencii oznámení je zamestnávateľ povinný zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa a totožnosti dotknutej osoby; na poskytnutie informácie o totožnosti oznamovateľa je potrebný jeho písomný súhlas. Týmto však nie je dotknutá povinnosť poskytnúť informácie o totožnosti oznamovateľa a informácie o totožnosti dotknutej osoby na účely trestného konania alebo konania o správnom delikte. Cieľom je predísť neoprávneným zásahom do osobnostných práv osôb, proti ktorým oznámenie smeruje, počas vykonávania preverovania oznámenia, pričom tieto práva podliehajú ochrane aj podľa iných zákonov (napr. § 11 – 16 Občianskeho zákonníka).

4. Preverovať doručené oznámenia
Každý zamestnávateľ je povinný prijať a preveriť každé oznámenie a oznámiť oznamovateľovi výsledok preverenia oznámenia a opatrenia, ak sa prijali na základe preverenia oznámenia do 90 dní od jeho prijatia alebo ak sa prijatie oznámenia nepotvrdilo, do 90 dní od uplynutia siedmich dní od prijatia oznámenia.

Zamestnávateľ je v stanovenom termíne povinný odpovedať oznamovateľovi a informovať ho o spôsobe vybavenia jeho oznámenia. Vybavením oznámenia je aj jeho postúpenie zamestnávateľom na vybavenie podľa Trestného poriadku alebo podľa zákona o priestupkoch alebo zákona o kontrole v štátnej správe. Ak výsledkom preverenia oznámenia je postúpenie veci na vybavenie podľa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov, zamestnávateľ je povinný o tejto skutočnosti vopred informovať oznamovateľa; to neplatí, ak by informovaním oznamovateľa mohlo byť zmarené prešetrenie oznámenia. Zamestnávateľ je povinný vyžiadať si výsledok vybavenia v rozsahu, ako to umožňuje osobitný predpis a do desiatich dní od doručenia tohto výsledku s ním oboznámiť oznamovateľa.

5. Implementovať technický prostriedok na vybavovanie oznámení
Spôsob podávania oznámení musí byť verejne známy a pre všetkých zamestnancov prístupný obvyklým a bežne dostupným spôsobom 24 hodín denne. Z dôvodu naplnenia účelu zákona sprístupniť technické prostriedku na vybavovanie oznámení širokému okruhu zamestnancov sa odporúča sprevádzkovať aspoň dva spôsoby oznamovania, napr. možnosť podávania písomných oznámení do schránky na to určenej umiestnenej na určenom oddelení, ktorá je všetkým zamestnancom dostupná bez toho, aby bolo možné odpozorovať, kto ku schránke pristupuje (napr. aj kamerovým systémom), alebo prostredníctvom webovej služby vytvorenej na internetovej, resp. intranetovej stránke.

4. Zaviesť interný proces na vybavovanie oznámení
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zakotvuje povinnosť orgánov verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení (ďalej aj ako „vnútorný systém vybavovania oznámení“). Pôjde o oznámenia, ktoré budú poukazovať nielen na protiprávne konanie, ale aj na iné nekalé, neetické či nehospodárne konanie a takisto anonymné oznámenia o závažnej protispoločenskej činnosti. Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito oznámeniami.

Ostatní zamestnávatelia, t. j. tí, ktorí zamestnávajú 50 zamestnancov a menej, a orgány verejnej moci, ktoré zamestnávajú menej ako 4 zamestnancov, si takýto mechanizmus môžu zaviesť na dobrovoľnej báze.

Zamestnávateľ je povinný vždy prešetriť oznámenia oznamovateľa a oboznámiť osobu, ktorá podala oznámenie, s výsledkom jeho preverenia v zákonnej 90-dňovej lehote počítanej odo dňa prijatia oznámenia alebo ak sa prijatie oznámenia nepotvrdilo, do 90 dní od uplynutia siedmich dní od prijatia oznámenia.

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť aktualizáciu existujúceho vnútorného systému vybavovania oznámení v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej alebo vypracovať nový vnútorný predpisu v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti od účinnosti predmetnej novely, t. j. od 1. júla 2023.

Vnútorný predpis určí podrobnosti o:

podávaní oznámení,
preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení,
zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa a totožnosti dotknutej osoby,
evidovaní oznámení,
oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia,
spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení.
prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení,
prijímaní opatrení proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti.

Evidenciu oznámení je zamestnávateľ povinný viesť počas obdobia najmenej troch rokov odo dňa doručenia oznámenia v rozsahu:

dátum doručenia oznámenia,
meno, priezvisko a adresa pobytu oznamovateľa;
predmet oznámenia,
výsledok preverenia oznámenia,
dátum skončenia preverenia oznámenia.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zakotvuje požiadavku, aby zamestnávateľ prijal také technické a organizačné opatrenia, ktoré zodpovedajú najnovším poznatkom pri zohľadnení výšky nákladov na ich vykonanie a možnostiam zamestnávateľa na zabezpečenie preverovania oznámení v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Prijatými opatreniami sa má zaistiť primeraná úroveň a kvalita preverovania oznámení vrátane zachovávania dôvernosti, dostupnosti pre zamestnancov, ochrany osobných údajov a pod. Prijatie konkrétnych opatrení je vecou zamestnávateľa. Účelom je, aby zamestnávateľ bol schopný v primeranej miere predchádzať protispoločenskej činnosti, včas ju identifikovať, preveriť a minimalizovať prípadné škody.

Účinnosťou Nariadenia č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), a prijatím zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov sa už táto evidencia nepovažuje za osobitný informačný systém s osobnými údajmi, ktorý je potrebné registrovať na Úrade na ochranu osobných údajov.

Zánik povinnosti registrovať túto evidenciu na Úrade na ochranu osobných údajov však žiadnym spôsobom nemá vplyv na povinnosť zamestnávateľa dodržiavať pri spracúvaní osobných údajov oznamovateľov povinnosť dodržiavať Nariadenie č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zamestnávateľ je povinný mať tento informačný systém uvedený v Zázname o spracovateľských činnostiach.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v kontexte s Nariadením č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov osobitným zákonom, ktorý je právnym základom na spracúvanie osobných údajov fyzických osôb.

8. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu a neplatnosť právneho úkonu

Oznamovateľ oznámenia o protispoločenskej činnosti, ktorý sa domnieva, že je v tejto súvislosti postihovaný, môže požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Ten môže pozastaviť účinnosť postihu na 30 dní s tým, že ak sa v tejto lehote zamestnanec obráti na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pozastavenie účinnosti postihu trvá až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Rovnaká úroveň ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch ako zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti poskytuje oznamovateľovi, sa poskytuje aj blízkej osobe oznamovateľa, zodpovednej osobe a zamestnancom, ktorí sa podieľajú na plnení úloh zodpovednej osoby.

Právny úkon zamestnávateľa nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu má však dočasný charakter a uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia o pozastavení účinnosti, vydaného Úradom na ochranu oznamovateľov, ktorý toto potvrdenie doručuje zamestnávateľovi, a osobe, ktorá podala oznámenie v rámci vnútorného systému vybavovania oznámení, toto pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu zaniká.

Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka.

Zákon rozširuje možnosť využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu aj na ďalšie osoby, napr. keď fyzická osoba nepodá oznámenie príslušnému orgánu alebo zamestnávateľovi, ale skutočnosti o protispoločenskej činnosti zverejní. Podmienkou však je, že táto osoba sa musí oprávnene domnievať, že podanie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu, resp. by mohlo viesť k jej postihu. Pri zverejnení skutočností o protiprávnej činnosti musí však takáto osoba rešpektovať ochranu utajovaných skutočností, tajomstiev chránených osobitnými zákonmi a povinnosť mlčanlivosti v ustanovených prípadoch.

Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa bude rozšírenie zákazu diskriminácie aj z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti.

Z toho vyplýva následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačného konania, aby sa napravil protiprávny stav alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie. Môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu (napríklad výpovede), ktorého účinnosť bola pozastavená.

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi len s predchádzajúcim súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov. Pokiaľ nedôjde k udeleniu súhlasu, právny úkon zamestnávateľa proti oznamovateľovi je neplatným.

Právny úkon, na ktorý Úradu na ochranu oznamovateľov neudelil súhlas, je neplatný.

Zákon však upravuje aj prípady, v ktorých sa nevyžaduje poskytnutie súhlasu Úradom na ochranu oznamovateľov. Ide o pracovnoprávne úkony, ktorými sa priznáva nárok, a o tie prípady, ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nie je na strane zamestnávateľa. V rámci schvaľovania právneho úkonu zohráva rozhodujúcu úlohu zamestnávateľ, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno pri preukázaní skutočnosti, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti neexistuje príčinná súvislosť. Hovoríme o inštitúte obráteného dôkazného bremena.

Zákon neumožňuje zamestnávateľovi ani oznamovateľovi podať odvolanie proti rozhodnutiu Úradu na ochranu oznamovateľov.

9. Prevencia protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy

Štát podporuje prevenciu protispoločenskej činnosti a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie protispoločenskej činnosti. Cieľom výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa § 4 písm. h) a § 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie uvedených cieľov, môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu podľa zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

10. Sankcie

Kompetentným orgánom, ktorý bude kontrolovať dodržiavanie zákona o protispoločenskej činnosti, je Úrad na ochranu oznamovateľov. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti za neplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania oznámení v ňom uvedených ukladá Úradu na ochranu oznamovateľov možnosť uložiť dotknutým zamestnávateľom pokutu do 100 000 EUR.

Priestupku sa dopustí ten, kto:

hrozí postihom, pokúsi sa o postih alebo postihne oznamovateľa v súvislosti s urobením alebo zverejnením oznámenia,
poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby, alebo
sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu alebo zverejneniu oznámenia.

Za priestupok uvedený vyššie môže Úrad na ochranu oznamovateľov uložiť pokutu do 6 000 EUR. Tomu, kto do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o spáchaní priestupku spácha niektorí z vyššie uvedených priestupkov opakovane, môže úrad uložiť pokutu do 12 000 EUR.

Fyzickej osobe a osobe oprávnenej robiť právne úkony za školu, ktoré v určenej lehote nesplnili povinnosti umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon kontroly a pod., tak ako je to pri výkone inšpekcie práce, môže inšpektorát práce uložiť poriadkovú pokutu do 500 EUR, a to aj opakovane, ak povinnosť nesplnili ani v novourčenej lehote.

Úrad na ochranu oznamovateľov môže uložiť pokutu až do 100 000 eur zamestnávateľovi, ktorý neprijal opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole plnenia povinností, nepredložil úradu písomnú správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, ktorý urobí voči inej osobe ako je oznamovateľ podľa § 1 ods. 4 pracovnoprávny úkon bez súhlasu Úrad na ochranu oznamovateľov, ak sa súhlas vyžaduje, hrozí postihom odvetným opatrením alebo sa pokúsi o postih odvetným opatrením. Pri opakovanom porušení povinností podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zvýšiť pokutu až na dvojnásobok.

11. Úrad na ochranu oznamovateľov

Úrad na ochranu oznamovateľov je nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a jeho sídlom je Bratislava s možnosťou zriaďovať svoje detašované pracoviská aj mimo hlavného mesta. Na čele úradu je predseda, ktorý zodpovedá za činnosť úradu.

K zavedeniu Úradu na ochranu oznamovateľov došlo z dôvodu, že nie je vhodné spájať postavenie inšpektorátu práce ako „ochrancu“ oznamovateľov s jeho postavením nestranného správneho orgánu v sporoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Okrem toho, len samotné poskytovanie ochrany oznamovateľom (poskytovanie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom alebo pozastavovanie účinnosti pracovnoprávneho úkonu) je z celkového pohľadu spoločnosti nepostačujúce. Je potrebné k tomu pridať väčšiu verejnú angažovanosť „ochrancu“ oznamovateľov, zvyšovanie povedomia verejnosti o nich, preventívnu a poradenskú činnosť nielen pre samotných oznamovateľov, ale aj pre orgány verejnej moci a ostatných zamestnávateľov, monitorovanie a vyhodnocovanie uplatňovania zákona v praxi.

Hlavnou úlohou Úradu na ochranu oznamovateľov je poskytovanie ochrany oznamovateľom, a to tak vo forme odsúhlasovania pracovnoprávnych úkonov zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, ako aj vo forme pozastavovania účinnosti pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči oznamovateľovi.

Medzi ďalšie úlohy Úradu na ochranu oznamovateľov patrí aj:

kontrola uplatňovania zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti,
kontroluje dodržiavanie ustanovení o poskytnutí ochrany a výkone ochrany,
kontroluje spôsob, akým sa zamestnávateľ alebo dotknutá osoba správala k oznamovateľovi v čase po podaní oznámenia,
kontroluje dodržiavanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení,
oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu oznamovateľa v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti,
zvyšuje povedomie verejnosti a zamestnávateľov o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateľom,
poskytuje poradenstvo a konzultácie v súvislosti so zákonom a s oznamovaním protispoločenskej činnosti,
vydáva odborné stanoviská a metodické usmernenia vo veciach ochrany oznamovateľov,
zabezpečuje praktickú odbornú prípravu a školenia zodpovedných osôb.

Úrad na ochranu oznamovateľov má na svojom webovom sídle zverejňovať informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany, t. j. má pôsobiť osvetovo.

Zákon priznáva Úradu na ochranu oznamovateľov aj silné procesné postavenie v rôznych konaniach, a to tak súdnych, ako aj v správnych. V konaní o správnom delikte bude zúčastnenou osobou vždy, ak v rámci nich bola oznamovateľovi priznaná ochrana. Obdobne v civilnom procese sa Úrad na ochranu oznamovateľov môže zúčastniť konania, ak je jednou zo sporových strán oznamovateľ. Merito sporu nie je určujúce, aj v civilnom konaní bude takýto postup záležať od posúdenia Úradu na ochranu oznamovateľov vzhľadom na jeho poslanie, úlohy, oprávnenia.

Máte otázku?

AI knižnica Raabe