1. Úvod
„Extrémizmus označuje netolerantnú antidemokratickú ideovú pozíciu, vedome zameranú proti základom demokratického právneho štátu a jeho základným hodnotám. Prejavuje sa v činnostiach, ktoré či už priamo alebo v dlhšom časovom horizonte smerujú k odstráneniu demokratického zriadenia, alebo jeho dôležitých súčastí.“ (Ritomský, M.: Daniel Milo: Najúčinnejšie v boji s extrémizmom je kritické myslenie, 5. júna 2014. Dostupné na https://www.priestori.sk/daniel-milo-najucinnejsie-v-boji-s-extremizmom-je-kriticke-myslenie/)
Charakteristickou črtou extrémizmu je, že útočí na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými dokumentmi, alebo sa snaží svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv určitej skupine obyvateľov sťažiť alebo znemožniť.
To znamená, že extrémizmus je vo svojej podstate zameraný na samotné základy a hodnoty ľudskosti a občianskej spoločnosti.
Zatiaľ čo v liberálnej demokracii panujú hodnoty demokracie a právneho štátu, vzájomná tolerancia a rešpekt jedného voči druhému, k jeho právam a slobodám, alebo zákaz diskriminácie, pre extrémizmus je príznačná neznášanlivosť, intolerancia či diskriminácia na základe rozdielnej rasy, národnosti či etnickej príslušnosti.
Extrémizmus je v súčasnosti problémom vo viacerých rovinách. O extrémizme sa diskutuje napríklad v súvislosti s prejavmi na sociálnych sieťach či šírením a propagáciou extrémistických ideí v školách. Dôvodom neznášanlivých prejavov sa v posledných rokoch stala migrácia.
2. Legislatívny rámec
Podľa § 140a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov trestné činy extrémizmu sú trestný čin:
- založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421,
- prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422,
- výroby extrémistických materiálov podľa § 422a,
- rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b,
- prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c,
- popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d,
- hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423,
- podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424,
- apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a
- trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e).
Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom.
Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Rovnako sa potrestá ten, kto pri tomto čine používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.
Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.
Kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin ako verejný činiteľ.
Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ alebo aj ak ním vystaví takú skupinu osôb neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
3. Extrémizmus a migrácia
Migračná kríza je jedným z najpálčivejších politických problémov súčasnosti. Podpísali sa pod ňu najmä vyše päť rokov trvajúca vojna v Sýrii, ale aj chudoba v niektorých krajinách tretieho sveta poznačených vojnou či nestabilnými pomermi.
Pri riešení migračnej krízy Stredný východ nemôže byť považovaný za takpovediac tradičnú vojnovú zónu, pretože je to miesto, ktoré má bohaté kultúrne a náboženské tradície, kde žijú ľudia, ktorí si zaslúžia právo na život v mieri. I po viacerých rokoch občianskej vojny v Sýrii, počas ktorých približne polovica 22-miliónovej populácie tejto krajiny prišla o svoje domovy, je však toto právo pre Sýrčanov stále utópiou.
Obyvatelia Sýrie nachádzali útočisko v Iráne, Jordánsku, Turecku, Grécku a po takzvanej Balkánskej trase či po mori sa mnohí z nich dostali až do strednej či západnej Európy.
Bezútešnosť pomerov, ktoré nútili milióny ľudí vydať sa na dlhé cesty, na ktorých tisíce z nich našli namiesto bezpečia iba zbytočnú a nezmyselnú smrť, možno ilustrovať na vysvetlení iba sedemnásťročného Afganca menom Mohamed Salem Abrahim, ktorý hovorí: „Musíme ísť. Aké máme možnosti – zostať vo svojej krajine a byť zabití, alebo prísť do Európy, kde môžeme byť slobodní?“ Niet pochybností o tom, že obyvatelia Sýrie sú na tom rovnako.
Faktu, že Sýrčania, Afganci či obyvatelia iných štátov prichádzajú práve do Európy, sa nemožno diviť, pretože je pochopiteľné, že ľudia žijúci v chudobných či vojnou zmietaných krajinách si hľadajú útočisko vo vyspelejšej a bohatšej časti sveta. A Európa je región s vysokými štandardmi ochrany ľudských práv, s vysoko vyvinutým systémom sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, vedy a vžitými hodnotami demokracie a právneho štátu i hodnotami občianskej spoločnosti.
Toto všetko sú pre ľudí v rôznych kútoch sveta vrátane Stredného východu iba nerealistické predstavy, preto migranti, ktorí prichádzajú do Európy, majú prirodzené očakávania, že sa im dostane adekvátnej pomoci.
Odhliadnuc od toho, že migrácia bola do značnej miery organizovaná rôznymi skupinami prevádzačov a že medzi migrantmi neboli iba ľudia z postihnutých regiónov, Európa mala možnosti i dostatočné kapacity na to, aby skutočným obetiam vojny mohla pomôcť, a treba povedať, že miliónom sa potrebnej pomoci aj dostalo.
Humanitárny rozmer migračnej krízy a s ním spojená otázka pomoci pre migrantov je však iba jednou z viacerých, ktoré sú relevantné pri riešení tejto krízy.
Ďalšou nemenej dôležitou otázkou je otázka bezpečnosti, ktorú môžeme posudzovať hneď z niekoľkých hľadísk vrátane prevencie, odhaľovania a objasňovania takých závažných foriem trestnej činnosti, ako je extrémizmus či terorizmus (aj keď sa našej krajiny, našťastie, zatiaľ bezprostredne nedotýka).
V prvom rade si treba uvedomiť, že migračná kríza by nemala byť zneužívanou témou na politické účely. Téma migračnej krízy by nemala byť v politických agendách prezentovaná nekorektne, s postojom zameraným proti migrantom či dokonca moslimom.
Ak si uvedomíme, že medzi migrantmi sú primárne skutočné obete vojny, predsudky napríklad kvôli rozdielnemu náboženstvu, kultúre, zvykom či jazyku nemôžu mať miesto vo verejných prejavoch, pretože by to v spoločnosti mohlo viesť k šíreniu nenávisti a xenofóbie a nárastu vplyvu politických strán s extrémistickou agendou. (Becker, J.: Neoliberálna sociálna atomizácia. Pravda, č. 59/2016, roč. XXVI, s. 31)
To by mohlo vyvolať sympatie s takýmito politickými stranami a prejavmi extrémizmu, ktoré by sa mohli dostať až do trestnoprávnej roviny.
K tým, samozrejme, môže dochádzať aj bez, takpovediac, pričinenia nenávistných verejných prejavov, no faktom je, že takéto prejavy sú na očiach širšej spoločnosti, a preto majú nezanedbateľný vplyv.
V správe Ministerstva vnútra Českej republiky o extrémizme sa napríklad píše, že prostredníctvom niektorých politikov boli často prezentované skreslené či nepravdivé informácie o fenoméne prisťahovalectva či islame. Týmto spôsobom dochádzalo k postupnému prenikaniu či šíreniu vyhranených názorov do spoločnosti. (Ministerstvo vnútra Českej republiky, Odbor bezpečnostnej politiky a prevencie kriminality. Extrémizmus. Súhrnná situačná správa, 2. štvrťrok 2015, s. 4. Dostupné na https://www.mvcr.cz/clanek/ctvrtletni-zprava-mv-o-extremismu)
V správe sa o. i. ďalej píše, že pre extrémistické islamofóbne a protiprisťahovalecké hnutia, ako napríklad Islam v ČR nechceme či Blok proti islamu, bolo typické paušálne označovanie všetkých imigrantov a moslimov za páchateľov kriminality a zároveň stotožňovanie islamu s militantným islamom.
Tieto subjekty mohli a naďalej môžu prispievať k šíreniu obáv v spoločnosti, príp. aj k jej radikalizovaniu.
Experti z českého ministerstva vnútra, ktorí správu napísali, zároveň predpokladajú, že v budúcnosti možno očakávať, že populistická islamofóbna a protiimigračná scéna bude stupňovať svoje aktivity. Rovnako tak podľa nich možno predpokladať, že sa témy aktívnejšie chopia i tradiční pravicoví extrémisti, napr. formou organizovania protestných zhromaždení. Tieto aktivity budú smerovať do miest, kde budú extrémisti cítiť možnú podporu verejnosti. (Ministerstvo vnútra Českej republiky, Odbor bezpečnostnej politiky a prevencie kriminality. Extrémizmus. Súhrnná situačná správa, 2. štvrťrok 2015, s. 4 – 5. Dostupné na https://www.mvcr.cz/clanek/ ctvrtletni-zprava-mv-o-extremismu)
A treba povedať, že predpoklady expertov z českého ministerstva vnútra sa aj naplnili. Svedčia o tom početné protimigračné a protiislamské demonštrácie, ktoré sa organizovali v Prahe či v iných mestách Českej republiky, ale aj niektoré ďalšie udalosti, ako napríklad nenávistné protimigračné správy na Facebooku, nasprejované nenávistné protimigračné nápisy na viacerých miestach v Prahe, či dokonca fyzické útoky na kaviarne a iné podniky a ich zamestnancov za ich podporu migrantom.
Český politológ Jan Charvát však tvrdí, že v západnej Európe je situácia ešte dramatickejšia. Podľa neho v okolitých štátoch, napr. v Nemecku, je násilia relatívne veľa. Ako hovorí, ani si neuvedomujeme, ale v Nemecku sa pravidelne odohrávajú veľké demonštrácie, na ktorých dochádza k zrážkam s políciou. Za posledný rok tam tiež bolo takmer tisíc útokov na ubytovne pre utečencov. A zároveň dodáva, že v Česku sa takéto veci nedejú. (Heller, J.: Politolog: I Prahu mohou čekat kvůli uprchlíkům demonstrace plné násilí, 5. 2. 2016. Dostupné na https://www.idnes.cz/praha/zpravy/ rozhovor-o-extremismu-s-politologem-janem-charvatem. A160205_2223636_praha-zpravy_nub)
Charvát má podistým pravdu, no Nemecko nie je zďaleka jedinou krajinou, v ktorej kvôli migrantom dochádzalo/dochádza k ostrým stretom radikálov s policajnými zložkami.
Napríklad vo Fínsku skupina asi štyridsiatich extrémistov napadla autobus plný žiadateľov o azyl, ktorý smeroval do záchytného centra v Lahti. Použili pritom delobuchy a kamene. (Beníšková, A.: Finští radikálové napadly autobus s migranty. Jeden dorazil v habitu KKK, 25. septembra 2015. Dostupné na http://zpravy.idnes.cz/rachejtle-proti-uprchlikum-ve-finsku-dwu-/zahranicni.aspx?c=A150925_164429_zahranicni_ale.)
Na Slovensku sa, podobne ako v Česku, taktiež konali demonštrácie proti migrantom. Napríklad dňa 20. 6. 2015, na Svetový deň utečencov, sa konala v Bratislave demonštrácia proti migrantom, pri ktorej došlo k viacerým incidentom, a to nielen k stretom radikálov s políciou, ale aj s civilistami. (Kyseľ, T.: Protesty proti migrantom boli plné výtržností. Extrémisti napadli aj rodinu zo Saudskej Arábie, 20. 6. 2015. Dostupné na http://www.aktuality.sk/clanok/278174/v-bratislave-budu-protestovat-proti-islamizacii-policia-je-na-chuliganovpripravena/.)
Extrémisti o. i. napadli tri zahalené ženy zo Saudskej Arábie, ktoré v tom čase mali pri sebe kočík s malým dieťaťom; hádzali na nich kamene, fľaše naplnené vodou a vulgárne pritom pokrikovali. (Kyseľ, T.: Video: Extrémisti hádzali kamene na arabskú rodinu s dieťaťom v kočíku, 21. 6. 2015. Dostupné na http://www.aktuality.sk/clanok/278213/video-extremisti-hadzali-kamene-na-arabsku-rodinu-s-dietatom-v-kociku/.)
Avšak aj napriek takýmto incidentom pre situáciu v našej krajine platí obdobné, čo prezentoval český politológ Charvát o problémoch u našich západných susedov, t. j. že nie je až taká vážna ako v niektorých krajinách západnej Európy. Ale aj keď na Slovensku nedochádza k podobným násilným incidentom ako trebárs v Nemecku či Fínsku, problém extrémizmu nemožno podceniť, pretože ide o veľmi vážny problém s celospoločenským dosahom.
4. Sociálne siete a možnosti prevencie extrémizmu
Osobitným problémom je šírenie extrémistických ideí prostredníctvom internetu.
Predovšetkým sociálne siete, ako napríklad Facebook, predstavujú virtuálnu platformu, v rámci ktorej sa môžu takéto idey šíriť relatívne anonymne a neobmedzene. Užívatelia tu môžu zverejňovať rôzne materiály s extrémistickým obsahom a pritom sa cítiť relatívne bezpečne a neohrozene. Ostatní užívatelia takéto materiály môžu ďalej šíriť prostredníctvom reakčných tlačidiel, ako napríklad „Like“.
Mladý človek, ktorého osobnosť sa utvára na základe rodinného, školského či mimoškolského prostredia a ktorý je oveľa viac náchylný podľahnúť pomýleným ideológiám, sa zapojením do šírenia extrémistických materiálov takýmto spôsobom stáva médiom, ktoré ovplyvňuje jeho bezprostredné reálne či virtuálne komunity.
Sociálne siete patria medzi najziskovejšie projekty na svete, no zároveň nie sú ochotné prevziať zodpovednosť za extrémizmus, ktorý umožňujú šíriť.
Takpovediac súkromná konverzácia medzi dvoma užívateľmi pritom ešte nemusí znamenať šírenie extrémizmu na sociálnej sieti, práve kvôli súkromnej povahe takejto konverzácie. Problémom je šírenie materiálov s extrémistickým obsahom bližšie neurčenému počtu užívateľov.
Vyšetrovanie trestných činov extrémizmu páchaných takouto formou je o to zložitejšie, že sa páchajú vo virtuálnej realite. V takomto prípade by sa dalo napríklad uvažovať o preskúmaní profilu konkrétnych užívateľov, resp. výpisov dát uchovávaných prevádzkovateľom sociálnej siete.
No z hľadiska prevencie je dôležitejšie čosi iné.
Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 (ďalej len „Koncepcia“) stanovila štyri strategické ciele, ktorými sú:
- posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratickým ideológiám a extrémizmu,
- zvyšovať povedomie o prejavoch a spoločenskej závažnosti extrémizmu a následkoch radikalizácie,
- efektívne monitorovať a odhaľovať trestné činy extrémizmu, stíhať ich páchateľov,
- vytvárať inštitucionálne a personálne kapacity pre štátne orgány plniace úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.
Práve prvý a druhý z uvedených štyroch strategických cieľov koncepcie idú ruka v ruke so vzdelávaním, pretože iba kvalitné vzdelávanie v oblasti boja proti extrémizmu, neznášanlivosti a xenofóbii, dostupnosť objektívnych a korektných informácií o tejto problematike, ich kritické vnímanie a správna interpretácia môžu zvýšiť povedomie o extrémizme či posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov vrátane mladých ľudí proti nedemokratickým ideológiám a extrémizmu.
Ak by sme sa mali vrátiť k načrtnutým problémom spomenutým v prvej časti tohto článku, ktoré súvisia s migráciou, vytváranie rôznych dobrovoľníckych komunít, do ktorých by sa mohli zapájať aj žiaci základných či študenti stredných škôl a ktoré by pre migrantov poskytovali rôzne výchovné či vzdelávacie aktivity, napríklad v oblasti náboženstva, jazykov či náuky o spoločnosti, by mohlo pomôcť nielen migrantom lepšie sa začleniť do spoločnosti, ale aj mladým ľuďom na Slovensku, aby lepšie pochopili rozdiely v náboženstvách, národnostiach a etnicitách.
Islam by sa tak nemusel spájať iba s terorizmom, ale s bohatými historickými a kultúrnymi tradíciami, rozdiely národností, farieb pleti či kultúrnych a náboženských zvyklostí by nemuseli živiť predsudky a spôsobovať odcudzenosť či izolovanosť, ale mohli by byť príležitosťou na vzájomné spoznávanie sa, obohacovanie a budovanie tolerancie a vzájomného rešpektu.
5. Záver
Extrémizmus deformuje osobnosť a charakter mladých ľudí. Každý mladý človek, ktorý sa dá ovplyvniť pomýlenými názormi a prekrútenou a nesprávnou interpretáciou histórie či náboženstiev, sa so svojím profilom na sociálnej sieti stáva médiom na šírenie a propagáciu extrémistických myšlienok a ďalej ovplyvňuje svoje bezprostredné či vzdialenejšie okolie.
Na to, aby sa extrémistické dezinterpretácie rôznych skutočností (historických, náboženských či politických) neudomácňovali v osobnosti mladého človeka a nešírili v spoločnosti ako kruhy na hladine, je potrebné, aby si každý dospievajúci osvojoval kritické myslenie a aby bol v rámci vzdelávacieho procesu upozorňovaný na existujúce či potenciálne nebezpečenstvá extrémizmu, ktoré by mohli škodiť jemu aj celej spoločnosti.
Vzdelávanie a informovanosť korektnými a hodnovernými zdrojmi totiž zohráva dôležitú rolu pri formovaní osobnosti každého človeka a budovaní pevného a pozitívneho vzťahu k hodnotám demokracie, právneho štátu i občianskej spoločnosti, no zároveň dokáže aj jasne pomenovať hrozby, ktoré sú proti týmto hodnotám priamo namierené, ktoré ich rôznym spôsobom ohrozujú a medzi ktoré patrí aj extrémizmus.
Vzdelávanie a informovanosť sa však nemusí podieľať len na formovaní osobnosti mladého človeka, ale môže zohrať rolu aj pri prevencii trestných činov extrémizmu.
Rôzne vzdelávacie a výchovné aktivity, do ktorých by sa zapojili žiaci či študenti, môžu vytvárať predpoklady na spoznávanie iných národností, náboženstiev či kultúrnych zvykov, a tak prispieť k predchádzaniu radikalizácií, nenávistných prejavov či páchaniu trestných činov extrémizmu.
