Legislatívne podmienky inkluzívneho vzdelávania

1. Legislatívne východiská

  • Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“).
  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“).
  • Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“).
  • Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“).
  • Vyhláška č. 541/2021 Z. z. o materskej škole (ďalej len „vyhláška č. 541/2021 Z. z.“).
  • Vyhláška č. 223/2022 Z. z. o základnej škole (ďalej len „vyhláška č. 223/2022 Z. z.“).
  • Vyhláška č. 224/2022 Z. z. o strednej škole (ďalej len „vyhláška č. 224/2022 Z. z.“).
  • Vyhláška č. 339/2023 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii (ďalej len „vyhláška č. 339/2023 Z. z.“).
  • Vyhláška č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie (ďalej len „vyhláška č. 24/2022 Z. z.“).

2. Legislatívny rámec inkluzívneho vzdelávania a definícia pojmov

Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ako „ŠVVP“) sa v materských školách (ďalej ako „MŠ“), základných školách (ďalej ako „ZŠ“) a v stredných školách (ďalej ako „SŠ“) riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi, rezortnými predpismi a odbornými odporúčaniami vydanými Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a ním priamo riadenými organizáciami a inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie – ďalej ako „VÚDPaP“, Národný inštitút vzdelávania a mládeže – ďalej ako „NIVAM“, Štátna školská inšpekcia – ďalej ako „ŠŠI“, príslušné regionálne úrady školskej správy – ďalej ako „RÚŠS“).

Školský zákon rozlišuje a samostatne definuje výchovno-vzdelávaciu potrebu a špeciálnu výchovno-vzdelávaciu potrebu. Pod výchovno-vzdelávacou potrebou sa rozumie požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov (§ 2 písm. h) školského zákona). Pod špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou sa rozumie požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa § 2 písm. j) až p) školského zákona a dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, nadanie, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia (§ 2 písm. i ) školského zákona).

2.1 Dieťa/žiak so ŠVVP

Zákon č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 182/2023 Z. z.“) priniesol s účinnosťou od 30. mája 2023 novú definíciu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, čím došlo k rozšíreniu ŠVVP o deti a žiakov, ktorí z dôvodu vymedzených ťažkostí potrebujú podporné opatrenia. Tieto deti nemusia byť vedené v evidencii zariadení poradenstva a prevencie, nemusia mať diagnostikované zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a ich ŠVVP nemusí výlučne vyplývať zo sociálne znevýhodneného prostredia. V tomto zmysle je podporné opatrenie určené každému žiakovi, ktorý ho na základe vyjadrenia príslušnej kompetentnej autority potrebuje. Každá ŠVVP si vyžaduje potrebu poskytnutia podporného opatrenia, ale diagnostikovať zdravotné znevýhodnenie a nadanie možno len v zariadení poradenstva a prevencie zaradeného do siete škôl a školských zariadení. ŠVVP v zmysle diagnostiky zdravotného znevýhodnenia, sociálne znevýhodneného prostredia a nadania sa tak naďalej určuje iba v zariadeniach poradenstva a prevencie.

Medzi kategórie detí a žiakov so ŠVVP podľa školského zákona patrí:

  1. žiak so zdravotným znevýhodnením,
  2. žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia,
  3. žiak s nadaním,
  4. súčasťou nového konceptu ŠVVP účinného od 30. 5. 2023 sú aj všetky deti a všetci žiaci (nielen zdravotne znevýhodnení, SZP a nadaní), ktorí si na základe príslušných písomných vyjadrení vydaných za účelom poskytnutia podporného opatrenia vyžadujú podporné opatrenia.

2.2 Zdravotné znevýhodnenie

Žiak so zdravotným znevýhodnením (ďalej ako „ZZ“) je:

  1. žiak so zdravotným postihnutím –
    • žiak s mentálnym postihnutím,
    • žiak so sluchovým postihnutím,
    • žiak so zrakovým postihnutím,
    • žiak s telesným postihnutím,
    • žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou,
    • žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
    • žiak s viacnásobným postihnutím (hluchoslepý…) – viacnásobné postihnutie nie je len jednoduchý súčet postihnutí a narušení, ale kvalitatívne nový stav, ku ktorému sú potrebné konzultácie viacerých zainteresovaných špeciálnych pedagógov podľa príslušnej pédie a zároveň zhrňujúce vyjadrenie špeciálneho pedagóga, ktorý preberá starostlivosť o žiaka;
  2. chorý alebo zdravotne oslabený žiak – žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru (sem patrí napr. aj psychiatrická diagnóza) a žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach;
  3. žiak s vývinovými poruchami –
    • žiak s poruchou aktivity a pozornosti,
    • žiak s vývinovou poruchou učenia (dysgrafia, dysortografia, dyslexia, dyskalkúlia, dyslália…);
  4. žiak s poruchou správania –
    • žiak s narušením v emocionálnej alebo sociálnej oblasti.

2.3 Sociálne znevýhodnené prostredie

Dieťa/žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej ako „SZP“)
V danom prípade ide o dieťa/žiaka s diagnostikovanou ŠVVP zo strany zariadenia poradenstva a prevencie (od 1. 1. 2019), pričom ŠVVP musia vyplývať výlučne zo SZP. Je to dieťa/ žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov na rozvoj jeho osobnosti (§ 2 písm. p) školského zákona). Takéto dieťa/žiak sa nevzdeláva podľa špeciálneho vzdelávacieho programu, pokiaľ mu nie je diagnostikované ďalšie zdravotné znevýhodnenie. Dieťa/žiak, ktorého ŠVVP vyplývajú výlučne z jeho vývinu v SZP, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy (§ 107 ods. 2 školského zákona). Vzdelávanie žiakov zo SZP sa realizuje poskytovaním príslušných podporných opatrení.

Z hľadiska štatistík a výkazníctva (výkaz CVTI SR Škol (MŠVVŠ SR) 3 – 01) sa v údajoch „žiak zo SZP“ uvádza iba ten žiak zo SZP, ktorému bol tento štatút priznaný centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (od r. 2023 centra poradenstva a prevencie) na základe výchovno-poradenskej starostlivosti vrátane diagnostiky, a súčasne nemá ZZ alebo intelektové nadanie.

Za SZP (v odbornej literatúre sa objavuje takisto pojem „sociálne znevýhodňujúce prostredie“), ktoré znevýhodňuje dieťa vo výchovno-vzdelávacom procese, sa považuje prostredie, ktoré charakterizujú aspoň tri z nasledovných kritérií:

  1. rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie – socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú (§ 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine),
  2. chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa (zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
  3. aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie,
  4. nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov – aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie,
  5. nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá – absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC,
  6. vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí,
  7. rodina dieťaťa žije v segregovanej komunite,
  8. sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti.

Nové potvrdenie o diagnostike dieťaťa/žiaka zo SZP nie je potrebné vydávať každoročne, ale iba v tom prípade, ak sa zmení charakter ŠVVP dieťaťa/žiaka. Dieťa/žiak diagnostikovaný ako výlučne zo SZP nesmie byť vzdelávaný v špeciálnej triede MŠ, ZŠ, SŠ, v špeciálnej škole.

Výchova a vzdelávanie detí/žiakov zo SZP sa uskutočňuje podľa individuálnych podmienok v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úpravu prostredia vzdelávania alebo uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania (§ 107 ods. 1 školského zákona), pričom toto všetko môže odporučiť zariadenie poradenstva a prevencie (centrum poradenstva a prevencie – ďalej ako „CPP“ a špecializované centrum poradenstva a prevencie – ďalej ako „ŠCPP“).

Aj žiak zo SZP môže v praxi využívať individuálny vzdelávací program (ďalej ak „IVP“), a to nielen s poukazom na § 7a školského zákona, v rámci ktorého sa IVP vzťahuje na žiakov so ŠVVP, ale aj na skutočnosť, že ministerstvo 20. júla 2022 zverejnilo dodatok č. 11 k Štátnemu vzdelávaciemu programu schválený pod číslom 2022/10162:2-A2140 ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu (ďalej ako ŠVP) pre primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie s účinnosťou od 1. septembra 2022 (ďalej len „dodatok č. 11 k ŠVP“).

V aplikačnej praxi sa pri diagnostike SZP zo strany zariadení poradenstva a prevencie stretávame s viacerými problémami, otázkami aj nejasnosťami, ktoré do určitej miery vyplývajú z toho, že legislatívna definícia SZP je príliš všeobecne a zoširoka koncipovaná, pričom tento fenomén nemožno zužovať len na rómsku problematiku. V našom vzdelávacom systéme je relatívne vysoký počet žiakov, ktorí sú potenciálne alebo reálne ohrození rizikom školského neúspechu, pričom dôvodmi ich zlyhania nie je ZZ alebo konkrétny druh zdravotného postihnutia, ale príčiny pramenia z prirodzeného sociálneho (menej podnetného) prostredia, z ktorého títo žiaci pochádzajú. V tomto zmysle v rámci diagnostiky žiaka zo SZP je veľmi ťažké merať a hodnotiť SZP ako také. Z pohľadu výchovno-vzdelávacieho procesu pri procese diagnostikovania SZP je dôležité sa primárne sústrediť na osobnosť dieťaťa/žiaka a nie na prostredie, z ktorého pochádza. V rámci diagnostického procesu je prioritou žiak v úzkom kontexte vplyvu prostredia na jeho osobnosť a vzdelávaciu cestu a až následne charakteristika tohto prostredia na základe vyššie uvedených kritérií.

Vo vzťahu k deťom/žiakom zo SZP ako deťom/žiakom so ŠVVP uvádzame niekoľko z legislatívy vychádzajúcich pravidiel:

V ZŠ pôsobí na každých 50 žiakov zo SZP jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník (§ 107 ods. 3 školského zákona). Podľa § 9p ods. 1 zákona č. 597/2023 Z. z. príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP podľa predpisov účinných od 30. 5. 2023 do 31. 8. 2024 (jeho výška je stanovená na 150 eur) sa poskytuje podľa pravidiel, ktoré platili do 29. 5. 2023. Použitie príspevku:

  1. osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo SZP alebo sociálneho pedagóga,
  2. vybavenie didaktickou technikou a učebnými pomôckami,
  3. účasť žiakov na aktivitách podľa § 30 ods. 6 školského zákona (ZŠ môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka),
  4. na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach, ( V ZŠ možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu (ďalej ako „ŠT“). V ŠT sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do ŠT zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. ŠT možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v ŠT nižší ako štyria žiaci, ŠT sa zruší.)
  5. zabránenie prenosu nákazy prenosného ochorenia,
  6. príplatok za prácu so žiakmi zo SZP,
  7. zabezpečenie chýbajúcich pomôcok pre žiakov nad rámec dotácie na školské potreby poskytnutej podľa osobitného predpisu.

Od 1. 9. 2024 sa tento príspevok poskytuje ako príspevok na podporné opatrenie na úhradu nákladov na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania zo SZP podľa § 4e písm. f) zákona č. 597/2003 Z. z. Zároveň sa zo zákona č. 597/2003 Z. z. vypustila podmienka, že zriaďovateľ ZŠ, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo SZP, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP pre ZŠ na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo SZP alebo sociálneho pedagóga vzhľadom na to, že tento príspevok je podporným opatrením.

V MŠ do samostatnej triedy pre deti so ŠVVP nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo SZP; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo SZP, v triede môže byť najviac 16 detí (§ 28 ods. 8 školského zákona). S účinnosťou od 1. 9. 2024 sa zo školského zákona vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého ak samostatnú triedu tvoria len deti zo SZP, v triede môže byť najviac 16 detí. Naďalej zostáva v platnosti, že do samostatnej triedy pre deti so ŠVVP nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo SZP.

2.4 Intelektové nadanie

V zmysle § 103 ods. 2 školského zákona intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumejú vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so ŠVVP na základe diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie (ďalej ako „ZPP“). Uvedené sa týka aj prijímania detí/žiakov so všeobecným intelektovým nadaním do tried alebo škôl pre nich určených. Podmienky prijímania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním ustanovuje § 105 ods. 1 školského zákona, v ktorom ustanovená povinnosť absolvovať psychodiagnostické vyšetrenie sa vzťahuje na prijímanie detí so všeobecným intelektovým nadaním alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Povinnosť absolvovať psychodiagnostické vyšetrenie sa nevzťahuje na proces prijímania dieťaťa alebo žiaka do športovej triedy alebo športovej školy. Nemôže byť určená ako kritérium na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania dieťaťa alebo žiaka v zmysle § 105 ods. 4 školského zákona. Podľa § 105 ods. 3 školského zákona účinného od 1. 9. 2023 do športovej triedy okrem podmienok podľa § 105 ods. 1 školského zákona prijímajú aj na základe zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej triedy nevyžaduje. Školský zákon pozná aj triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov alebo športové triedy, tie možno zriaďovať aj pre žiakov, ktorí neboli diagnostikovaní ako nadaní žiaci so ŠVVP, ale vybraní na základe kritérií určených riaditeľom školy. Za triedy pre žiakov s nadaním sú však pokladané iba tie triedy, ktorých žiaci boli ako nadaní diagnostikovaní zo strany ZPP (dodatok č. 11 k ŠVP pre primárne vzdelávanie a nižšie sekundárne vzdelávanie). Pri žiakoch ZŠ, ktorí nepreukážu splnenie predpokladov na plnenie povinnej školskej dochádzky v triede s rozšíreným vyučovaním vyučovacích predmetov alebo skupín vyučovacích predmetov (triedy pre žiakov s nadaním) na konci polroka alebo na konci školského roka, sa vyžaduje vyjadrenie ZPP, prerokovanie pedagogickou radou a oznámenie zákonnému zástupcovi o preradení do príslušnej triedy ZŠ. Návrh na preradenie zo zdravotných dôvodov môže v danom prípade dať aj všeobecný lekár pre deti a dorast (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 223/2022 Z. z. o ZŠ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že koncept ŠVVP detí a žiakov v školskom zákone nezahŕňa iba deficitne poňaté individuálne odchýlky, ale prihliada aj na sociálny kontext vývinu a na pozitívnu odlišnosť (intelektové nadanie). Problematika výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je samostatnou témou, ktorá je na úrovni vykonávacieho predpisu rozpracovaná vo vyhláške č. 307/2008 Z. z. v znení vyhlášky č. 340/2023 Z. z. účinnej od 1. 9. 2023, pričom táto téma nie je predmetom analýzy v tomto článku.

 

3. Práva detí a žiakov so ŠVVP

  • Právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie – čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“). Na účel uplatňovania týchto práv bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí sú zmluvné strany povinné zabezpečiť začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Z právneho hľadiska je daná povinnosť prijať tzv. primerané úpravy (opatrenia), ktoré sú sformulované v čl. 2 a čl. 5 Dohovoru a § 144 ods. 2 školského zákona. S uvedeným súvisí zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe ZZ alebo z akýchkoľvek (nielen zdravotných a sociálnych) dôvodov a prijatie individualizovaných opatrení s tým, že každé dieťa (nielen ZZ, resp. dieťa s priznanou ŠVVP) potrebuje iný rozsah a špecifikáciu poskytnutej podpory. Za diskrimináciu možno považovať aj to, ak dôjde k odmietnutiu realizácie primeraných úprav. Jednou z foriem diskriminácie je aj segregácia, preto v školskom zákone účinnom od 30. 5. 2023 je uvedené ako jeden z princípov výchovy a vzdelávania zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, pričom tieto pojmy sú aj legislatívne definované (§ 2 písm. ah) a ai), § 3 písm. e) školského zákona).
  • Právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú (§ 144 ods. 2 školského zákona). Uvedené právo je transformované do vzdelávacích programov pre jednotlivé podskupiny z kategórie žiakov so ZZ (§ 94 ods. 2 školského zákona) a všeobecným intelektovým nadaním. Vzdelávacie programy pre žiakov so ZZ a pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov. Žiaci zo SZP nemajú osobitný vzdelávací program, pri nich sa postupuje podľa príslušných štátnych vzdelávacích programov, ale s odporúčaním vytvoriť alternatívne učebné osnovy, ktoré bude môcť škola použiť pri prispôsobovaní obsahu výučby detí zo SZP a marginalizovaných rómskych komunít (redukcia obsahu, praktickejšia orientácia, učenie zážitkovou metódou, alternatívne formy vzdelávania – animácia) s potrebou prijať opatrenia, ktoré zabránia zneužitiu týchto osnov na vytváranie segregovaných tried, a zároveň implementovať ako súčasť školského vzdelávacieho programu vzdelávacie programy multikultúrnej výchovy a výchovy proti predsudkom.
  • Právo na individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom podľa § 144 ods. 1 písm. e) školského zákona.
  • Právo na poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním (§ 144 ods. 1 písm. h) školského zákona).
  • Právo na organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny (§ 144 ods. 1 písm. j) školského zákona).
  • Právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice, učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky (§ 144 ods. 3 školského zákona).
  • Nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme (§ 144 ods. 3 školského zákona). Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne v slovenskom posunkovom jazyku (§ 12 ods. 4 školského zákona).
  • Nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma (§ 144 ods. 3 školského zákona).
  • Deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania (§ 144 ods. 3 školského zákona).
  • Dieťa alebo žiak má právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení na účel poskytnutia podporného opatrenia podľa § 145b školského zákona (§ 145b ods. 6 školského zákona).

4. Možnosti vzdelávania detí/žiakov so ŠVVP

S účinnosťou od 30. 5. 2023 bola zo školského zákona vypustená definícia školskej integrácie (§ 2 písm. r) školského zákona) ako výchova a vzdelávanie detí a žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez ŠVVP. V školskom zákone teda nenájdeme pojmy integrovaný žiak, resp. vzdelávajúci sa formou školskej integrácie. Zavedenie nárokovateľných podporných opatrení je viazané na princíp inklúzie, pričom inkluzívne vzdelávanie je jedným z princípov výchovy a vzdelávania podľa školského zákona (§ 2 písm. ag) školského zákona). Školský zákon prirodzene predpokladá spoločnú výchovu detí a žiakov vrátane tých so ŠVVP, a to na základe rovnosti príležitostí a rešpektovania všetkých výchovno-vzdelávacích potrieb (aj tých špeciálnych) a individuálnych osobitostí. O realizácii práva na inkluzívne vzdelávanie oprávnené orgány verejnej moci (riaditelia škôl a školských zariadení) nerozhodujú, a to ani v rámci správneho konania. Rovnako riaditeľ školy nerozhoduje o tom, či bude dieťa/žiak vzdelávaný podľa IVP v rámci správneho konania. Pri prijímaní dieťaťa so zdravotným znevýhodnením na predprimárne vzdelávanie (ako také, bez ohľadu na povinné predprimárne vzdelávanie) sa vyžaduje písomná žiadosť zákonného zástupcu, vyjadrenie ZPP a odporúčanie pediatra. Pri prijímaní dieťaťa s nadaním sa k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie (§ 59 ods. 5 školského zákona). Pri prijímaní dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním do ZŠ (plnenie povinnej školskej dochádzky) sa vyžaduje písomná žiadosť zákonného zástupcu a predloženie správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa (§ 61 ods. 1 školského zákona). Vzdelávacie programy pre deti/ žiakov so zdravotným znevýhodnením sa realizujú v školách a triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením (špeciálne školy a špeciálne triedy) a vzdelávacie programy pre deti/žiakov s nadaním sa realizujú v školách pre deti a žiakov s nadaním a v samostatných triedach pre deti a žiakov s nadaním (§ 93a školského zákona). Zákonný zástupca zároveň potvrdzuje, že bol oboznámený s výsledkami diagnostických vyšetrení a s možnosťami výchovy a vzdelávania podľa § 94 alebo § 103 až § 106 školského zákona. Zároveň bol poučený o rozdieloch, výhodách a nevýhodách a ďalších osobitostiach (počty detí/žiakov v triedach, získané vzdelanie, individuálne vzdelávacie programy, prijímanie žiakov do SŠ a pod.) výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov so ZZ a žiakov s intelektovým nadaním.

Deti a žiaci so zdravotným znevýhodnením majú v zmysle školského zákona tieto možnosti vzdelávania:

  1. V špeciálnej materskej/základnej/strednej škole pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením.
  2. V špeciálnej triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením zriadenej v materskej/základnej/strednej škole (ak ju má škola zriadenú).
  3. V materskej/základnej/strednej škole formou vzdelávania sa spoločne s ostatnými deťmi/žiakmi (inkluzívne vzdelávanie) s predpokladom vytvorenia vhodných podmienok pre takéto spoločné vzdelávanie v podmienkach bežných škôl.

Podľa § 94 ods. 1 školského zákona sa výchova a vzdelávanie žiakov so ZZ uskutočňuje:

  1. v školách pre žiakov so ZZ; tieto školy sú špeciálne školy,
  2. v ostatných školách podľa školského zákona, kde môžu byť zriadené špeciálne triedy spravidla pre deti/žiakov s rovnakým druhom ZZ; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi/žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa/žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy alebo priamo v triedach, alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi/žiakmi školy (takéto dieťa/žiak sa vzdeláva podľa IVP, ktorý vypracúva škola v spolupráci so ZPP, zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť).

Do špeciálnej školy možno prijať žiaka len na základe jeho zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných ZPP.

Vo vzťahu k PZ školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (špeciálne triedy) sa podľa § 10 zákona č. 138/2019 Z. z. vyžaduje získanie vzdelania v odbore zameranom na špeciálnu pedagogiku alebo v študijnom programe zameranom na špeciálnu pedagogiku v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy alebo absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g) tohto zákona; to sa nevzťahuje na učiteľa, ktorý v triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu najviac desať hodín týždenne. Špeciálnopedagogická spôsobilosť sa nevyžaduje pri PZ školy (učiteľa), ktorý vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v bežnej triede, v ktorej sa vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením.

5. Aký je rozdiel a vzájomný vzťah medzi integráciou a inklúziou?

Pojmy integrácia a inklúzia nemožno stotožňovať ani zamieňať či nahradzovať. Treba ich rozlišovať a zároveň uvádzať aplikačný kontext. Aj z právneho hľadiska je treba tieto pojmy rozlišovať s ohľadom na medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, v tom zmysle, že sú súčasťou jej právneho poriadku. Inkluzívne vzdelávanie je garantované Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, napr. Dohovor o právach dieťaťa alebo Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. UNESCO vo svojich dokumentoch inkluzívne vzdelávanie definuje ako proces s cieľom vytvoriť prostredie, v ktorom je možné uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky – inklúzia je založená na akceptovaní rôznorodosti. Inklúzia sa stala vymáhateľným právom, čiže nie je to len prejav ústretovosti alebo dobrej vôle, v tomto zmysle pri inklúzii máme na mysli zákonnú povinnosť.

Školskou integráciou sa do 29. 5. 2023 rozumela výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez ŠVVP (§ 2 písm. s) školského zákona účinného do 29. 5. 2023).

Inkluzívnym vzdelávaním sa rozumie spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia (§ 2 písm. ai) školského zákona).

Inkluzívne vzdelávanie sa stalo jedným zo zákonných princípov výchovy a vzdelávania v SR (§ 3 písm. d) školského zákona). Garancia spoločného vzdelávania podľa školského zákona je napríklad v zakotvenom princípe spádovej MŠ (vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu) a ZŠ v školskom obvode (tzv. „spádová škola“) vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky, v ktorom má dieťa alebo žiak trvalý pobyt, pokiaľ zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú školu. V spádovej škole má žiak právo na prijatie v zmysle, že riaditeľ školy nesmie odmietnuť prijať dieťa z dôvodu ZZ a táto škola je povinná žiaka nielen prijať, ale i zabezpečiť maximálnu možnú podporu jeho vzdelávania, napr. zabezpečiť mu pedagogického asistenta, špeciálne pomôcky, urobiť primerané úpravy tak, aby sa pri jeho vzdelávaní využívali optimálne metódy.

Veľkým problémom a výzvou je rozmanité chápanie pojmu inklúzia bez nároku na jediné správne pochopenie, viaceré cesty, smery a prístupy vrátane šírky a hĺbky vyjadrenia. Zdroje a motívy chápania tohto pojmu súvisia s reakciou na rasovú diskrimináciu, chudobu a vyčleňovanie osôb so ZZ zo vzdelávacieho systému, postupné iniciatívy začleniť osoby so znevýhodnením (sociálnym, zdravotným a iným) do vzdelávania, spoločnosti, pracovného života a pod. Odborné základy pojmu inklúzia sú spojené najmä s humanistickou psychológiou.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje integráciu ako schopnosť osoby so zdravotným postihnutím vyrovnať sa so svojím postihnutím tak, že žije s jedincami bez postihnutia a spolupracuje s nimi, podáva výkony a vytvára hodnoty, ktoré intaktná spoločnosť považuje za rovnocenné, spoločensky významné a potrebné.

Integrácia smerom k inklúzii nie je v rozpore a nie je ani totožná, ale predstavuje len časť cesty, ktorú je potrebné prejsť. Pri integračnom chápaní inklúzie prevláda koncentrácia na ŠVVP – zdravotne a sociálne podmienené, čo má za následok delenie žiakov na intaktných a „postihnutých“. Zároveň vzniká potreba zmeniť systém vzdelávania tak, aby sa akékoľvek prekážky a ťažkosti, aj tie navonok neviditeľné, neprehliadali. Z uvedeného plynie potreba prestať považovať inklúziu za prístup zameraný iba na menšinových žiakov so ŠVVP, ktorí potrebujú pomoc („nálepkovanie“ ovplyvňuje ich aj ostatných). Inklúziu možno vnímať ako nikdy nekončiaci sa proces hľadania optimálnych riešení, nie je to stav konkrétneho dosiahnutia nejakého bodu. Inklúzia nie je iba otvorenosť, ale aj rešpektovanie osobných špecifík, čo nie je možné dosiahnuť vopred stanoveným umelým obsahom, ale vytvorením prirodzenej atmosféry, formou výučby a celkovým prostredím.
Inklúzia vychádza z postulátu, že každý potrebuje podporu, špecifické metódy, ocenenie, vyrovnať sa s chybami a neúspechom, prekonávať prekážky a radovať sa z úspechu. Odtiaľ pramení snaha zabezpečiť to každému, pričom každý to potrebuje trochu inak. V tomto zmysle prioritným cieľom už nie je diagnóza, ale pomoc dieťaťu.

6. Právne aspekty inklúzie

V praxi sa môže stať, že škola, ktorá má vzdelávať žiaka so ŠVVP, bude konštatovať a preukazovať, že nemá adekvátne personálne a materiálno-technické podmienky vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia na prijatie dieťaťa so ŠVVP vyplývajúceho z jeho ZZ tak, ako tieto podmienky upravuje príslušný štátny vzdelávací program v časti osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo detí a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania (§ 6 ods. 1 a ods. 4 písm. l) školského zákona).

Podľa čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“) ako medzinárodnej zmluvy, ktorá pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 25. júna 2010, je uznané právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Všeobecný komentár č. 4 tohto Dohovoru (2016) hovorí o práve na inkluzívne vzdelávanie: „Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Inkluzívne vzdelávanie ponúka flexibilné učebné osnovy, ako aj výchovné a učebné metódy prispôsobené rôznym silným stránkam, požiadavkám a štýlom učenia. Tento prístup zahŕňa poskytnutie podpory, vykonanie primeraných úprav a včasných zásahov v takej miere, aby všetci žiaci a študenti dokázali naplniť svoj potenciál.“

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Právo na inkluzívne vzdelávanie obsahuje dve základné povinnosti:

  • negatívnu povinnosť spočívajúcu v rešpektovaní priznaného práva bez toho, aby doň bolo neprimerane zasahované, vrátane zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe ZZ alebo z akýchkoľvek dôvodov,
  • pozitívnu povinnosť spočívajúcu v realizovaní všetkých opatrení (zabezpečenie poskytovania primeraných úprav) vedúcich k naplneniu tohto práva, ktoré zahŕňajú aj prijatie individualizovaných opatrení s tým, že každé dieťa potrebuje iný rozsah a špecifikáciu poskytnutej podpory. Za diskrimináciu možno považovať aj to, ak dôjde k odmietnutiu realizácie primeraných úprav.

Pedagogická i právna konštrukcia inkluzívneho vzdelávania je založená na predpoklade, že prvoradým hľadiskom pri každej činnosti týkajúcej sa detí so ZZ (v rámci toho aj so zdravotným postihnutím) je najlepší záujem dieťaťa. Uvedenú skutočnosť si majú uvedomovať aj zákonní zástupcovia dieťaťa, ktorí pri výkone rodičovských práv podľa § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby mu zabezpečili všestranný rozvoj. Ak by zákonní zástupcovia zásadným spôsobom nerešpektovali odborné odporúčania na voľbu formy vzdelávania svojho dieťaťa, mohli by sa dostať do rozporu so zákonnými požiadavkami na ochranu jeho záujmov.

V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR pod zn. 7/ Sžo/83/2014 z 24. 9. 2015 sa uvádza, že správny orgán rozhodujúci o prijatí dieťaťa so ZZ na vzdelávanie je povinný urobiť primerané opatrenia na vytvorenie osobitných podmienok stanovených štátnym vzdelávacím programom v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 4 školského zákona, a to v dostatočnom rozsahu a s vynaložením primeraného úsilia. Odmietnutie primeraných úprav v podobe „nevyhnutých a adekvátnych zmien a prispôsobenia“ je formou diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktorá je zakázaná (čl. 2 Dohovoru). Ďalej škola musí dostatočne zistiť a zhodnotiť najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa o inkluzívne vzdelávanie v bežnej triede základnej školy. Najlepší záujem dieťaťa má reflektovať a do značnej miery aj vyplývať zo správy z diagnostického vyšetrenia dieťaťa, ktorá môže odporúčať vzdelávanie dieťaťa v základnej škole za predpokladu vytvorenia presne definovaných podmienok takéhoto vzdelávania s osobitným dôrazom na personálne zabezpečenie a požiadavky na vytvorenie IVP. Za nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie nemožno automaticky považovať všetky všeobecné požiadavky na personálne zabezpečenie (potreba psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, prípadne ďalších kategórií OZ) bez ich konkretizácie na každý jednotlivý prípad . Žiadna bežná ZŠ nedisponuje dostatočným počtom OZ, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v zaradení do všetkých kategórií OZ podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Podľa právne záväzného názoru Najvyššieho súdu SR je v rozpore s dohovorom určiť opatrenia, ktoré prekračujú nevyhnutnú mieru, a teda v konečnom dôsledku tieto opatrenia vedú k diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia a v podstate robia začlenenie do bežnej triedy základnej školy nedostupným.

Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so ŠVVP je škola v zmysle dodatku č. 11 k ŠVP pre primárne vzdelávanie a nižšie sekundárne vzdelávanie povinná zabezpečiť najmä:

  1. včasnú pedagogickú diagnostiku a v nadväznosti na jej závery v spolupráci s príslušným ZPP odbornú diagnostiku, vzdelávanie podľa IVP (ak je potrebné), individuálnu a skupinovú prácu, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úpravu vzdelávacích cieľov a obsahu, uplatňovanie rozličných foriem hodnotenia, aplikáciu špecifických a alternatívnych foriem komunikácie, prípadne iných jazykov a prostriedkov komunikácie, spoluprácu s rodičmi a ďalšie, v závislosti od individuálnej potreby konkrétneho žiaka;
  2. materiálne vybavenie, ktoré zahŕňa špeciálne edukačné publikácie, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, digitálne technológie, úpravu prostredia, prípadne špeciálne miestnosti a učebne;
  3. odborný prístup PZ a OZ, ŠPT a ZPP, podporu pedagogického asistenta;
  4. akceptujúce školské prostredie a programy v triedach a školách, ktoré sú zamerané na formovanie pozitívnych postojov k ľuďom s odlišnosťou a znevýhodnením;
  5. odbornú prípravu PZ a OZ;
  6. finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych, odborných a personálnych podmienok.

Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť okrem prípadov, ak to vzhľadom na jej podmienky preukázateľne nie je možné.

7. Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci v procese inklúzie žiaka so ŠVVP

7.1 Školský podporný tím

ŠPT predstavuje základné personálne zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania. Ide o skupinu zamestnancov školy zaradených do rôznych kategórií PZ a OZ a kariérových pozícií v rámci výkonu špecializovaných činností. ŠPT zohráva nezastupiteľnú úlohu pri výchove a vzdelávaní žiakov so ZZ, ktorí sa vzdelávajú formou školskej integrácie, ale aj žiakov, pre ktorých nie je toto vzdelávanie v podmienkach štandardnej triedy školy možné a vhodné. Služby poskytované ŠPT môžu potrebovať a využívať všetky deti a žiaci. ŠPT poskytuje podporný servis aj PZ školy, zákonným zástupcom a ďalším aktérom školy. Úlohou ŠPT je podpora výchovy a vzdelávania s cieľom rozvoja konkrétnych zručností detí a žiakov alebo odstraňovania prekážok vo výchove a vzdelávaní. Podľa § 84a zákona č. 138/2019 Z. z. ŠPT zriaďuje riaditeľ MŠ, ZŠ a SŠ ako nevyhnutný predpoklad zabezpečenia práva na inkluzívne vzdelávanie. Tvoria ho školský špeciálny pedagóg a všetci OZ školy (školský psychológ, sociálny pedagóg, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pracovník). Členmi ŠPT sú aj PZ a OZ zaradení do kariérových pozícií kariérový poradca, výchovný poradca, školský poradca, koordinátor prevencie, resp. koordinátor vo výchove a vzdelávaní. Členmi ŠPT, resp. jeho subtímov môžu byť podľa špecifických podmienok školy aj ďalší PZ (napr. pedagogický asistent, triedny učiteľ). Zloženie ŠPT upraví riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená. Koordináciu činnosti jednotlivých členov ŠPT zabezpečuje koordinátor ŠPT (§ 38 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z.). Ide o kariérovú pozíciu určenú pre PZ a OZ (§ 36 ods. 1 písm. n) a § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/2019 Z. z.). Na výkon špecializovaných činností v kariérovej pozícii koordinátor ŠPT nemusí PZ/OZ absolvovať špecializačné vzdelávanie. Štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností upraví riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená. V zmysle Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie každá MŠ má mať poverenú konkrétnu osobu zodpovednú za koordináciu poskytovania komplexných služieb pre deti so ŠVVP.

7.2 Úpravy pre žiakov so ZZ pri externom testovaní a žiakov so ZZ pri maturitnej skúške

Úpravy počas externého testovania žiakov ZŠ (Testovanie 5 a Testovanie 9) môžu byť len v takom rozsahu, aké mal žiak počas vzdelávania sa v ZŠ. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec základnej školy poverený riaditeľom koordinovaním externého testovania žiakov základnej školy v príslušnej základnej škole uvedie pri prihlásení žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami len úpravy, ktoré žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami objektívne potrebuje (§ 12 ods. 3 vyhlášky č. 223/2022 Z. z.). Dôležitou skutočnosťou je to, že uvedené úpravy navrhuje a realizuje škola, nie ZPP. Pre žiakov so ZZ sa pri externom testovaní vytvára osobitná skupina, v ktorej najvyšší počet žiakov je 10. Z objektívnych dôvodov je možné počet žiakov v skupine zvýšiť po prerokovaní s organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania (od 1. 7. 2022 NIVAM). Ak ide o žiaka so zrakovým postihnutím, možno mu poskytnúť testy:

  1. v elektronicky prístupnej forme a možnosť vypracovať odpovede elektronicky priamo do samostatného dokumentu, z ktorého ich do odpoveďového hárka prepíše pedagogický asistent, zdravotnícky pracovník, školský psychológ alebo školský špeciálny pedagóg,
  2. v Braillovom písme a odpovede vypracovať na počítači alebo nadiktovať pedagogickému asistentovi, zdravotníckemu pracovníkovi alebo školskému špeciálnemu pedagógovi.

Na základe § 155 školského zákona sa uskutočňuje externé testovanie žiakov základných škôl, na ktorom sa môžu zúčastniť aj žiaci podľa § 97 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z., t. j. žiaci s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím. Podľa novely školského zákona účinnej od 1. januára 2022 aj žiaci s mentálnym postihnutím majú možnosť získať nižšie stredné vzdelanie, a to prostredníctvom:

  1. externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania – „Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe žiadosti zúčastniť žiak posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5 (t. j. žiak s mentálnym postihnutím), a fyzická osoba, ktorá dosiahla primárne vzdelanie a skončila povinnú školskú dochádzku; žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Žiak podľa § 97 ods. 5 získa nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným absolvovaním posledného ročníka základnej školy.“ (§ 155 ods. 9 školského zákona) alebo
  2. na základe výsledku písomného testu uchádzač absolvuje buď program vzdelávania organizovaný ZŠ poverenou príslušným RÚŠS, pričom obsah testu a obsah i rozsah programu určuje a zverejňuje ministerstvo, alebo priamo vykoná komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania.

Podľa vyhlášky č. 224/2022 Z. z. (účinná od 1. júla 2022) žiadosť o úpravu podmienok žiaka so ZZ pri maturitnej skúške v čase podania prihlášky na maturitnú skúšku si vyžaduje lekársky posudok, v ktorom je uvedená diagnóza; lekársky posudok sa nevyžaduje, ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia, priloženie odporúčania ZPP alebo odborníka na pervazívne vývinové poruchy, v ktorom sú uvedené ZZ žiaka a príslušné ŠVVP vo vzťahu k jednotlivým častiam vykonávanej maturitnej skúšky (§ 16 ods. 8 písm. b) vyhlášky č. 224/2022 Z. z.). K takejto žiadosti možno podľa potreby priložiť aj odporúčanie školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo OZ školy. S účinnosťou od 1. júla 2022 teda už neplatí, že odborný posudok ZPP pre uchádzača s vývinovými poruchami učenia má mať dvojročnú platnosť. Z hľadiska aplikačnej praxe je možné, že ZPP môže určiť odporúčania použiteľné smerom k maturite napr. aj na začiatku štúdia, pričom takúto správu žiak priloží k požiadavkám na úpravu podmienok. Doklad k žiadosti o úprave podmienok, ktorá je prílohou prihlášky na maturitnú skúšku, sa musí vzťahovať na zdravotné znevýhodnenie žiaka, ktoré má v čase podania prihlášky na maturitnú skúšku. Vyhláška č. 224/2022 Z. z. doplnila možnosť využívať počas maturity kompenzačné pomôcky, ktoré majú umožňovať žiakovi konkrétnu mieru potrebnej podpory, nie umelo znižovať požiadavky na skúšku. Žiak so sluchovým postihnutím si môže ako predmet maturitnej skúšky zvoliť namiesto predmetu cudzí jazyk predmet matematika alebo predmet občianska náuka. Žiakom so sluchovým postihnutím a vývinovými poruchami učenia umožňuje § 11 ods. 3 vyhlášky č. 224/2022 Z. z. bez ohľadu na zaradenie do skupiny ZZ zvoliť si, či budú konať celú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, čiže externú časť, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky, alebo budú konať len ústnu formu internej časti maturitnej skúšky.

Konkrétne formy úpravy podmienok maturitnej skúšky zahŕňajú:

  1. predĺžený časový limit pri riešení písomných úloh,
  2. úpravu alebo nahradenie niektorých úloh,
  3. grafické úpravy a úpravy formátu zadania s použitím rôznych veľkostí písma, zmenenej štruktúry textu, využitím inej možnosti záznamu odpovede alebo počúvania vstupného textu,
  4. poskytnutie testu v elektronicky prístupnej forme a možnosť vypracovať odpovede elektronicky priamo do odpoveďového hárka alebo do samostatného dokumentu,
  5. poskytnutie testu v Braillovom písme a možnosť odpovede vypracovať na počítači alebo nadiktovať pedagogickému asistentovi,
  6. prítomnosť tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo OZ školy alebo
  7. použitie kompenzačných pomôcok.

7.3 Zákonné možnosti úpravy dochádzky a podmienok vzdelávania detí a žiakov so ZZ

Školský zákon a zákon č. 596/2003 Z. z. dávajú právo i povinnosť riaditeľom škôl, aby v rámci rozhodovania v správnom konaní – na základe zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) umožnili v konkrétnych situáciách a potrebách upraviť dochádzanie a podmienky vzdelávania všetkých detí a žiakov vyžadujúcich si poskytnutie podporného opatrenia. Vzhľadom na to, že ide o rozhodovanie v správnom konaní, skutkový stav musí byť preukázateľný a dôvodný, keďže ide o dôležité okolnosti a súvislosti vzdelávania detí/žiakov so ZZ, ktoré v rámci jednotlivých rozhodnutí (výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní) musia byť argumentačne podložené a náležite odôvodnené, jednoznačné a preskúmateľné. V tomto smere riaditeľ školy musí dôsledne zvážiť okolnosti prípadu, vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, z odporúčaní ZPP a zároveň dbať na najlepší záujem dieťaťa.

Dieťaťu so ZZ v povinnom predprimárnom vzdelávaní v MŠ, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do MŠ a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa neposkytuje vzdelávanie v MŠ do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do MŠ. Na rozhodnutie riaditeľa v tejto veci je potrebné súhlasné vyjadrenie ZPP a súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast (§ 28a ods. 6 školského zákona).

Vo vzťahu k žiakovi so ZZ, ktorý plní povinú školskú dochádzku (od povinnej školskej dochádzky nemožno nikoho oslobodiť) a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa neposkytuje vzdelávanie do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia ZPP (§ 19 ods. 5 školského zákona).

Ďalšou možnosťou úpravy dochádzky dieťaťa/žiaka so ZZ je inštitút individuálneho vzdelávania (na základe zdravotných dôvodov). Riaditeľ školy v danom prípade rozhoduje v správnom konaní v rámci oslobodenia od povinnosti dochádzať do školy, pričom v tom istom (jednom) rozhodnutí zároveň určí individuálnu formu vzdelávania. V prípade plnenia povinného predprimárneho vzdelávania pri žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov sa prikladá odporúčanie ZPP alebo písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast (§ 28b ods. 3 školského zákona). K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov v ZŠ alebo SŠ zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží odporúčanie ZPP alebo vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast (§ 24 ods. 3 školského zákona). Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch vzdelávanie zabezpečuje škola v rozsahu najmenej 2 hodiny týždenne bez potreby konania komisionálnych skúšok. PZ, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej sa po prerokovaní v pedagogickej rade školy vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka (§ 24 ods. 2, 3 a ods. 8 školského zákona). Ak rodič požiada, že jeho dieťa so ZZ sa má zúčastňovať na povinnom predprimárnom vzdelávaní menej ako 4 hodiny denne, vyžaduje sa súhlasné vyjadrenie ZPP – súhlas pediatra sa nevyžaduje (§ 59a ods. 5 školského zákona).

V prípade ZŠ a SŠ možno využiť oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka (zdravotné alebo iné závažné dôvody) od vyučovania niektorého predmetu na celý školský rok alebo jeho časť, a to na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast alebo odporúčania ZPP. V príslušnom rozhodnutí riaditeľ školy určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu (§ 31 ods. 4 školského zákona). Pri oslobodení od vzdelávania v časti vyučovacieho predmetu (§ 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z.) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast sa žiak hodnotí s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. V § 7 ods. 4 vyhlášky č. 223/2022 Z. z. sú uvedené podmienky na zriadenie skupiny vyučovacieho predmetu zdravotná telesná výchova (prerokovanie pedagogickou radou pri najnižšom počte 10 žiakov z rôznych tried a rôznych ročníkov, pričom jedna skupina má najviac 12 žiakov a do nej sa zaraďujú žiaci so ŠVVP na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a po informovanom súhlase zákonného zástupcu). Ak skupiny vyučovacieho predmetu zdravotná telesná výchova v ZŠ nie sú, žiaci sa oslobodia od vzdelávania vo vyučovacom predmete alebo v jeho časti a cvičia cvičenia, ktoré im umožní ich zdravotný stav na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast. Pri oslobodení od vzdelávania v časti vyučovacieho predmetu na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast sa žiak hodnotí s prihliadnutím na jeho zdravotný stav (§ 7 ods. 4 vyhlášky 223/2022 Z. z.). Oslobodenie žiaka SŠ od vzdelávania v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častiach je možné len v prípade, ak nejde o predmet, prostredníctvom ktorého sa pripravuje na povolanie alebo odbornú činnosť, pričom riaditeľ školy k rozhodnutiu potrebuje odporúčanie ZPP alebo vyjadrenie lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 224/2022 Z. z.).
Školský zákon pozná aj vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu (§ 26 školského zákona), ktoré však primárne nie je určené pre žiakov so ZZ, keďže túto formu vzdelávania môže riaditeľ školy samostatným rozhodnutím povoliť žiakovi s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva. V danom prípade je zachovaný obsah a rozsah vzdelávania určeného učebným plánom a učebnými osnovami (bez úprav), pričom žiak vykonáva komisionálne skúšky. Aj žiak so ZZ však môže postupovať podľa individuálneho učebného plánu v mimoriadnych prípadoch (tehotenstvo, materstvo). V takomto prípade je možné a do istej miery aj vhodné, aby mal vypracovaný IVP.

7.4 Vzdelávanie žiaka podľa IVP

IVP je jeden z najefektívnejších nástrojov integrácie žiaka so ŠVVP, keďže jeho cieľom je vytvoriť podmienky na vzdelávanie takého žiaka prostredníctvom úpravy metód, foriem, obsahu a kompenzačných pomôcok tak, aby sa zabezpečilo vzdelávanie v súlade s potenciálom žiaka. Ak škola vzdeláva deti/žiakov so ŠVVP, vytvára pre nich podmienky v súlade s odporúčaniami ZPP prostredníctvom IVP (§ 7a školského zákona) alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti/žiakov so ŠVVP (§ 7 ods. 5 školského zákona).

V zmysle § 7a školského zákona sa podľa IVP s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať:

  1. dieťa alebo žiak, ktorého ŠVVP neumožňujú, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so ŠVVP alebo žiakov so ŠVVP, alebo
  2. žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v ZŠ (bez zdravotných dôvodov, zdravý žiak ) – takému žiakovi sa nerobia modifikácie rozsahu a obsahu vzdelávania.

V dodatku č. 11 k ŠVP (pre ZŠ) je jednoznačne uvedené, že „žiak so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú žiakovi so zdravotným znevýhodnením, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu.“ Pravidlá vzdelávania podľa IVP upravuje § 7a školského zákona. Od 1. 1. 2022 platí, že vzdelávanie podľa IVP sa realizuje s informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 223/2022 Z. z. (účinná od 1. 7. 2022) sa kópia IVP poskytuje zákonnému zástupcovi (nepostačuje len oboznámenie cez nahliadnutie do tohto dokumentu). S účinnosťou od 30. 5. 2023 je v § 7a ods. 2 a ods. 3 školského zákona stanovené, že ak ide o žiaka ZŠ najmenej v piatom ročníku, IVP sa vypracuje aj po konzultácii s týmto žiakom. IVP obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.

IVP vychádza zo školského vzdelávacieho programu, pričom má byť v ňom uvedené najmä to, v čom sa líši od školského vzdelávacieho programu školy, teda môže zahŕňať aj úpravu učebných plánov, rozvrhu a pod., napr. redukcia učiva v niektorých predmetoch (vzhľadom na konkrétny druh a stupeň ZZ) – zníženie časovej dotácie niektorých predmetov, resp. posilnenie iných predmetov, a to všetko v súlade s odporúčaniami ZPP. Súčasťou možných úprav v IVP sú aj formy vzdelávania, ktorých implicitnou súčasťou je aj úprava dochádzky žiaka. V tomto zmysle dodatok č. 13 schválený pod č. 2023/10619:4-A2140 s platnosťou od 1. septembra 2023 k štátnym vzdelávacím programom pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň ZŠ a nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň ZŠ, ktorým sa menia a zosúlaďujú so znením školského zákona, uvádza, že „denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo ktorí sú žiakmi so všeobecným intelektovým nadaním“. V praxi to znamená, že v odôvodnených prípadoch pri konkrétnych druhoch ZZ (ADHD, autistické spektrum…) je možné na základe odporúčania ZPP niektoré predmety absolvovať aj mimo priestoru školy, resp. školského prostredia.

Odporúčania ZPP, ktoré sú uvedené v správe z diagnostického vyšetrenia, majú vychádzať zo školského vzdelávacieho programu školy, ktorú žiak navštevuje. Zároveň by mali prinášať aj návrhy na modifikáciu učebného obsahu, resp. vzdelávanie podľa IVP (úpravy v konkrétnom predmete, viacerých alebo všetkých vyučovacích predmetoch, odporúčania smerom k vzdelávacím a výchovným metódam, požiadavkám voči žiakovi, materiálno-technickému zabezpečeniu – kompenzačné pomôcky, hodnoteniu žiaka a odporúčaným formám personálnej podpory – ideálne prostredníctvom ŠPT, ak je v škole zriadený). Rovnako by odporúčanie malo obsahovať aj vyjadrenie k nevyhnutnosti prítomnosti pedagogického asistenta a špecifikácie jeho činnosti s ohľadom na podmienky konkrétnej školy a osobitosti konkrétneho žiaka.

Pri odporúčaní na vypracovanie IVP by mala byť uvedená podstata úprav, ktoré má tento program obsahovať. Vhodné je uviesť aj odporúčania pre zákonných zástupcov. Formulované odporúčania, s ktorými má byť súladný postup školy, by nemali byť formulované príliš striktne a nadmieru direktívne tak, aby sa apriori neobmedzovali rozmanité možnosti podpory žiaka a aby aj ŠPT mal možnosť primerane upraviť podmienky, obsah, formy, metódy a prístupy v IVP žiaka podľa aktuálnych potrieb, ktoré sa vyvíjajú. Dôležité je určiť základné smerovanie pri podpore a mechanizmus vyhodnocovania účinnosti realizovaných podporných opatrení. Ak škola má vytvorené vhodné podmienky a funkčný ŠPT, jednotlivé okruhy opatrení môžu byť zo strany ZPP formulované aj menej striktne.

Ak sa pristúpi k vypracovaniu IVP, riaditeľ školy nevyhnutne nemusí oslobodzovať žiaka vzdelávajúceho sa podľa školského vzdelávacieho programu školy spolu s ostatnými žiakmi od vyučovania konkrétneho predmetu (v správnom konaní) podľa § 31 ods. 4 školského zákona v súbehu s § 5 ods. 3 písm. d), resp. § 5 ods. 4 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. Podľa § 7a ods. 1 písm. b) školského zákona podľa IVP postupuje aj žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa školského zákona. Ak žiakovi, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, je povolené individuálne vzdelávanie, toto vzdelávanie zabezpečuje škola, a to v rozsahu najmenej 2 hodiny týždenne. IVP pre dieťa so ŠVVP alebo pre žiaka so ŠVVP v súlade s odporúčaniami ZPP vypracuje PZ poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a OZ školy a po konzultácii so zákonným zástupcom. IVP teda vypracúva škola (schvaľuje vedúci zamestnanec školy) v spolupráci so ZPP (§ 94 ods. 1 písm. b) bod 2 školského zákona). „Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu nie je potrebné doslovne postupovať podľa vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, keďže rozmanitosť potrieb a charakteristík žiakov s jedným druhom zdravotného znevýhodnenia je veľmi veľká. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka“ (dodatok č. 11 k ŠVP, príloha č. 2, s. 2). Ak ZPP žiakovi odporúča vzdelávanie podľa IVP a zákonný zástupca s tým súhlasí (vyžaduje sa predchádzajúca konzultácia a informovaný súhlas), škola je povinná ho vypracovať.

V zmysle dodatku č. 11 k ŠVP už neplatí, že žiak so zdravotným postihnutím (znevýhodnením) má byť automaticky (prioritne) vzdelávaný napr. podľa variantu A, resp. podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s príslušným druhom zdravotného postihnutia (diagnózy), v plnej miere používať iba špeciálne učebnice a pracovné zošity určené pre špeciálne školy/triedy. V špeciálnych triedach pre žiakov so ZZ a v školách pre žiakov so ZZ (špeciálnych školách) sa žiaci vzdelávajú podľa vzdelávacích programov pre žiakov podľa druhu ZZ (tie sú uvedené v § 94 ods. 2 školského zákona), pričom aj vo vzťahu k týmto vzdelávacím programom sa v blízkej budúcnosti očakávajú viaceré zmeny a úpravy vo forme dodatkov. Aj žiak vzdelávajúci sa podľa vzdelávacích programov pre žiakov podľa druhu ZZ môže mať vypracovaný IVP.

V tomto smere školský zákon účinný od 30. 5. 2023 v § 94 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, že pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v špeciálnej triede (teda už nie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením) sa vychádza zo vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy zdravotných znevýhodnení. Týmto je jednoznačne určené, že podľa vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy zdravotných znevýhodnení sa vzdelávajú iba deti a žiaci so ZZ navštevujúci iba špeciálne školy alebo vzdelávajúci sa v špeciálnej triede, a nie deti a žiaci so zdravotným znevýhodnením v bežných školách.

IVP je „živý dokument“, spravidla tvorený na jeden školský rok, avšak podľa individuálnych potrieb a ťažkostí žiaka je dôležité pravidelne ho prehodnocovať a v prípade potreby aj upravovať so súhlasom dotknutých PZ a OZ žiaka a rešpektujúc informačnú povinnosť voči zákonným zástupcom. Nový IVP sa spravidla vypracováva po absolvovaní rediagnostického vyšetrenia v zariadení PaP so zapracovaním nových odporúčaní pre výchovno-vzdelávací proces.

Žiakovi so ZZ, ktorý bol vzdelávaný podľa IVP, sa v doložke vysvedčenia uvádza: „Bol/-a vzdelávaný/-á podľa IVP…“ Alebo ak sa to týkalo iba niektorých predmetov: „Bol/-a vzdelávaný/-á podľa IVP uplatňovaného v predmete/-och…“ Žiakovi, ktorý mal z dôvodu ZZ redukovaný obsah vzdelávania alebo upravené učebné osnovy, sa táto skutočnosť takisto uvádza v doložke vysvedčenia.

Podľa § 31 ods. 3 školského zákona „riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám“. Takéto „preradenie“ žiaka by v praxi mohlo znamenať jeho umiestnenie do špeciálnej triedy/špeciálnej školy. Práve preto sa veľký dôraz kladie na aplikáciu individuálnych vzdelávacích programov, ktoré konkrétnym a adresným (individualizovaným) spôsobom v kontexte pôsobenia ŠPT dokážu prispôsobiť školský vzdelávací program ŠVVP žiaka.

7.5 Vyučovanie špecifických predmetov

V školách, ktoré vzdelávajú žiakov so ZZ, sa môžu v rámci možností vytvárať aj podmienky na vyučovanie špecifických predmetov, napríklad rozvíjanie špecifických funkcií, individuálna logopedická intervencia, priestorová orientácia a voliteľné predmety zamerané napr. na rozvíjanie manuálnych zručností a návykov. Špecifické vyučovacie predmety však nie sú povinné (ich vyučovanie nie je taxatívne stanovené „príkazom“ cez štátny vzdelávací program). V dodatku č. 11 k ŠVP je explicitne spomenuté „vyučovanie za pomoci ďalšieho pedagogického alebo odborného zamestnanca, individuálne alebo v skupinách na vyučovaní, prednostne v triede spolu s ostatnými žiakmi alebo mimo triedy, pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom“. Uvedené v praxi znamená to, že inkluzívne formy práce so žiakom sú prioritne fixované na triedu, ale ZŠ môže podľa vlastného uváženia využívať aj iné formy práce vrátane predmetov špecifickej podpory. Ak sa škola rozhodne vyučovať tieto predmety, vnímajúc vhodnosť tejto formy a obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu, zahrnie ich do rámcových učebných plánov v rámci školského vzdelávacieho programu, kde je určený aj spôsob hodnotenia týchto predmetov.

Odporúčanie výučby niektorého zo špecifických vyučovacích predmetov by malo byť dokumentované v podobe vyjadrenia ZPP. Špecifické predmety podpory sú však len jednou z foriem podpory žiaka so ŠVVP, pričom školský špeciálny pedagóg ako PZ, ktorý nemá stanovený základný úväzok na účely priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a nie je kategóriou PZ zodpovednou za realizáciu školského vzdelávacieho programu, ale podieľa sa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu, ako alternatívu k vyučovaniu týchto predmetov môže realizovať skupinové alebo individuálne intervencie zamerané okrem iného aj na obsah týchto predmetov, a to v rozsahu svojich kompetencií stanovených v § 21 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z.

Fakultatívne (nie obligatórne) zabezpečovanie výučby predmetov špeciálnopedagogickej podpory a uplatňovanie obsahu predmetov špeciálnopedagogickej podpory treba vnímať v kontexte zadefinovania ŠVVP v § 2 písm. i) školského zákona.

7.6 Informovaný súhlas zákonného zástupcu, plnenie informačnej povinnosti zo strany zákonných zástupcov, ochrana osobných údajov a mlčanlivosť

Informovaný súhlas je definovaný v § 2 písm. x) školského zákona. Ide o písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch súhlasu. Školy a školské zariadenia sú povinné zabezpečiť, aby bol informovaný súhlas zákonného zástupcu získavaný preukázateľne, prijateľnou formou, s primeraným poučením a poskytnutím nevyhnutných informácií zrozumiteľným spôsobom s prihliadnutím na konkrétnu situáciu vo výchovno-vzdelávacom procese, na ktorú sa takýto súhlas vyžaduje. Treba dbať na to, aby bol informovaný súhlas zákonného zástupcu získaný za každých okolností ako platný prejav jeho vôle vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito. Informovaný súhlas zákonného zástupcu sa nevyžaduje pri akýchkoľvek preventívnych aktivitách, pri individuálnych a skupinových konzultáciách (aj opakovaných) a pri krízovej intervencii (akútna potreba, stav osobnej krízy). Informovaný súhlas zákonného zástupcu sa vyžaduje pri výkone poradenskej činnosti (individuálna odborná starostlivosť), špeciálnopedagogickej (logopedickej, sociálnopedagogickej) diagnostike/rediagnostike, diagnostike vo forme depistáže a psychologickom vyšetrení. Informovaný súhlas je súčasťou návrhu na vzdelávanie. Špecificky vo vzťahu k žiakom so ŠVVP sa informovaný súhlas vyžaduje aj pri:

  1. zaradení do skupiny vyučovacieho predmetu zdravotná telesná výchova,
  2. preradení žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní škola, do školského vzdelávacieho programu pre príslušný druh ZZ,
  3. pri vzdelávaní žiaka podľa IVP.

Povinnosti zákonných zástupcov sú upravené v § 144 ods. 7 školského zákona. Z ich strany je dôležité najmä plnenie informačnej povinnosti uvedenej v § 144 ods. 7 písm. d) školského zákona. Každému zákonnému zástupcovi s ohľadom na zákonnú povinnosť sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa má záležať na tom, aby rešpektoval odporúčania ZPP. S uvedeným záujmom korešponduje to, že zákonný zástupca je povinný informovať školu aj o zdravotných problémoch svojho dieťaťa a iných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na poskytovanú výchovu a vzdelávanie a potrebu poskytnutia podporných mechanizmov zo strany školy.

Zákonnosť je jeden z najdôležitejších princípov ochrany osobných údajov a zásady spracúvania osobných údajov sú rozpracované v druhej časti zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z. z.“), podľa čoho je možné osobné údaje spracúvať len zákonným spôsobom a tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv dotknutej osoby .

Každý PZ/OZ je povinný zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o zdravotnom stave a výsledky odborných vyšetrení detí/ žiakov (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z.). Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi, majú povinnosť mlčanlivosti aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu (§ 11 ods. 7 školského zákona). Výnimkou zo zachovania mlčanlivosti môže byť „informácia, ktorá by v prípade jej neoznámenia mohla viesť k ohrozeniu psychického alebo fyzického zdravia žiaka alebo inej osoby. V tomto prípade máte oznamovaciu povinnosť. Oznamovacia povinnosť znamená, že existujú natoľko závažné situácie, ktoré nás zbavujú mlčanlivosti, ak sa o nich dozvieme. Napríklad pri sexuálnom zneužívaní v rodine alebo ak sa na žiakovi pácha trestný čin“ (Antalová, Papp, Vernarcová, 2021, s. 21). Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže PZ/OZ, od 1. 1. 2022 aj fyzickú osobu, ktorá nevykonáva pracovnú činnosť PZ a OZ a ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedela ako PZ/OZ pri výkone pracovnej činnosti, zbaviť zákonný zástupca dieťaťa/žiaka, plnoletý žiak a ministerstvo školstva na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov (§ 4 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.).

Keďže školský zákon je z pohľadu zákona č. 18/2018 Z. z. osobitným zákonom, tak napríklad príslušné ZPP nepotrebujú súhlas od zákonného zástupcu na poskytnutie výsledkov diagnostík škole, do ktorej jeho dieťa chodí (§ 11 ods. 6 písm. a) bod 8, 9 školského zákona) a školy majú právo sa s týmito údajmi oboznámiť (získavanie, spracovávanie, ochrana týchto údajov, nie ich ďalšie šírenie) bez ohľadu na vôľu zákonného zástupcu. Rozsah spracúvania osobných údajov detí/žiakov sa legislatívne upravuje (podľa § 11 ods. 6 školského zákona s účinnosťou od 1. 1. 2022). Novela umožňuje školám a školským zariadeniam získavať a spracovávať tieto údaje vo väčšom rozsahu, ako bolo stanovené do 31. 12. 2021 (po novom aj rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti), a to nielen na účely výchovy a vzdelávania, ale aj aktivít organizovaných školou v čase mimo vyučovania. Spracúvanie tam uvedených osobných údajov je zákonnou povinnosťou, a preto nie je viazané na súhlas zákonného zástupcu podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov – GDPR). Na príslušných formulároch je potrebné uvádzať aktuálne platný a účinný právny predpis, t. j. zákon č. 18/2018 Z. z.

7.7 Zmeny v ŠVVP žiaka

S účinnosťou od 30. 5. 2023 bol zo školského zákona vypustený § 108 ods. 1, podľa ktorého ak sa ŠVVP prejavia po prijatí žiaka do školy a žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako žiaka so ŠVVP sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a návrhu na vzdelávanie žiaka so ŠVVP riaditeľovi školy. V dôsledku uvedeného s účinnosťou od 30. 5. 2023 platí, že ak sa ŠVVP dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy, určia sa a budú sa mu poskytovať podporné opatrenia spôsobom uvedeným v návrhu na zavedenie podporného opatrenia. V dôsledku toho sa proces predkladania žiadosti o zmenu vzdelávania stal irelevantným.

Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením vzdelávajúcemu sa spolu s ostatnými žiakmi v bežnej triede základnej školy neprospieva spôsob vzdelávania alebo tento spôsob vzdelávania neprospieva iným žiakom (napríklad nie je plnená povinnosť neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní), ktorým sa poskytuje výchova a vzdelávanie, jestvuje možnosť zákonnému zástupcovi zo strany riaditeľa MŠ, riaditeľa ZŠ alebo príslušného ZPP navrhnúť iný spôsob vzdelávania. V tejto veci však riaditeľ MŠ musí vopred disponovať písomným súhlasom zriaďovateľa MŠ a písomným súhlasom príslušného ZPP. Riaditeľ ZŠ musí vopred disponovať písomným súhlasom orgánu miestnej štátnej správy v školstve – RÚŠS) a písomným súhlasom príslušného ZPP. Príslušný RÚŠS uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Vo vzťahu k uvedenému však nie je dotknuté právo zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka so ŠVVP zvoliť pre svoje dieťa formu vzdelávania a právo nesúhlasiť so vzdelávaním svojho dieťaťa v triede pre deti a žiakov so ŠVVP alebo v škole pre deti a žiakov so ŠVVP. Ak však zákonný zástupca nebude súhlasiť s navrhnutou zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd (§ 28 ods. 13 a § 29 ods. 13 školského zákona).

 

7.8 Vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

Podľa § 94 ods. 2 školského zákona pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v špeciálnej triede sa vychádza zo vzdelávacích programov pre:

  1. deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
  2. deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
  3. deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
  4. deti a žiakov s telesným postihnutím,
  5. deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
  6. deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
  7. deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
  8. deti a žiakov hluchoslepých,
  9. žiakov s vývinovými poruchami učenia,
  10. žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
  11. deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
  12. deti a žiakov s poruchami správania.

Tieto vzdelávacie programy vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Žiaci vzdelávaní v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy by mali postupovať podľa školského vzdelávacieho programu školy, ku ktorému sa v prípade potreby vypracuje IVP. Pri jeho tvorbe je možné sa inšpirovať, resp. vychádzať aj z vyššie uvedených vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy ZZ.