Kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov

1. Úvod

Kvalifikačný predpoklad
Kvalifikačným predpokladom na účely zákona č. 553/2003 Z. z. ustanoveným pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, je

  • vzdelanie a
  • osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.

Vzdelanie
Kvalifikačným predpokladom vzdelania na účely zákona č. 553/2003 Z. z. je

  1. primárne vzdelanie alebo nižšie stredné vzdelanie (ďalej len „základné vzdelanie“),
  2. nižšie stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie (ďalej len „stredné vzdelanie“),
  3. úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
  4. vyššie odborné vzdelanie,
  5. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
  6. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
  7. vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

Osobitný kvalifikačný predpoklad
Osobitný kvalifikačný predpoklad na účely zákona č. 553/2003 Z. z. je absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť. To znamená, že na vykonávanie určenej pracovnej činnosti sa vyžaduje plnenie osobitného kvalifikačného predpokladu v prípade, že je tento osobitný kvalifikačný predpoklad ako súčasť kvalifikačného predpokladu ustanovený právnym predpisom ako požiadavka na to, aby zamestnanec mohol určenú pracovnú činnosť vykonávať. Osobitný kvalifikačný predpoklad si nemôže stanovovať sám zamestnávateľ.

2. Posudzovanie plnenia kvalifikačných predpokladov

Kvalifikačné predpoklady
Kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera zložitosti, zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž týchto pracovných činností sú uvedené v charakteristikách platových tried, a to v charakteristikách platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Pre pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme sú tieto kvalifikačné predpoklady uvedené v charakteristikách platových tried pre pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 uvedeného zákona.

Katalóg pracovných činností
Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti vypracované v súlade s charakteristikami platových tried sú uvedené v katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme alebo v katalógu pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „katalóg pracovných činností“).

Uvedený katalóg pracovných činností je zverejnený ako nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov. Má dve prílohy:

  • v prílohe č. 1 sú uvedené pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme vrátane pracovných činností vykonávaných pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami a
  • v prílohe č. 2 sú uvedené pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme remeselné, manuálne alebo manipulačné. V nadväznosti na to sa nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení rozdeľujú na zamestnancov, ktorí vykonávajú práce s prevahou duševnej práce, a na zamestnancov vykonávajúcich práce s prevahou fyzickej práce, a to činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné.

Každá príloha katalógu sa rozdeľuje na jednotlivé časti, ktorých je 22. Názvy jednotlivých častí katalógu sú spravidla totožné s názvami jednotlivých rezortov, ako napr. Hospodárstvo, Doprava, Kultúra, Pôdohospodárstvo, Práca a sociálne veci, Zdravotníctvo, Životné prostredie, ale nájdeme tam aj časť Financie, Kontrola, Justícia, Informatika, Ochrana utajovaných skutočností, Samospráva (obec a vyšší územný celok), Vnútro-archívnictvo a pod. Pracovné činnosti vykonávané v oblasti školstva vrátane pracovných činností pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva sú uvedené v časti 17. Školstvo a šport, v obidvoch prílohách katalógu. Prierezové pracovné činnosti, ktoré sa spravidla vykonávajú u všetkých zamestnávateľov vrátane škôl a školských zariadení, sú uvedené v časti 01. Spoločné pracovné činnosti v obidvoch prílohách katalógu. V tejto časti sa teda nachádzajú aj administratívne pracovné činnosti vykonávané v školách a školských zariadeniach, ktorými sú pracovné činnosti personalistu, ekonóma, mzdového účtovníka, rozpočtára, účtovníka, tajomníka školy, sekretárky, vedúcej školskej jedálne a pod. V časti 01. Spoločné pracovné činnosti v katalógu pracovných činnosti s prevahou fyzickej práce sú uvedené pracovné činnosti kuchárok, pomocných kuchárok, upratovačiek, údržbárov a pod. V časti 17. Školstvo a šport v katalógu pracovných činnosti s prevahou fyzickej práce sú uvedené špecifické činnosti vykonávané v školách, a to školník a plavčík. V katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce sa v časti 17. Školstvo a šport nachádzajú len pracovné činnosti pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a zamestnancov vysokých škôl. Administratívne činnosti vykonávané v regionálnom školstve v tejto časti nie sú uvedené, pretože sú to v prevažnej miere prierezové administratívne činnosti vykonávané vo všetkých rezortoch, a preto sa nachádzajú v časti 01. Spoločné pracovné činnosti.

Školy a školské zariadenia môžu použiť ktorúkoľvek pracovnú činnosť uvedenú v katalógu bez ohľadu na skutočnosť, v ktorej časti katalógu je uvedená.

Uvedené nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 1. júna 2004 a doteraz malo päť noviel.

Ako vyplýva z uvedených ustanovení právnych predpisov, aj zákon, aj nariadenie vlády určujú na vykonávanie jednotlivých pracovných činností ako kvalifikačný predpoklad len stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad. Neurčujú na vykonávanie jednotlivých pracovných činností odbor vzdelania, resp. študijný odbor, teda neurčujú to, aký odbor vzdelania je potrebný na vykonávanie jednotlivých pracovných činností. Neustanovujú teda to, že vykonávať prácu napr. ekonóma školy môže len zamestnanec s ekonomickým vzdelaním, ani to, že pracovnú činnosť kuchárky môže vykonávať len zamestnankyňa s úplným stredným odborným vzdelaním získaným v študijnom odbore kuchár. A neurčujú ani odbory vzdelania pedagogických a odborných zamestnancov, určujú kvalifikačný predpoklad len ako stupeň vzdelania stanovený na ich vykonávanie.

Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 553/2003 Z. z. si zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky). Na vykonávanie pracovných činností pedagogických a odborných zamestnancov nemožno určiť kvalifikačné požiadavky podľa tohto ustanovenia zákona.

Napríklad škola si môže určiť, že pracovnú činnosť vedúcej školskej jedálne môže vykonávať len zamestnanec s ukončeným úplným stredným odborným vzdelaním v študijnom odbore kuchár, alebo to, že pracovnú činnosť mzdovej účtovníčky, ekonóma alebo rozpočtára môže vykonávať len zamestnanec s ukončeným ekonomickým vzdelaním, a pod.

Určením takýchto kvalifikačných požiadaviek sa však pre zamestnávateľa stávajú záväznými a na vykonávanie pracovných činností, na ktoré si zamestnávateľ ustanoví určitú kvalifikačnú požiadavku, napr. študijný odbor vzdelania, potom nemôže prijať zamestnanca s iným odborom vzdelania.

Udelenie výnimky
Kvalifikačné predpoklady uvedené v katalógu musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme, ak nie je ďalej v zákone ustanovené inak. Ak zamestnanec nespĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený zákonom č. 553/2003 Z. z. alebo kvalifikačný predpoklad, ktorý je uvedený v katalógu, nemožno mu udeliť výnimku z jeho nesplnenia, ak nie je ďalej v zákone ustanovené inak. To znamená, že zamestnávateľ nemôže v súčasnosti udeliť žiadnemu zamestnancovi výnimku z kvalifikačného predpokladu požadovaného stupňa vzdelania ustanoveného katalógom na vykonávanie určenej pracovnej činnosti. Môže udeliť len takú výnimku, ktorú mu umožňuje udeliť tento zákon.

Výnimka zo stupňa vzdelania
Ako výnimku zo stupňa vzdelania zákon č. 553/2003 Z. z. ustanovuje, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania o jeden stupeň, pracovnú zmluvu uzatvoriť len vtedy, ak má tento zamestnanec vykonávať pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, má byť zaradený do 4. platovej triedy a ak podľa rozhodnutia zamestnávateľa na vykonávanie týchto pracovných činností stačí stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a najmenej päť rokov odbornej praxe. Okruh takýchto pracovných činností je zamestnávateľ povinný určiť v pracovnom poriadku.

To znamená, že zamestnávateľ môže uzatvoriť na vykonávanie pracovnej činnosti nepedagogického zamestnanca, na ktorej vykonávanie sa vyžaduje úplné stredné vzdelanie a ktorá je zaradená do 4. platovej triedy, pracovnú zmluvu aj so zamestnancom, ktorý má stredné vzdelanie, ale len vtedy, ak ide o pracovnú činnosť s prevahou fyzickej práce. Pritom musí mať v pracovnom poriadku určené, že na vykonávanie tejto pracovnej činnosti stačí vyučenie v príslušnom učebnom odbore a najmenej päť rokov odbornej praxe, a okrem toho musí mať v pracovnom poriadku určený aj okruh takýchto pracovných činností.

Uvedené ustanovenia o kvalifikačných predpokladoch a ich posudzovaní, tak ako sú vysvetlené v predchádzajúcich častiach, sa vzťahujú aj na kvalifikačné predpoklady a ich posudzovanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Ale v týchto skupinách zamestnancov sú kvalifikačné predpoklady ustanovené prísnejšie a ustanovené sú, okrem zákona č. 553/2003 Z. z. a katalógu pracovných činností, aj ďalšími právnymi predpismi.

3. Kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a ich posudzovanie

Kvalifikačné predpoklady pedagogických a odborných zamestnancov sú ustanovené aj:

  • v § 10 a § 11 zákona č. 138/2019 Z. z. a ich získavanie a posudzovanie je ustanovené v
  • § 12, § 13 a § 14 zákona č. 138/2019 Z. z., ako aj
  • vo vyhláške MŠVVaŠ SR č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorá nadobudla účinnosť 15. januára 2020.

Kvalifikačné predpoklady
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca sú vzdelanie a dĺžka výkonu pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje.

Dĺžka výkonu pracovnej činnosti
Dĺžka výkonu pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje, je uvedená vo vyhláške MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Ak ide o pedagogického zamestnanca školy, školského zariadenia a triedy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyžaduje sa

  • získanie vzdelania v príslušnom študijnom programe v študijnom odbore špeciálna pedagogika alebo
  • absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g) zákona, t. j. absolvovanie vzdelávania na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Uvedené sa nevzťahuje na učiteľa, ktorý v triede pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu najviac desať hodín týždenne. To znamená, že učiteľ, ktorý napr. v špeciálnej triede základnej školy vyučuje maximálne 10 hodín týždenne, nie je povinný absolvovať štúdium špeciálnej pedagogiky.

Ak ide o pedagogického zamestnanca školy, školského zariadenia a triedy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyžaduje sa

  • získanie vzdelania v odbore vzdelávania zameranom na špeciálnu pedagogiku alebo
  • v študijnom programe zameranom na špeciálnu pedagogiku v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, alebo
  • absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g), t. j. absolvovanie vzdelávania na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
    tak ako to platí aj v súčasnosti. Skutočnosť, že uvedená požiadavka sa nevzťahuje na učiteľa, ktorý v triede pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu najviac desať hodín týždenne, zostala nezmenená.

V odseku 3 paragrafu 10 sa osobitne upravilo znenie týkajúce sa kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci, ktorý poskytuje výchovu v špecializovanej samostatnej skupine, v ktorom sa rozdelila požiadavka absolvovania špeciálnej pedagogiky podľa stupňov získaného vzdelania zamestnanca.

Odsekom 4 sa ustanovili kvalifikačné predpoklady školského digitálneho koordinátora, podľa ktorého sa na výkon pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora vyžaduje najmenej tri roky výkonu pracovnej činnosti v kategórii učiteľ a splnenie predpokladov na zaradenie najmenej do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec. Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že školský digitálny koordinátor, nikdy nebude začínajúcim pedagogickým zamestnancom.

Predpoklady vykonávania pracovnej činnosti učiteľa profesijného rozvoja sa nezmenili. Predpoklady vykonávania pracovnej činnosti metodika profesijného rozvoja a konzultanta atestačného konania sa doplnili taxatívne o podmienku spĺňania kvalifikačných predpokladov pre učiteľa profesijného rozvoja, o požiadavku najmenej piatich rokov vykonávania činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca a činnosti vysokoškolského učiteľa v študijnom programe, v ktorom sa získava vzdelanie požadované na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v príslušnej kategórii a podkategórii alebo na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v príslušnej kategórii. Taktiež sa spresnila požiadavka vykonávania činnosti lektora vzdelávacieho programu na požiadavku činnosti lektora vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý súvisí s výkonom pracovnej činnosti pedagogické ho zamestnanca alebo odborného zamestnanca.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. vyžadovaným stupňom vzdelania pre

  • učiteľa základnej školy,
  • učiteľa strednej školy,
  • učiteľa jazykovej školy,
  • učiteľa profesijného rozvoja,
  • školského špeciálneho pedagóga a
  • pre odborného zamestnanca
    je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Do znenia uvedeného ustanovenia zákona sa od 1. januára 2022 dopĺňa kategória školský digitálny koordinátor, teda aj zamestnanec vykonávajúci pracovnú činnosť školského digitálneho koordinátora musí mať najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

To zároveň znamená, že na vykonávanie pracovnej činnosti uvedených podkategórií učiteľa a na vykonávanie pracovnej činnosti školského špeciálneho pedagóga, školského digitálneho koordinátora a každého odborného zamestnanca môžu školy a školské zariadenia uzatvoriť pracovný pomer len s uchádzačom, ktorý má minimálne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Skutočnosť, že na vykonávanie pracovnej činnosti uvedených podkategórií učiteľa a na vykonávanie pracovnej činnosti uvedených kategórií pedagogických zamestnancov, a na vykonávanie pracovnej činnosti odborných zamestnancov sa vyžaduje najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, znamená aj to, že pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov uvedených skupín zamestnancov sa zohľadňuje len získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Vyžadovaným stupňom vzdelania zahraničného lektora je najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Vyžadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej umeleckej školy a korepetítora je najmenej vyššie odborné vzdelanie.

Pre učiteľa materskej školy, vychovávateľa, majstra odbornej výchovy a pedagogického asistenta je vyžadovaným stupňom vzdelania najmenej úplné stredné odborné vzdelanie.

Pre športového trénera je vyžadovaným stupňom vzdelania najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

To znamená, že na vykonávanie pracovnej činnosti učiteľa základnej umeleckej školy a korepetítora môžu školy uzatvoriť pracovný pomer aj s uchádzačom, ktorý má minimálne vyššie odborné vzdelanie. Na vykonávanie pracovnej činnosti učiteľa materskej školy, vychovávateľa, majstra odbornej výchovy, športového trénera a pedagogického asistenta možno uzatvoriť pracovný pomer aj s uchádzačom s úplným stredným odborným vzdelaním, a to aj v prípade, že uvedené vzdelanie nezískali v študijnom odbore požadovanom na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonávajú, a ešte nemajú pedagogickú spôsobilosť.

Zároveň zákon č. 138/2019 Z. z. ustanovuje, že uvedené ustanovené vyžadované stupne vzdelania sa vzťahujú aj na príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca školy, školského zariadenia alebo triedy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Teda aj na vykonávanie pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca škôl, školských zariadení alebo tried pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vyžadujú uvedené stupne vzdelania.

 

4. Získavanie vzdelania na výkon pracovnej činnosti

Podľa § 12 zákona č. 138/2019 Z. z. pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec má vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii, ak získal vyžadovaný stupeň vzdelania v príslušnom

  • odbore vzdelávania alebo
  • študijnom odbore a v príslušnom študijnom programe.

Príslušné odbory vzdelávania alebo študijné odbory v príslušnom študijnom programe na vykonávanie pracovnej činnosti príslušných kategórií a podkategórií pedagogických zamestnancov a kategórií odborných zamestnancov ustanovuje vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý nespĺňa uvedené podmienky, t. j. pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý nezískal vyžadovaný stupeň vzdelania v príslušnom odbore vzdelávania alebo v študijnom odbore a v príslušnom študijnom programe, získa vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii absolvovaním kvalifikačného vzdelávania.

5. Kvalifikačné vzdelávanie

Cieľom kvalifikačného vzdelávania je získanie vzdelania, ktorým pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti

  • v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca,
  • v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca,
  • vyučovaním ďalších aprobačných predmetov,
  • v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ,
  • v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa,
  • v ďalšej kategórii odborného zamestnanca,
  • v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Doplňujúce pedagogické štúdium
Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii a v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca sa organizuje ako doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent.

Rozširujúce štúdium
Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti vyučovaním ďalších aprobačných predmetov, v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ, v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca sa organizuje ako rozširujúce štúdium.

Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa môže organizovať ako rozširujúce štúdium alebo ako súčasť základného modulu doplňujúceho pedagogického štúdia.

Úspešné absolvovanie kvalifikačného vzdelávania nenahrádza získanie vyžadovaného stupňa vzdelania.

Vzdelávanie, ktorým je kvalifikačné vzdelávanie (DPŠ, rozširujúce štúdium), funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie a inovačné vzdelávanie, môže absolvovať aj fyzická osoba, ktorá nie je pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom a spĺňa kvalifikačný predpoklad vyžadovaného stupňa vzdelania na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca, alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, teda aj osoba, ktorá nevykonáva pracovnú činnosť pedagogického alebo odborného zamestnanca.

Od 1. januára 2022 sa v § 43 zákona č. 138/2019 Z. z. upravujúcom kvalifikačné vzdelávanie mení odsek 1 písm. c) zo znenia „vyučovaním ďalších aprobačných predmetov“ na znenie „v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu“. A teda kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ, v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca sa organizuje ako rozširujúce štúdium.

Novelizovaným odsekom 2 sa rozširujú poskytovatelia kvalifikačného vzdelávania o inú právnickú osobu priamo poverenú ministerstvom školstva na organizovanie kvalifikačného vzdelávania.

Odsek 4 upravujúci to, čo sa získava absolvovaním doplňujúceho pedagogického štúdia, sa mení zo znenia: „Doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ, organizuje vysoká škola aj pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa v neučiteľských študijných programoch“ na znenie: „Doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ alebo v kategórii majster odbornej výchovy, organizuje vysoká škola aj pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia v neučiteľských študijných programoch“.

Lehoty na získanie kvalifikačného predpokladu
Lehoty na získanie kvalifikačného predpokladu sú ustanovené v § 83 ods. 1 až 4 zákona č. 138/2019 Z. z. Pedagogický zamestnanec, ktorý pri prijatí do prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia nespĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti, je povinný splniť kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti najneskôr do štyroch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia.

Do tohto ustanovenia zákona sa od 1. januára 2022 na konci dopĺňajú slová: „v ktorom vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca“, a tým sa štvorročná lehota na získanie kvalifikačného predpokladu, počas ktorej sa pedagogický zamestnanec považuje za pedagogického zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad, bude sledovať len v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca. Ustanovenie § 83 ods. 1 po novele zákona znie: „Pedagogický zamestnanec, ktorý pri prijatí do prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia nespĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti, je povinný splniť kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti najneskôr do štyroch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.“

Pedagogický zamestnanec, ktorý sa preradí do inej kategórie, je povinný po preradení do inej kategórie splniť kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu, v ktorej vykonáva činnosť, najneskôr do dvoch rokov odo dňa preradenia. Osobitne upozorňujem na to, že uvedená lehota na splnenie kvalifikačného predpokladu sa vzťahuje len na preradenie do inej kategórie pedagogického zamestnanca, nie na preradenie učiteľa do inej podkategórie učiteľa.

Pedagogický zamestnanec je povinný splniť kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v škole, školskom zariadení alebo v triede pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami najneskôr do štyroch rokov od začiatku výkonu tejto pracovnej činnosti v týchto školách a zariadeniach.

V týchto zákonom ustanovených obdobiach na získanie kvalifikačných predpokladov sa pedagogický zamestnanec považuje za pedagogického zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad, ak spĺňa podmienku získania stupňa vzdelania vyžadovaného pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca alebo pre príslušnú kategóriu odborného zamestnanca.

To znamená, že do pracovného pomeru na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca možno prijať aj zamestnanca, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca, ktorú bude vykonávať. Takýto zamestnanec má štyri roky od prijatia do pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia (od 01.01.2022, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca) na to, aby absolvoval a ukončil vzdelávanie na získanie kvalifikačných predpokladov. Počas plynutia tejto lehoty sa považuje za kvalifikovaného, teda po ukončení adaptačného vzdelávania sa preradí do kariérového stupňa „samostatný“ a s tým súvisiacej platovej triedy ako kvalifikovaný, a to aj v prípade, že nebude mať začaté, resp. ukončené vzdelávanie, ktorým splní požadovaný kvalifikačný predpoklad. Uvedená lehota sa nevzťahuje na získanie vyžadovaného stupňa vzdelania.

Do § 83 ods. 4 zákona sa od 01.01.2022 na konci dopĺňajú slová „ak spĺňa podmienku získania stupňa vzdelania vyžadovaného pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca alebo pre príslušnú kategóriu odborného zamestnanca“. Tým sa jednoznačne upravila skutočnosť, že na získanie vyžadovaného stupňa vzdelania pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogického zamestnanca sa nevzťahujú lehoty na jeho získanie ustanovené v § 83 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z. z.

§ 83 ods. 4 zákona od 1.1.2022 znie: „V období podľa odsekov 1 až 3 sa pedagogický zamestnanec považuje za pedagogického zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad, ak spĺňa podmienku získania stupňa vzdelania vyžadovaného pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca alebo pre príslušnú kategóriu odborného zamestnanca.“

Poznamenávam, že lehotu na dopĺňanie kvalifikačného predpokladu majú podľa znenia uvedených ustanovení zákona len pedagogickí zamestnanci, takže uvedenie odborných zamestnancov v § 83 ods. 4 zákona nemá opodstatnenie.

Pedagogický zamestnanec, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti a nespĺňa ani uvedenú ustanovenú lehotu na získanie kvalifikačného predpokladu, sa nezaraďuje do kariérových stupňov.

Podľa prechodného ustanovenia zákona č. 138/2019 Z. z. pedagogický zamestnanec, ktorý začal doplňujúce pedagogické štúdium alebo rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, toto štúdium úspešne ukončí najneskôr do 31. augusta 2023. V uvedenom období sa pedagogický zamestnanec považuje za pedagogického zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad tiež. To znamená, že aj tým pedagogickým zamestnancom, ktorí začali doplňujúce pedagogické štúdium alebo rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, sa znovu od 01.09.2019 stanovila štvorročná lehota na jeho ukončenie. Aj títo pedagogickí zamestnanci sa budú považovať za kvalifikovaných až do 31.08.2023.

Ďalšia požiadavka výkonu pracovnej činnosti niektorých podkategórií učiteľov (na účely zaradenia do platovej triedy) podnadpis
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. v základnej škole, základnej umeleckej škole a strednej škole sa od učiteľa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie, v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného úväzku zníženého o jednu hodinu.

Uvedená požiadavka sa nevyžaduje od

  • učiteľa školy so školským vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím, t. j. od učiteľa špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy základnej školy, učiteľa odborného učilišťa a od učiteľa praktickej školy,
  • odborníka z praxe, ak je jeho úväzok najviac desať hodín týždenne alebo ak vykonáva pracovnú činnosť najviac 90 dní počas školského roka (poznamenávam, že pojem „odborník z praxe“ nie je zadefinovaný žiadnym právnym predpisom),
  • učiteľa diagnostickej triedy zriadenej v diagnostickom centre.

Medzi učiteľov, na ktorých sa požiadavka vyučovania aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom učiteľ získal vzdelanie v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného úväzku zníženého o jednu hodinu, nevzťahuje, sa od 1. januára 2022 dopĺňajú aj učitelia školy so školským vzdelávacím programom pre žiakov s viacnásobným postihnutím, pre žiakov s autizmom alebo pre žiakov s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami. Zároveň sa uvedený odsek dopĺňa novým písmenom c), podľa ktorého sa uvedená požiadavka nevzťahuje ani na odborníka z praxe, ktorý vykonáva pracovnú činnosť v rozsahu najviac šesť mesiacov počas školského roka a vyučuje odborný vyučovací predmet v triede so žiakmi, ktorí sa pripravujú v systéme duálneho vzdelávania. Ostatné skupiny zamestnancov, na ktoré sa uvedená požiadavka nevzťahuje, zostávajú nezmenené.

Plnenie uvedenej požiadavky sa teda aj naďalej nevzťahuje na učiteľov školy so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím, na odborníka z praxe, ak je jeho úväzok najviac desať hodín týždenne alebo ak vykonáva pracovnú činnosť najviac 90 dní počas školského roka, ani na učiteľa diagnostickej triedy zriadenej v diagnostickom centre. Jej neplnenie sa od 01.01.2022 rozšírilo aj o učiteľov školy so školským vzdelávacím programom pre žiakov s viacnásobným postihnutím, pre žiakov s autizmom alebo pre žiakov s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami a na odborníka z praxe, ktorý vykonáva pracovnú činnosť v rozsahu najviac šesť mesiacov počas školského roka a vyučuje odborný vyučovací predmet v triede so žiakmi, ktorí sa pripravujú v systéme duálneho vzdelávania.

Podľa školského zákona školou pre žiakov s mentálnym postihnutím je špeciálna základná škola, odborné učilište a praktická škola. Ostatné druhy a typy škôl uvedené v tomto ustanovení zákona sú vymedzené školským zákonom tiež.

Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch účinný do 31.08.2019, t. j. zákon č. 317/2009 Z. z., zároveň umožňoval zamestnávateľovi znížiť učiteľovi uvedenú požiadavku na rozsah jednej tretiny týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa v prípade, že by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov. Nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinný od 01.09.2019 uvedené už v paragrafovom znení neumožňuje, ale uvedenú možnosť zachoval v prechodnom ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z. a zamestnávateľ ju môže uplatniť až do 31.08.2024.
Podľa § 87 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. zamestnávateľ môže znížiť požiadavku vyučovania aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom učiteľ získal vzdelanie, na rozsah jednej tretiny jeho základného úväzku, ak nemožno zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov, najdlhšie do 31. augusta 2024.
Plnenie, resp. neplnenie uvedenej požiadavky sa zohľadňovalo a zohľadňuje len pri posudzovaní kvalifikovanosti učiteľa v nadväznosti na jeho zaradenie do platovej triedy. Jej neplnenie neovplyvňuje získaný kariérový stupeň učiteľa, teda aj v prípade, že učiteľ neplní ustanovenú požiadavku, ale spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie v príslušnom druhu školy, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť, dosiahnutý kariérový stupeň sa mu nemení, teda nepovažuje sa za nespĺňajúceho kvalifikačný predpoklad, t. j. za nekvalifikovaného, na účely zaradenia do kariérového stupňa.

Požiadavka vyučovania aprobačných predmetov
Zákonom ustanovená požiadavka vyučovania aprobačných predmetov učiteľa pri plnom pracovnom úväzku sa vypočítava zo základného úväzku učiteľa ustanoveného nariadením vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v znení nariadenia vlády SR č. 32/2022 Z. z. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa vypočítava tiež zo základného úväzku, ale zo skráteného základného úväzku v nadväznosti na rozsah pracovného pomeru dohodnutého na kratší pracovný čas. To znamená, že:

  • učiteľ základnej školy a základnej umeleckej školy s plným pracovným úväzkom je povinný odučiť týždenne minimálne 11 hodín týždenne svojich aprobačných predmetov alebo predmetov svojho študijného odboru, na ktorých vyučovanie spĺňa kvalifikačné predpoklady, aby bol na účely zaradenia do platovej triedy považovaný za kvalifikovaného,
  • u učiteľa strednej školy je to minimálne 10 hodín týždenne.

Ale, aj v prípade, ak učiteľovi uvedených druhov škôl plynie lehota na získanie kvalifikačných predpokladov, počas plynutia ktorej sa pedagogický zamestnanec považuje za pedagogického zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad, ak tento učiteľ nevyučuje aprobačné predmety alebo predmety študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného úväzku zníženého o jednu hodinu, na účely zaradenia do platovej triedy sa považuje „za nekvalifikovaného“, a zaradí sa do s tým súvisiacej platovej triedy a príslušného kariérového stupňa, ktorý sa nemení.

S využitím prechodného ustanovenia zákona uvedeného v § 87 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. je táto požiadavka u učiteľov všetkých uvedených druhov škôl osem hodín týždenne a možno ju využiť len do 31.08.2024. U vedúcich pedagogických zamestnancov sa kvalifikačná požiadavka určuje z ich základného úväzku tiež.

U učiteľov škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, učiteľov škôl so školským vzdelávacím programom pre žiakov s viacnásobným postihnutím, pre žiakov s autizmom alebo pre žiakov s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, učiteľov diagnostických tried zriadených v diagnostickom centre, ako aj u uvedených odborníkov z praxe sa kvalifikačná požiadavka nesleduje. V ich prípade sa posudzuje to, či takýto učiteľ spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie v tom druhu a type školy, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca. Ak kvalifikačné predpoklady spĺňa, spolu so splnením požiadavky absolvovania príslušného štúdia špeciálnej pedagogiky môže v tejto škole vyučovať všetky predmety bez ohľadu na predmety, na ktorých vyučovanie je kvalifikovaný, a považuje sa na ich vyučovanie za spĺňajúceho kvalifikačný predpoklad.

Teda učiteľ špeciálnej základnej školy musí spĺňať kvalifikačné predpoklady ustanovené na pracovnú činnosť učiteľa niektorého stupňa základnej školy, učiteľ odborného učilišťa na výkon pracovnej činnosti učiteľa odborného učilišťa ustanovené vo vyhláške MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. a učiteľ praktickej školy musí mať absolvovaný jeden zo študijných odborov a študijných programov ustanovených v uvedenej vyhlášky ustanovujúci kvalifikačné predpoklady učiteľa praktickej školy.

Pre informáciu uvádzam, že uvedená požiadavka nie je súčasťou požiadaviek na výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca. Teda pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa školy sa nezohľadňuje, resp. „neskúma“ sa to, či uchádzač na funkciu riaditeľa bude svojím získaným vzdelaním v škole, v ktorej sa uchádza o funkciu riaditeľa, spĺňať túto zákonom ustanovenú požiadavku.

Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z.
U pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú, okrem požadovaného stupňa vzdelania ustanoveného na výkon činnosti jednotlivých kategórií a podkategórií pedagogických zamestnancov a kategórií odborných zamestnancov, určené právnym predpisom kvalifikačné predpoklady aj vo vzťahu k požadovanému študijnému odboru a študijnému programu. Týmto právnym predpisom je vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Uvedená vyhláška vo svojich jednotlivých prílohách na vykonávanie pracovnej činnosti jednotlivých kategórií a podkategórií pedagogických zamestnancov a na výkon pracovnej činnosti jednotlivých kategórií odborných zamestnancov ustanovuje aj študijné odbory a študijné programy požadované na výkon uvedených pracovných činností.

To znamená, že pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogických a odborných zamestnancov sa posudzuje nielen stupeň vzdelania ustanovený na výkon pracovnej činnosti jednotlivých kategórií a podkategórií uvedených skupín zamestnancov, ale aj študijný odbor a študijný program ustanovený uvedenou vyhláškou na ich vykonávanie.