1. Úvod

Každá škola plní špecifické úlohy v oblasti primárnej prevencie sociálnej patológie a rizikového správania žiakov, pričom táto prevencia musí byť plánovaná, kontinuálne poskytovaná, systematická a cieľavedomá činnosť, ktorá tvorí nevyhnutnú súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu školy a činnosti podporného tímu v škole.

2. Legislatívne vymedzenie pôsobnosti

Zákonom č. 415/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. januára 2022 došlo k úprave znenia § 130 ods. 3 školského zákona, podľa ktorého po novom systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím alebo odborní zamestnanci školy. Koordinátor prevencie v tomto zmysle nie je samostatne vyčlenený (spomenutý) ako ďalšia zložka systému poradenstva a prevencie. Koordinácia prevencie na úseku primárnej prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov v školách a školských zariadeniach však zostáva integrálnou a nenahraditeľnou súčasťou činností škôl a školských zariadení.

Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý bol účinný do 31. 8. 2019 (zákon č. 317/2009 Z. z.) koordinátora prevencie definoval ako pedagogického zamestnanca vykonávajúceho špecializované činnosti, ktorých štruktúru kariérových pozícií v škole alebo v školskom zariadení určil riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom.

Podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) účinného od 1. 9. 2019 koordinátor prevencie nie je samostatnou kariérovou pozíciou, v ktorej pedagogický zamestnanec vykonáva špecializované činnosti. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností upraví riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená. Z uvedeného vyplýva, že riaditeľ školy a školského zariadenia od 1. 9. 2019 nemá povinnosť štruktúru kariérových pozícií prerokovať so zriaďovateľom.

Novou kariérovou pozíciou, v ktorej pedagogický zamestnanec môže vykonávať špecializované činnosti na základe zákona č. 138/2019 Z. z., je školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní podľa potrieb školy koordinuje vybrané témy a oblasti určené vo vnútornom predpise podľa § 35 ods. 6.

Podľa § 35 ods. 2 a 3 zákona č. 138/2019 Z. z. špecializované činnosti alebo riadiace činnosti vykonáva pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec súčasne s výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogických zamestnancov alebo v príslušnej kategórii odborných zamestnancov.

Špecializované činnosti môže vykonávať pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý je zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec.

Najčastejšie v školách úlohu koordinátora prevencie vykonávajú pedagogickí zamestnanci, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas (37,5 hod.) je rozdelený na čas vykonávania priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a čas, v ktorom vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. riaditeľ školy môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a špecializovanými činnosťami (medzi ktoré patrí aj činnosť školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní – koordinátora prevencie) aj mimo pracoviska (napr. príprava preventívneho programu, rôznych aktivít a pod.) za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Samotná realizácia preventívnych programov sa väčšinou viaže na prítomnosť koordinátora prevencie na pracovisku – v škole.
Kariérová pozícia školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní nie je na rozdiel od výchovného poradcu alebo kariérového poradcu viazaná na absolvovanie špecializačného vzdelávania. V tomto zmysle školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, ktorý koordinuje primárnu prevenciu drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov môže na dobrovoľnej báze absolvovať špecializačné vzdelávanie v tejto oblasti. Práve takáto organizácia vzdelávania v rámci profesijného rozvoja mu umožní získať inovované informácie o nežiaducich vplyvoch vonkajšieho prostredia vrátane drogových závislostí, sociálnych interakcií a výchovného prostredia, ktoré ohrozujú mládež, spoznať etiológiu, prejavy a následky (účinky) vybraných sociálno-patologických javov, získať informácie o legislatívnom rámci riešenia sociálno-patologických javov. V nemalej miere mu umožní poznať zásady prevencie, spolu s informáciami o preventívnych programoch, aj o možnostiach spolupráce so zamestnancami preventívnych, poradenských pracovísk, komunitných centier a inštitúcií tretieho sektora fungujúcich v oblasti prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov. Na základe uvedeného bude získané poznatky vedieť implementovať v oblasti preventívneho pôsobenia učiteľa, vychovávateľa, majstra odbornej výchovy, pedagogického asistenta, školského psychológa a súčasne bude vedieť analyzovať možnosti a následne navrhnúť preventívne aktivity organizované školou pre rodičov/komunitu/skupiny.

3. Profesijný štandard školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní koordinujúceho primárnu prevenciu drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov

Profesijný štandard pre koordinátora prevencie tvorí prílohu č. 28 Pokynu ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

V profesijnom štandarde sú definované kompetencie, ktorými by koordinátor prevencie mal disponovať.

Kompetencie v oblasti práce so žiakom

Identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky žiaka
Identifikovať psychosomatické a sociálne faktory správania sa žiaka
Identifikovať sociokultúrne prostredie žiaka

Kompetencie v oblasti koordinácie preventívnej činnosti

Ovládať obsah špecializácie koordinátora prevencie
Plánovať a projektovať preventívnu činnosť
Koordinovať a realizovať preventívnu činnosť
Hodnotiť preventívnu činnosť

Kompetencie v oblasti profesijného rozvoja

Plánovať a realizovať svoj profesijný rast a sebarozvoj
Stotožniť sa s rolou koordinátora prevencie, školou a školským zariadením

Profesijný štandard definuje pre každú kompetenciu konkrétne požadované vedomosti a spôsobilosti pre výkon špecializácie a zároveň indikátory – preukázateľnosť kompetencie.

4. Pôsobenie koordinátora prevencie v škole

Kariérová pozícia školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní, ktorý koordinuje prevenciu drogových závislostí a sociálno-patologických javov, je neoddeliteľnou súčasťou podporného tímu v škole, pričom táto pracovná pozícia sa takisto zaraďuje medzi tzv. pomáhajúce profesie, na ktoré sú kladené vysoké nároky smerom k osobnostným predpokladom a odbornosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.

Za zabezpečenie preventívnej činnosti v školách sú v dominantnej miere zodpovední koordinátori prevencie drogových závislostí a sociálno-patologických javov, ktorých do kariérovej pozície školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní určí riaditeľ školy.

V určitých prípadoch môže byť preventívnym pôsobením v škole poverený aj pedagogický zamestnanec zaradený do kariérovej pozície výchovný poradca alebo odborný zamestnanec zaradený do kategórie školský psychológ alebo sociálny pedagóg. Pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca v škole alebo v školskom zariadení sa podľa § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z. rozumie aj poskytovanie prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace. Činnosť koordinátora prevencie je potrebné vnímať ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Kariérová pozícia školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní je však výlučne určená pre pedagogických zamestnancov.

Koordinátor prevencie nie je a ani nemôže byť jediným realizátorom prevencie, ale v prvom rade by mal preventívnu činnosť v škole, ako to vyplýva aj z názvu tejto ďalšej zložky poradenského systému, koordinovať rôznymi iniciatívnymi formami a aktivitami.

Všetci pedagogickí zamestnanci majú venovať pozornosť monitorovaniu, vyhodnocovaniu sociálno-patologických javov, ako aj identifikovaniu vzťahov medzi žiakmi a v tomto smere poskytovať súčinnosť koordinátorovi prevencie.

Štátna školská inšpekcia v Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2018/2019 hodnotila neustanovenie koordinátora prevencie sociálno-patologických javov a nerealizovanie aktivít na prevenciu šikanovania v školách ako nedostatok v zabezpečení podmienok výchovy a vzdelávania žiakov.

Činnosti koordinátora prevencie

Plní úlohy školského poradenstva v problematike drogových a iných závislostí.
Osobitnú pozornosť venuje žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí sú ohrození sociálnou patológiou. Existuje tam zvýšené riziko vzniku sociálno-patologických javov v súčasných spoločenských podmienkach.
Zabezpečuje koordináciu prevencie, ktorá je imanentnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. V škole vyvíja aktivity poskytujúce preventívno-výchovné konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom.
Zabezpečuje prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a ďalšími odbornými zariadeniami a organizáciami (napr. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, odborné zložky úradov práce, sociálnych vecí a rodiny – sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela, Policajného zboru) zaoberajúcimi sa prevenciou drogových závislostí, šikanovania, diskriminácie, obchodovania s ľuďmi a realizujúcimi preventívne projekty v oblasti zdravého spôsobu života a optimalizácie sociálno-psychologickej klímy v školskom prostredí, projekty záujmovej a mimoškolskej činnosti detí a mládeže, vzdelávanie pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení v oblasti prevencie sociálno-patologických javov.
Vo vzťahu k ďalším pedagogickým zamestnancom koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu, edukačnú a výchovnú činnosť v rámci systematického sledovania žiakov, u ktorých sa vyskytli niektoré formy problémového a rizikového správania.
Vo vzťahu k zákonným zástupcom žiakov informuje o činnosti poradenských zariadení a ďalších odborných organizácií a o možnostiach prevencie drogových závislostí a nelátkových závislostí.
Ak činnosť koordinátora prevencie nevykonáva výchovný poradca, koordinátor prevencie úzko spolupracuje s výchovným poradcom v škole a so školskými zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, ktoré poskytujú odborné špecializované činnosti a metodicko-konzultačné činnosti.

Koordinátor prevencie by mal vedieť identifikovať vývinové, psychosomatické a sociálne faktory správania sa žiaka, identifikovať sociokultúrne prostredie žiaka, ovládať obsah špecializácie koordinátora prevencie, poznať dostupné preventívne programy, plánovať a projektovať preventívnu činnosť, koordinovať a realizovať preventívnu činnosť, hodnotiť preventívnu činnosť, plánovať a realizovať svoj profesijný rast a sebarozvoj a v neposlednom rade sa aj stotožniť s rolou koordinátora prevencie v škole a školskom zariadení.

Koordinátor prevencie najväčšiu pozornosť venuje prevencii sociálno-patologických javov a prevenciu závislostí, čiže má nezastupiteľné miesto predovšetkým v oblasti primárnej prevencie ako oblasti, ktorá má predchádzať vzniku sociálno-patologických javov.

V praxi je koordinátor prevencie často priamo konfrontovaný s výskytom sociálno-patologických javov, čím sa otvára priestor na jeho pôsobenie aj v oblasti sekundárnej prevencie.

Z praktického hľadiska sa činnosť koordinátorov prevencie sústreďuje na:

prevenciu agresívneho správania a šikanovania,
prevenciu užívania legálnych drog (najmä fajčenia, alkoholu) a kyberšikanovania,
prevenciu záškoláctva, užívania nelegálnych drog, kriminality, delikvencie a neadekvátneho používania internetu. Koordinátori prevencie musia svoju činnosť vykonávať transparentne a vo vzťahu k žiakom tak, aby každý žiak vedel, na koho sa môže v prípade osobných problémov obrátiť.

Osobitnú časť pôsobenia koordinátora prevencie tvorí spolupráca so žiackou školskou radou, ak je ustanovená v plnoorganizovaných základných školách.

5. Preventívny program školy

Úlohou i zodpovednosťou koordinátora prevencie je na každý školský rok vypracovať plán konkrétnych preventívnych aktivít, ktoré sa v škole majú realizovať.

Ide o plán prevencie, resp. preventívny program školy, ktorý má rešpektovať osobitosti a špecifiká školy obsiahnuté v školskom vzdelávacom programe, vychádzajúc pritom z postulátu podpory zdravého životného štýlu.

Preventívny program školy má byť zároveň vypracovaný v súlade s Národným programom boja proti drogám a Koncepciou prevencie drogových závislostí v rezorte školstva, ktorá vychádza z článku 33 Dohovoru o právach dieťaťa a Európskej protidrogovej stratégie. Preventívny program školy má charakter strategického plánu, v rámci ktorého sa realizujú preventívne aktivity počas školského roka, ktoré sú určené pre žiakov, pedagogických zamestnancov a zákonných zástupcov.

Komplexná preventívna stratégia školy má vychádzať z analýzy podmienok (konkrétnej školy), má rešpektovať sociálne i materiálne prostredie školy, celkovú klímu školy, výsledky pedagogickej diagnostiky správania žiakov v školskom prostredí za ostatné obdobie. Preventívny program školy má korešpondovať so školským vzdelávacím programom, keďže pedagogický zamestnanec v kariérovej pozícii školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní okrem primárnej prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov koordinuje aj prierezové témy určené školským vzdelávacím programom.

Preventívny program školy má byť zostavený v súčinnosti s ďalšími pedagogickými zamestnancami vykonávajúcimi špecializované činnosti a odbornými zamestnancami, ktorých súčasťou pracovnej činností je okrem iného poskytovanie prevencie vo výchove a vzdelávaní. Má obsahovať analýzu metód a foriem prevencie, ako aj ciele preventívnej intervencie a cieľové skupiny, pričom zároveň má podrobne a adresne opisovať jednotlivé aktivity školského preventívneho programu a kompetencie detí a žiakov v rámci jednotlivých stupňov vzdelávania.

Plánovanie a projektovanie školského preventívneho programu na základe potrieb školy a školského zariadenia sa má diať aj v spolupráci s poradnými orgánmi školy a školského zariadenia ako aj so sieťou ďalších inštitúcií a odborníkov.

Obsah preventívneho programu je možné spracovať tematicky (konkrétne témy – prevencia šikanovania, zdravý spôsob života, násilie a intolerancia a pod.) alebo variabilne, vtedy sa počas školského roka striedajú rôzne preventívne aktivity formou tvorivých dielní, sociálno-psychologických hier, besied, realizáciou peer programov a pod. Zároveň platí, že témy prevencie sociálno-patologických javov detí a žiakov možno uplatniť v takmer každom vyučovacom predmete. Je vhodné, ak sa počas školského roka realizuje autoevalvácia preventívnych aktivít, ktorá má mať charakter systematických komplexných sebahodnotiacich procesov.

Na konci školského roka má byť preventívny program školy vyhodnotený. Do preventívneho programu školy možno zahrnúť nielen aktivity súvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom, ale aj ponuku voľnočasových aktivít realizovanú v škole aj v mimoškolskom prostredí.

6. Záväzné dokumenty a materiály, s ktorými má byť koordinátor prevencie oboznámený

Do portfólia legislatívnych vedomostí pedagogického zamestnanca vykonávajúceho špecializované činnosti v kariérovej pozícii koordinátor vo výchove a vzdelávaní so zameraním na koordináciu primárnej prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov patrí znalosť nasledujúcich dokumentov, smerníc a všeobecne záväzných právnych predpisov:

Smernica č. 1/2025 k prevencii a a riešeniu šikanovaniu detí a žiakov v školách a školských zariadeniach – upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov, možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia a na práva žiaka podľa príslušných ustanovení školského zákona.
Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 – 2023 vydaný ministerstvom školstva.
Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2019 – 2023.
Koncepcia boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024.
Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR na roky 2016 – 2020.
Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022-2023 vydaný ministerstvom školstva – 21853.pdf (minedu.sk)
Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene doplnení niektorých zákonov.