Kariérový poradca

1. Právne predpisy upravujúce uvedenú oblasť

Oblasť upravujú tieto právne predpisy:

  • zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“),
  • zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“),
  • zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z. “),
  • zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“),
  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),
  • zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 61/2015 Z. z.“),
  • vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie (ďalej len „vyhláška č. 24/2022 Z. z.“),
  • vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na výkon pracovnej činnosti pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov (ďalej len „vyhláška č. 1/2020 Z. z.“),
  • vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji (ďalej len „vyhláška č. 361/2019 Z. z.“),
  • nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (ďalej len „nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z.“),
  • nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z.“).

2. Vymedzenie pojmov kariérové poradenstvo a kariérová výchova v škole

V charakteristike systému poradenstva a prevencie vzťahujúcej sa na činnosti podpornej úrovne 1. stupňa, ktoré vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sú uvedené pojmy vymedzené nasledovne (minedu.sk):

Kariérová výchova
Kariérová výchova je neoddeliteľnou súčasťou preventívno-výchovnej činnosti v KP. Zameriava sa na rozvoj vedomostí, zručností, postojov a získavanie pracovných skúseností a návykov detí/žiakov prostredníctvom plánovaného programu prepájania skúseností učenia v škole s prácou. Cieľom kariérovej výchovy je, aby sa deti/žiaci naučili vnímať zmysluplnosť práce vo svojom živote a získali k nej postoj ako k dôležitej súčasti plnohodnotného a spokojivého života. Kariérová výchova sa zameriava aj na odbúravanie predsudkov a stereotypov a na sociálno-emocionálne posilňovanie detí/žiakov, aby sa dokázali v živote slobodne rozhodovať.

Realizácia KV
Realizácia kariérovej výchovy v škole prebieha priamo, v rámci bežnej výučby jednotlivých predmetov a aj v mimoškolských aktivitách. Na realizácii kariérovej výchovy a kariérového poradenstva (ďalej ako „KVaKP“) sa okrem OZ/PZ povereného výkonom činností kariérového poradcu na škole podieľajú aj iní PZ/OZ školy (napr. triedni učitelia a pod.).

Kariérový poradca
Kariérový poradca sa zameriava predovšetkým na rôzne oblasti rozvoja zručností pre riadenie kariéry detí/ žiakov, rozvoja ich životných a sociálno-emocionálnych zručností, napr.: objavovanie samého seba a sebapoznávanie, uvedomenie si a rozvíjanie svojich silných stránok, záujmov a hodnôt, schopnosť uvedomovať si svoje vlastné pocity a vedieť ich zvládať, schopnosť reflexie a sebareflexie, pripravenosť na zmenu a vedieť na ňu reagovať, schopnosť vyrovnať sa sám so sebou, s rôznymi životnými výzvami a nárokmi života a spoločnosti, v ktorej žije, schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, budovať vzťahy a prejavovať empatiu, schopnosť stanoviť si realistické ciele a vedieť ich uskutočňovať.

Kariérové poradenstvo
Funkčný systém poskytovania kariérového poradenstva v školách nemôže vykazovať znaky formálnosti a celkový prístup k riešeniu problematiky profesijnej orientácie žiakov má byť cielený a premyslený. Moderný systém kariérového poradenstva by v rámci modelu výchovného poradenstva a prevencie nemal úplne kumulovať výchovné poradenstvo a kariérové poradenstvo. Za výkon kariérového poradenstva v školách nesie hlavnú zodpovednosť kariérový poradca v škole alebo, v prípade, že nie je ustanovený, výchovný poradca.
V tomto smere možno dôrazne odporúčať riaditeľom škôl, aby v školách ustanovovali samostatnú pozíciu kariérový poradca.

Výchovné poradenstvo
V zmysle § 3 písm. h) školského zákona je výchovné poradenstvo podľa § 130 školského zákona jedným z princípov výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach. Samotný systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím alebo odborní zamestnanci školy. V tomto systéme sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálnopedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebnopedagogická činnosť a sociálnopedagogická činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.

„Pre oblasť činnosti kariérového poradenstva a kariérovej výchovy vznikli dva procesné štandardy – štandard kariérového poradenstva a kariérovej výchovy pre poradenské zariadenia a komplementárny štandard kariérového poradenstva a kariérovej výchovy pre školy“ (Jaššová, 2020, s. 74).

3. Kariérový poradca v škole

Kariérový poradca v škole je po rodičoch asi druhou najvplyvnejšou osobou, ktorá žiaka usmerňuje pri voľbe povolania. Kariérové poradenstvo v škole môžu zabezpečovať pedagogickí zamestnanci (ďalej ako „PZ“), pre ktorých je v rámci kariérových pozícií určená pozícia kariérový poradca – § 36 ods. 1 písm. j) zákona č. 138/2019 Z. z., alebo kariérové poradenstvo v škole zabezpečujú odborní zamestnanci (ďalej ako „OZ“), pre ktorých je takisto v rámci výkonu špecializovaných činností určená kariérová pozícia kariérový poradca – § 36 ods. 2 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že svoju kariérovú pozíciu kariérový poradca vykonávajú títo zamestnanci v rámci svojej pedagogickej činnosti definovanej v § 6 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. alebo v rámci svojej odbornej činnosti definovanej v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.

Zákonom č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2022 došlo k zmene § 35 ods. 4, podľa ktorého špecializačné vzdelávanie na výkon špecializovaných činností PZ musí absolvovať nielen PZ v kariérovej pozícii uvádzajúci PZ a výchovný poradca, ale aj kariérový poradca. V tomto smere došlo k zrovnoprávneniu podmienok výkonu špecializovaných činností pre PZ vo všetkých kariérových pozíciách. Vyžaduje sa absolvovanie špecializačného vzdelávania aj od PZ zaradených do kariérovej pozície kariérový poradca, čím sa zrovnoprávnili jeho podmienky výkonu špecializovaných činností s podmienkami, za ktorých vykonáva špecializované činnosti PZ zaradený do kariérovej pozície výchovný poradca.

Podľa § 35 ods. 5 písm. c) zákona č. 138/2019 Z. z. sa absolvovanie špecializačného vzdelávania nevyžaduje od PZ, ktorý vykonával špecializované činnosti výchovného poradcu a kariérového poradcu nepretržite najmenej 10 rokov.
Ďalšou výnimkou vyplývajúcou z prechodného ustanovenia (§ 87 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z.) je to, že od pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorý vykonával špecializované činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca, výchovného poradcu, kariérového poradcu a uvádzajúceho odborného zamestnanca podľa predpisov účinných do 1. augusta 2019, sa špecializačné vzdelávanie nevyžaduje do 31. augusta 2025. V uvedenom období sa podmienka absolvovania špecializačného vzdelávania podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 považuje za splnenú.

Kariérovým poradcom v škole však môže byť aj odborný zamestnanec (v kategórii školský psychológ, školský logopéd, sociálny pedagóg, liečebný pedagóg) zaradený do kariérovej pozície kariérový poradca, ten však nepotrebuje mať na výkon uvedenej špecializovanej činnosti absolvované špecializačné vzdelávanie. Dôležité je aj ustanovenie § 36 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z., podľa ktorého „ak v škole alebo v školskom zariadení vykonáva pracovnú činnosť školský špeciálny pedagóg alebo odborný zamestnanec, môže vykonávať aj činnosti výchovného poradenstva a kariérového poradenstva“.

Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. riaditeľ môže vo vnútornom predpise určiť kariérovú pozíciu školský poradca (pozícia je určená pre PZ), ktorý vykonáva špecializované činnosti v kariérových pozíciách výchovný poradca, kariérový poradca a školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní.

Podľa § 38 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z. z. výchovný poradca vykonáva činnosti výchovného poradenstva prostredníctvom informačných, koordinačných, konzultačných, metodických a ďalších súvisiacich činností a sprostredkúva odbornú terapeuticko-výchovnú činnosť. Kariérový poradca vykonáva činnosti kariérového poradenstva. Školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní podľa potrieb školy koordinuje vybrané témy a oblasti určené vo vnútornom predpise o štruktúre kariérových pozícií.

Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. účinného od 1. januára 2022 štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností upraví riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená. Uvedená zmena súvisí s tým, že riaditeľ školy pri vydaní štruktúry kariérových pozícií postupuje tak, aby boli zohľadnené aj oprávnené záujmy zamestnancov (prerokovanie s odborovou organizáciu alebo zamestnaneckým dôverníkom), keďže súčasťou vnútorného predpisu, ktorým sa vydáva štruktúra kariérových pozícií, je aj rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností, čo má vplyv na pracovné podmienky konkrétnych PZ a OZ.

Špecializované činnosti kariérového poradenstva môže vykonávať PZ a OZ zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný PZ/OZ. Kariérový poradca ako samostatný PZ/OZ môže vykonávať aj činnosti vedúceho PZ/OZ.

4. Príplatok kariérového poradcu za absolvovanie špecializačného vzdelávania v rámci profesijného rozvoja

Podpora profesijného rozvoja je definovaná v § 64 zákona č. 138/2019 Z. z. Zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj PZ a OZ v súlade s:

  1. potrebami školy,
  2. odbornými a spoločenskými požiadavkami na výkon pracovnej činnosti a
  3. individuálnymi potrebami PZ a OZ.

Uvedená podpora sa poskytuje aj formou priznania príplatku za profesijný rozvoj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 553/2003 Z. z., a to po úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania za úspešné absolvovanie špecializačného vzdelávania na výkon špecializovaných činností v kariérových pozíciách, a to vo vzťahu ku kariérovému poradenstvu nasledovne:
a) PZ (teda aj školskému špeciálnemu pedagógovi) patrí tento príplatok, len ak vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní alebo školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, teda nie ako výchovný poradca, kariérový poradca alebo koordinátor školského podporného tímu,
b) OZ v škole patrí tento príplatok, ak vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii výchovný poradca alebo kariérový poradca.

Podľa § 14e ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. PZ a OZ patrí príplatok za profesijný rozvoj v sume 3 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie špecializačného vzdelávania podľa zákona č. 138/2019 Z. z.
Príplatok za profesijný rozvoj zamestnávateľ prizná na dobu 7 rokov najviac v sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je PZ alebo OZ zaradený.

PZ – kariérovému poradcovi v škole môže zamestnávateľ priznať osobný príplatok podľa § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. alebo odmenu podľa § 20 zákona č. 553/2003 Z. z.

5. Kariérové poradenstvo v škole v rámci podporných úrovní 1. a 2. stupňa – popis činností podľa § 131 ods. 2 a ods. 3 školského zákona

Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 školského zákona, ktorej súčasťou je aj kariérové poradenstvo, sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní prvého až piateho stupňa.

Na podpornej úrovni prvého stupňa, ktorú v školách vykonávajú PZ, OZ a školský podporný tím (ďalej ako „ŠPT“), sa okrem iných realizujú aj aktivity kariérového poradenstva, kariérovej výchovy a prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky. Uvedené činnosti sa realizujú pre všetky deti a žiakov, nielen tých, ktorí majú zo strany zariadenia poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ďalej ako „ŠVVP“). V tomto zmysle hovoríme o všeobecných podporných opatreniach, medzi ktoré okrem výchovného a kariérového poradenstva patrí napríklad aj inkluzívny prístup, desegregácia, antidiskriminácia a pod. V oblasti posudzovania kariérového vývinu kariérový poradca v spolupráci s triednymi učiteľmi identifikuje silné stránky žiakov a ich potenciál, odchýlky v školskom výkone, motiváciu, záujmy, hodnoty, motoriku, tvorivosť, komunikačné zručnosti, sociálne zručnosti a kompetencie, osobnostnú charakteristiku, postavenie v kolektíve, pracovnú samostatnosť a pod. Využíva rôzne metódy kariérového poradenstva.

Kariérový poradca má byť členom ŠPT zriadeného podľa § 84a zákona č. 138/2019 Z. z., pričom svoje pôsobenie v tíme smeruje najmä k podpore a spolupráci s učiteľmi, aby postupne dokázali sami zabezpečiť podporu žiakom v triedach počas bežného vyučovania. Kariérový poradca v rámci podpornej úrovne 1. stupňa poskytuje konzultácie zamerané na podporu realizácie preventívno-výchovných aktivít a metód rôzneho charakteru z plánu KVaKP. Realizácia daných aktivít v rámci podpornej úrovne 1. stupňa je ďalej v kompetencii triedneho učiteľa/učiteľa/pedagogického asistenta/vychovávateľa, ktorý v triede vykonáva pracovnú činnosť. Vo vzťahu k zákonným zástupcom je dôležité, aby poznali kariérového poradcu, vedeli, kedy má konzultačné hodiny, zúčastňovali sa na osobnom rozhovore s kariérovým poradcom, aby rodičia dostali možnosť v škole vykonať test profesionálnej orientácie, pomocou ktorého by sa mohli dozvedieť, aká profesia by pre ich deti bola vhodná a pod.

Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a OZ školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie (ďalej ako „CPP“). Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú okrem iného aj poradenstvo vrátane výchovného poradenstva a kariérového poradenstva. Z dikcie § 131 ods. 3 školského zákona sa predpokladá, že ak škola nemá ŠPT (školského špeciálneho pedagóga, školského psychológa, sociálneho pedagóga atď.), CPP poskytne komplexné poradenské služby deťom, zákonným zástupcom a učiteľom aj v oblasti kariérového poradenstva, čo v praxi zvyšuje personálne nároky na zabezpečenie CPP. Na druhom stupni podpornej úrovne v rámci preventívnej činnosti školský psychológ realizuje aktivity na posilnenie úspešnej adaptácie žiakov na školu a rozvoj zručností pre riadenie kariéry, ktoré sú súčasťou kariérovej výchovy.

Odborné činnosti sú vykonávané v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva a prevencie, ktoré vydáva ministerstvo školstva.

6. Odborná činnosť kariérového poradcu v škole a náplň práce

Kariérový poradca ako PZ alebo OZ, resp. PZ poverený výkonom činností v kariérovej pozícii školského poradcu (výchovný poradca, kariérový poradca, školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní), pomáha a podporuje učiteľov v implementovaní kariérovej výchovy a kariérových tém do školského vzdelávacieho programu (ďalej ako „ŠkVP“), rámcových učebných plánov a učebných osnov – členovia ŠPT sa podieľajú na tvorbe ŠkVP. Tento PZ/OZ zároveň informuje deti/žiakov a ich zákonných zástupcov o realizácii KVaKP. Na základe potrieb školy a ponuky podpory kariérového poradcu v zariadení poradenstva a prevencie nadväzuje ďalšiu vzájomnú spoluprácu v oblasti KVaKP, podľa potreby aj priebežne počas školského roka. Definuje dlhodobé a čiastkové ciele a určuje vhodnú stratégiu KVaKP, v ktorej sa definujú úrovne kariérového rozvoja žiakov zohľadňujúce jednotlivé potreby žiakov (prierezová, skupinová alebo individuálna), forma a spôsob vykonávania KVaKP, ako aj frekvencia a miera vstupovania ostatných aktérov s prípadnou podporou kariérového poradcu zariadenia poradenstva a prevencie. PZ a OZ sa pri činnosti kariérového poradenstva majú riadiť metodickými usmerneniami zariadení poradenstva a prevencie a zúčastňovať sa na informačných stretnutiach, kde môžu získavať materiály a pomôcky pre poradenskú prácu v oblasti profesijnej orientácie žiakov. Ak diagnostiku v oblasti kariérového poradenstva vykonávajú OZ CPP, organizovanú hromadne v priestoroch školy alebo individuálne v zariadení poradenstva a prevencie, odporúča sa, aby kariérový poradca v škole výsledky tejto diagnostiky prekonzultoval so zákonným zástupcom žiaka, resp. tieto výsledky prepájal s vlastnými zisteniami o žiakovi.

Z ďalších činností kariérového poradcu v škole možno spomenúť:

  1. V spolupráci s učiteľmi vytvára plán KVaKP pre každý ročník vzdelávania (v základnej a strednej škole), koordinuje ho, vyhodnocuje a navrhuje zmeny. Plán KVaKP obsahuje najmä: preventívno-výchovné činnosti, programy rozvoja zručností potrebných na riadenie kariéry, na podporu zvládania prechodových (tranzitívnych) období, preventívne programy zamerané proti obchodovaniu s ľuďmi (zneužívanie pracovnej sily) a pod. V každej základnej škole sa odporúča vypracovať vlastný plán KVaKP s uvedením samostatnej vízie a stratégie orientujúcej sa na výraznejšiu pomoc žiakom pri stanovovaní realistických vzdelávacích a profesionálnych cieľov už od nižších ročníkov nižšieho stredného vzdelávania a so zacielením sa na účinnejšie poskytovanie podpory žiakom, ktorým vo zvýšenej miere hrozí riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky.
  2. Aktívna kooperácia a participácia pri poskytovaní a výmene informácií o potrebách trhu práce najmä s PZ školy, so strednými školami, so zákonnými zástupcami žiakov, s príslušným oddelením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a so zamestnávateľmi, osobitne tými, ktorí sú zapojení do duálneho vzdelávania podľa zákona č. 61/2015 Z. z.
  3. Konkrétne špecifikuje obsah a priebeh činností KVaKP v rámci výchovnej, informačnej a poradenskej činnosti.
  4. Podporuje PZ v implementácii KVaKP do každej triedy a do jednotlivých vyučovacích predmetov.
  5. Získava, spracúva, zabezpečuje a koordinuje informácie týkajúce sa KVaKP (napr. o možnostiach štúdia, zamestnanosti, trendoch na trhu práce, požadovaných zručnostiach a pod.).
  6. V rámci skupinovej KVaKP identifikuje cieľovú skupinu a zmapuje špecifické potreby v danej skupine, osobitne poskytovanie kariérového poradenstva s väčším dôrazom na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v dostatočnom časovom predstihu pred výberom strednej školy.
  7. Sleduje požiadavky stredných škôl na žiakov so zdravotným znevýhodnením a s intelektovým nadaním.
  8. Poskytuje všetky informácie o možnostiach a priebehu prijímacieho konania zákonnému zástupcovi v rámci prechodu zo základnej školy na strednú školu.
  9. Ponúka testovanie zamerané na zisťovanie predpokladov pre budúce štúdium všetkým žiakom (aj tým, ktorí sú si istí výberom ďalšieho štúdia), s cieľom poskytnúť im nové informácie, ktoré môžu ich rozhodnutie ovplyvniť.
  10. Zabezpečuje testovanie profesijnej orientácie žiakov v spolupráci s CPP.
  11. V nadväznosti na vypracovaný ročný plán kariérového poradcu vypracováva záverečnú správu kariérového poradcu na konci školského roku (v spolupráci s triednymi učiteľmi), ktorá obsahuje realizované preventívne aktivity a programy z KVaKP v jednotlivých ročníkoch, súhrnný prehľad individuálneho kariérového poradenstva, vyhodnotenie a evalváciu naplnenia cieľov, stratégie s uvedením spätnej väzby, ďalších zistení a odporúčaní.
  12. Vedie ďalšiu relevantnú dokumentáciu školy (napr. víziu, stratégiu školy v oblasti KVaKP) s podporou ostatných zainteresovaných osôb.
    V rámci uplatňovaných etických princípov v nadväznosti na Etický kódex PZ/OZ možno zdôrazniť, že kariérový poradca má byť nestranný, rešpektovať klientov a chrániť ich najlepší záujem. Svoju pracovnú činnosť má vykonávať objektívne s orientáciou klienta na trh práce podľa jeho potrieb a osobnostných predpokladov.

 

7. Týždenný pracovný čas a základný úväzok

Pri týždennom pracovnom čase a určení základného úväzku kariérového poradcu je potrebné rozlišovať, či ide o výkon špecializovaných činností PZ alebo OZ.

Týždenný pracovný čas PZ (na rozdiel od OZ) tvorí čas, v ktorom PZ vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy môže povoliť PZ vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho PZ a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti PZ (čiže „základný úväzok“) a podrobnosti s ním súvisiace ustanovuje nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z. Podľa § 3 ods. 5 tohto nariadenia vlády základný úväzok výchovného poradcu, základný úväzok kariérového poradcu a základný úväzok školského poradcu je uvedený v prílohe č. 5, ktorá má päť častí, pričom výška základného úväzku závisí od kategórie pedagogického zamestnanca, počtu žiakov školy a miesta výkonu pracovnej činnosti, resp. inej charakteristiky.

Výchovný poradca, kariérový poradca alebo školský poradca v škole môže byť zaradený do:

  1. kategórie učiteľ alebo pedagogický asistent učiteľa (časť A) – v základnej škole a strednej škole vrátane tried a škôl pre žiakov so ŠVVP,
  2. kategórie majster odbornej výchovy alebo pedagogický asistent majstra odbornej výchovy (časť B) – v strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, v strednej odbornej škole, v odbornom učilišti, na pracovisku praktického vyučovania, na pracovisku zamestnávateľa, v stredisku odbornej praxe,
  3. kategórie vychovávateľ alebo pedagogický asistent vychovávateľa (časť C) – v školskom klube detí a školskom internáte,
  4. kategórie korepetítor (časť D) – v konzervatóriu,
  5. kategórie školský tréner (časť E) – v základnej škole a strednej športovej škole.

Základný úväzok výchovného poradcu závisí aj od toho, či v škole alebo školskom zariadení je ustanovený len výchovný poradca alebo aj kariérový poradca, resp. školský poradca, a na základe toho sa pre výpočet základného úväzku započítava príslušný počet žiakov.

Do základného úväzku výchovného poradcu a kariérového poradcu sa započítava jedna polovica celkového počtu žiakov školy, ak je v škole ustanovený jeden výchovný poradca a jeden kariérový poradca.

Do základného úväzku výchovného poradcu sa započítava:

  1. počet žiakov školy, ktorým poskytuje výchovné poradenstvo a kariérové poradenstvo, ak sú v škole ustanovení najmenej dvaja výchovní poradcovia a nie je ustanovený kariérový poradca, alebo
  2. jedna polovica počtu žiakov podľa písmena a), ak sú v škole ustanovení najmenej dvaja výchovní poradcovia a je ustanovený kariérový poradca.

Do základného úväzku kariérového poradcu sa započítava jedna polovica počtu žiakov školy, ktorým poskytuje kariérové poradenstvo, ak sú v škole ustanovení najmenej dvaja kariéroví poradcovia.

Úprava úväzku PZ musí byť v súlade s uvedeným nariadením vlády o miere vyučovacej povinnosti vo vzťahu k výchovnému/kariérovému poradenstvu a vzhľadom na ich poradenskú činnosť v oblasti výchovného i kariérového poradenstva majú mať znížený počet hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (základný úväzok, upravený rozvrh hodín).

OZ nevykonávajú priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť (nemajú určený základný úväzok), preto sa na nich ako na OZ vykonávajúcich špecializované činnosti v kariérovej pozícii nevzťahuje nariadenie vlády č. 201/2019 Z. z. Týždenný pracovný čas OZ pri plnom pracovnom úväzku je pevne stanovený. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., na obdobie od 1. januára 2023 do 31. augusta 2024 je pracovný čas zamestnanca 37,5 hod. týždenne. Na rozdiel od PZ, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. a v nariadení vlády č. 201/2019 Z. z., OZ sa nepodieľajú na uskutočňovaní ŠkVP, a preto rozsah týždenného pracovného času je pevne určený, pričom jeho rozvrhnutie je určené v pracovnom poriadku zamestnávateľa.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. týždenný pracovný čas PZ tvorí čas, v ktorom PZ vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom PZ vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy môže povoliť PZ vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho PZ a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Uvedené sa odporúča upraviť nielen pre PZ, ale aj OZ, ale na inom právnom základe.

V § 7 zákona č. 138/2019 nie je základ na rozhodnutie, či má alebo nemá OZ vykonávať prácu výlučne iba na pracovisku. Zákon č. 138/2019 Z. z. ako „lex specialis“ Zákonníka práce („lex generalis“) jasne určuje, ktorú časť práce môže vykonávať PZ mimo pracoviska – t. j. nepriamu činnosť. Subsidiárne sa na PZ a OZ vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V danej úprave pre OZ (napr. aj v pozícii kariérového poradcu) platí Zákonník práce, keďže lex specialis to v ich prípade neupravuje, a preto riadne podľa Zákonníka môžu vykonávať časť práce vzťahujúcej sa na výkon špecializovaných činností po dohode zamestnanec – zamestnávateľ aj z domu, t. j. robiť si napr. prípravy, vyhodnocovať testy, viesť vybranú písomnú dokumentáciu, vybavovať e-maily, telefonáty a pod. aj z domu, ak sa tak dohodli v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.

8. Predpoklady výkonu pracovnej činnosti kariérového poradcu

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. týmito predpokladmi sú:

  1. kvalifikačné predpoklady,
  2. bezúhonnosť,
  3. zdravotná spôsobilosť,
  4. ovládanie štátneho jazyka.

Uvedené predpoklady musí každý PZ a OZ spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti.

PZ a OZ v škole môže vykonávať špecializované činnosti kariérového poradcu najmenej v zaradení do kariérového stupňa samostatný PZ a samostatný OZ, podľa § 29 ods. 3 písm. b) a § 29 ods. 4 písm. b) musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kategórii, do ktorej má byť zaradený. Z uvedeného vyplýva, že PZ musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v kategóriách podľa prílohy č. 5 nariadenia vlády č. 201/2019 Z. z. Takýto PZ spĺňa kvalifikačné predpoklady aj pri postupe podľa § 83 zákona č. 138/2019 Z. z. OZ musí bez výnimiek spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii OZ a tým spĺňa aj kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kariérovej pozícii kariérový poradca. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa § 13 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. v základnej škole, základnej umeleckej škole a strednej škole sa od učiteľa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru, v ktorom získal vzdelanie, v rozsahu najmenej jednej polovice jeho základného úväzku zníženého o jednu hodinu. Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch sa posudzuje aj odbornosť vyučovania, pričom výnimky ustanovuje § 13 ods. 2 zákona č. 138/1019 Z. z.

Podľa § 14 zákona č. 138/2019 Z. z. splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ. Nesplnenie kvalifikačných predpokladov sa oznamuje PZ alebo OZ písomne. Ak PZ alebo OZ nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia regionálny úrad školskej správy. Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia regionálnym úradom, požiada o preskúmanie posúdenia ministerstvo školstva.

Kariérový poradca v škole ako PZ a OZ zaradený do tejto kariérovej pozície v rámci výkonu špecializovaných činností musí spĺňať aj predpoklad výkonu pracovnej činnosti PZ/OZ, ktorým je bezúhonnosť podľa § 15, § 15a a § 15b zákona č. 138/2019 Z. z.

Každý PZ a OZ preukazuje pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu svoju zdravotnú spôsobilosť, a to lekárskym potvrdením od všeobecného lekára. Ak na strane zamestnávateľa vzniknú pochybnosti, či u PZ/OZ nedošlo k zmene zdravotnej spôsobilosti, zamestnávateľ vyzve zamestnanca, aby v lehote najneskôr do 90 dní preukázal svoju zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom, ktorý vydá všeobecný lekár. V prípade, že zamestnanec podľa lekárskeho posudku nespĺňa podmienku zdravotnej spôsobilosti na výkon pracovnej činnosti, zamestnávateľ postupuje podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce – výpoveď zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Náklady priamo spojené s preukazovaním zdravotnej spôsobilosti lekárskym posudkom počas výkonu pracovnej činnosti OZ uhrádza zamestnávateľ.

PZ/OZ nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak zo štátneho jazyka alebo v štátnom jazyku vykonal maturitnú skúšku, štátnu skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku. Ak PZ alebo OZ získal vzdelanie v inom jazyku ako v štátnom jazyku, preukáže ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, a to pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu.

9. Profesijný rozvoj kariérového poradcu

Profesijný rozvoj je definovaný v § 40 zákona č. 138/2019 Z. z. Profesijný rozvoj je v tomto ustanovení charakterizovaný ako proces, v ktorom PZ a OZ rozvíja, prehlbuje, zdokonaľuje a rozširuje svoje profesijné kompetencie.

Pre kariérových poradcov ako PZ je kľúčové absolvovať špecializačné vzdelávanie zamerané na kariérové poradenstvo a výchovu. V rámci profesijného rozvoja, ktorý sa riadi plánom profesijného rozvoja a ktorý riaditeľ školy vydáva po prerokovaní v pedagogickej rade, so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom na najmenej jeden školský rok a najviac na päť školských rokov (bez potreby tvorby ročných plánov) je dôležité, aby PZ a OZ boli zaraďovaní do vzdelávacích aktivít (inovačné, špecializačné vzdelávanie) poskytujúcich kvalitu a dostatok informácií z oblasti rozvíjania študijno-profesijných záujmov žiakov, vytvárania kariérových plánov, poskytovania podpory skupinám žiakov, ktorým vo vyššej miere hrozí riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky (žiaci so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, z marginalizovaných rómskych komunít, deti cudzincov a migrantov a pod.). Po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená, možno plán profesijného rozvoja počas jeho platnosti dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami školy, a to aj s ohľadom na potreby rozvoja kariérového poradenstva v škole.

Kariérový poradca v škole je vždy zaradený do kariérového stupňa PZ a OZ (samostatný, s 1. atestáciou, s 2. atestáciou), pričom kariérovým poradcom nemôže byť začínajúci PZ a OZ, keďže takýto zamestnanec nemôže vykonávať špecializované činnosti. Kariérový poradca v škole vykonáva atestácie podľa § 59 zákona č. 138/2019 Z. z., ktorými sa overujú profesijné kompetencie vymedzené profesijným štandardom pre príslušnú kategóriu a podkategóriu PZ a príslušnú kategóriu OZ, pre príslušný kariérový stupeň, získané vzdelávaním, sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že kariérový poradca nevykonáva atestáciu pre danú kariérovú pozíciu, ktorú zastáva, ale pre príslušnú kategóriu a podkategóriu PZ a príslušnú kategóriu OZ.