1. Základné školy a legislatíva verejného zdravotníctva
Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Citovaný zákon definuje aj základné povinnosti prevádzkovateľa základnej školy.
Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 75/2023 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodných systémov.
Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.).
Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.
2. Hygiena a pracovné podmienky na pracovisku školy
Hygienické podmienky na školách a školských stravovacích zariadeniach upravuje na úseku verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušné vykonávacie predpisy k tomuto zákonu.
Medzi základné povinnosti každého prevádzkovateľa školy z hľadiska ochrany a podpory zdravia patrí:
- zamerať výchovu detí a mládeže na ochranu zdravia,
- zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou,
- zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie vonkajších i vnútorných priestorov zariadenia pre deti a mládež,
- používať na čistenie a údržbu zariadenia len prostriedky, ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky,
- zabezpečiť zásobovanie zariadenia tečúcou pitnou vodou a tečúcou teplou vodou,
- vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ako aj návrh na jeho zmenu.
2.1 Základné požiadavky na umiestnenie školy
Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia.
Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené.
žiarovka
Z hľadiska ochrany detí pre nežiaducimi psychickými vplyvmi okolia je nežiaduce umiestňovať zariadenia v blízkosti pohostinstiev, kasín, barov a pod.
2.2 Priestorové a funkčné členenie školy a materiálne vybavenie
Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 75/2023 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu.
V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne.
V prípade praktického vyučovania na základnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 4m2 plochy učebne.
2.3 Podmienky pre hygienické a bezpečné vzdelávanie
Vyhláška MZ SR č. 75/2023 Z. z. stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodené zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň.
Čo sa týka vykurovania, musí byť škola vykurovaná tak, aby bola zabezpečené nasledovné teploty:
- učební a ďalších miestností, v ktorých žiaci vykonávajú činnosť štyri hodiny a viac, najmenej 20 C,
- priestorov určených na výučbu telesnej výchovy najmenej 15 C,
- šatní zriadených v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy najmenej 20 C,
- šatní a iných priestorov na odkladanie vrchného odevu žiakov najmenej 15 C,
- chodieb a záchodov najmenej 15 C.
Výmena vzduchu musí byť zabezpečovaná tak, aby bolo:
- v učebniach bolo 20m3/hod. – 30m3/hod na jedného žiaka,
- v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m3/hod. na jedného žiaka,
- v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20m3/hod. na jedno miesto,
- v umyvárňach 30 m3/hod. na jedno umývadlo,
- v sprchách 150 m3/hod. až 200 m3/hod. na jednu sprchu,
- v záchodoch 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod. na jeden pisoár.
3. Výchovno-vzdelávacia činnosť na základných školách
Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce.
Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží.
Z dôvodu ochrany zdravia detí a mládeže v školách sa musia presadzovať opatrenia na odstraňovanie rizík, z ktorých medzi najzávažnejšie v praxi patrí:
- psychické preťažovanie, zvyšovanie duševného napätia, neakceptovanie požiadavky primeranosti záťaže a postupnosti vo vyučovaní, emočné stresy pri skúškových situáciách a pri práci v časovej tiesni,
- nadmerná statická záťaž z dlhodobého sedenia a nedostatku telesného pohybu,
- nedostatočný výchovný vplyv školy pri vytváraní osobných postojov a návykov žiakov, dôležitých pre ochranu a upevňovanie ich zdravia.
Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky).
Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní.
Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška. Pri kontrole vedomostí by sa mali zohľadňovať objektívne podmienky, ktoré má žiak na prípravu (dlhšia absencia v škole, zdravotné alebo rodinné problémy).
Z hľadiska správneho telesného vývinu detí zohráva podstatnú úlohu hmotnosť školských tašiek, ktorá by sa mala pohybovať od 2,5 kg u žiakov prvých ročníkov do cca 5 kg u žiakov najvyšších ročníkov.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod. Neurotické prejavy, niekedy podobné prejavom únavy, spočívajú v somatických poruchách (neúmerná duševná a telesná únavnosť, nechutenstvo, pocit na zvracanie, resp. zvracanie, nočné pomočovanie), poruchách spánku (nočný strach, poruchy zaspávania) a v psychomotorických poruchách (rečové poruchy – koktanie, obhrýzanie nechtov, trasenie rúk, hlasu).
3.1 Dĺžka a štruktúra vyučovacej hodiny
Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. V druhej polovici dopoludňajšieho vyučovania a v popoludňajších hodinách sa môžu hodiny krátiť na 40 minút.
Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje (3). V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút.
Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov. Z dôvodu ochrany zdravia žiakov pred únavou z jednostrannej záťaže je vhodné zaraďovať do vyučovacích hodín krátke oddychové a telovýchovné chvíľky.
Hodina telesnej výchovy má začínať ľahkým rozcvičením a končiť ukľudňujúcimi cvikmi, aby sa žiaci na začiatku nasledujúcej vyučovacej hodiny mohli ľahšie koncentrovať.
3.2 Prestávkový režim
Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín.
Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku.
Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová. Zaraďovanie 5 minútových prestávok je z hľadiska ochrany zdravia žiakov nevyhovujúce.
3.3 Počet vyučovacích hodín v rámci dňa a týždňa
Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov: v 1. roč. 5 hod., v 2. a 3., roč. 5,5 hod., v 4. a 5. roč. 6 hod., v 6. a 7. roč. 6,5 hod., v 8. roč. 7 hod., vo vyšších ročníkoch 7 až 8 hodín.
Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 – 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 – 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka.
Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma. Počas voľných dní a v období prázdnin, určených najmä na aktívny oddych, sa nemajú zadávať rozsiahlejšie domáce úlohy.
3.4 Požiadavky na rozvrh hodín
Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými.
V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t. j. na koniec vyučovacieho dňa.
V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné.
Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia.
Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín. Na zmeny výkonnosti žiakov počas týždňa treba prihliadať aj pri zadávaní domácich úloh.
