Hospodárenie s majetkom zriaďovateľa v správe škôl a školských zariadení

1. Hospodárenie s majetkom zriaďovateľa

Školy a školské zariadenia (ďalej len „školy“) hospodária s majetkom zriaďovateľa, ktorý im zriaďovateľ zveril do správy.

Školy, ktoré zriadila obec, majú do správy zverený majetok obce a pri hospodárení s ním sú povinné dodržiavať a uplatňovať zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré musí mať každá obec vydané a schválené obecným zastupiteľstvom. Školy, ktoré zriadil vyšší územný celok (VÚC), majú do správy zverený majetok VÚC a pri hospodárení s ním sú povinné dodržiavať a uplatňovať zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku VÚC a Zásady hospodárenia s majetkom VÚC, ktoré musí mať každý VÚC vydané a schválené zastupiteľstvom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí, obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. (Osobitným predpisom je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.)

Podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku VÚC, VÚC  hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku vyššieho územného celku (ďalej len „správca“), ktorým je jeho rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. (Osobitným predpisom je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.)

Škola je zriadená buď ako rozpočtová, alebo príspevková organizácia, a tak jej zriaďovateľ môže zveriť do správy svoj majetok. Škola tak plní úlohu správcu majetku svojho zriaďovateľa.

Správa majetku zriaďovateľa podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku VÚC správa majetku vyššieho územného celku je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku vyššieho územného celku, ktorú mu vyšší územný celok zveril do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou.

2. Vznik správy majetku

Vznik správy majetku podľa platnej právnej úpravy je možný tromi spôsobmi, a to:

  1. zverením majetku do správy správcu,
  2. prevodom správy majetku a
  3. nadobudnutím majetku do vlastníctva obce vlastnou činnosťou správcu.

Zverenie majetku do správy je právny úkon, ktorý môže urobiť len vlastník majetku, teda len vlastník majetku môže svoj majetok zveriť do správy.

Ide o rozhodnutie vlastníka a nie o zmluvný vzťah alebo zmluvnú dohodu medzi vlastníkom a správcom majetku.

V prípade, ak obec alebo VÚC zriaďuje rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu, zveruje jej majetok do správy, ide o tzv. prvotné zverenie správy majetku obce alebo VÚC, a to z obce alebo VÚC na správcu. Obec alebo VÚC zveruje svoj majetok do správy zriaďovacou listinou pri zriadení rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie.

V prípade, že obec alebo VÚC zveruje majetok do správy správcovi, ktorý je už zriadený (napr. v prípade vykonaného zhodnotenia majetku obce zo strany obce alebo VÚC, ako aj  v prípade, že majetok obstará obec) urobí právny úkon – zverenie majetku do správy.

Podmienky zverenia majetku do správy (ale aj odňatia majetku zo správy) by mali byť uvedené v „Zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom“. Dôležité je najmä ustanoviť, ktorý orgán bude o tomto dôležitom právnom úkone rozhodovať – môže to byť len jeden z orgánov obce alebo VÚC, a to zastupiteľstvo alebo štatutárny orgán obce alebo VÚC. Majetok musí byť zverený do správy písomným úkonom, tak ako všetky právne úkony dotýkajúce sa nakladania s majetkom. V prípade zastupiteľstva to bude jeho uznesenie a v prípade štatutárneho orgánu obce alebo VÚC to bude jeho písomné rozhodnutie.

Napríklad: Obec zriadila základnú umeleckú školu (ZUŠ). Obecné zastupiteľstvo svojím uznesením rozhodlo:

  1. o jej zriadení k 1. 1. 20xx,
  2. o vydaní zriaďovacej listiny a
  3. o zverení majetku obce do správy ZUŠ ku dňu jej zriadenia.

Majetok, ktorý obec zverila do správy ZUŠ, uviedla do jej zriaďovacej listiny, a to vo vecnom a finančnom vyjadrení. Obec odovzdala „Protokolom o odovzdaní a prevzatí majetku“ majetok, ktorý bude mať ZUŠ v správe a s ktorým bude hospodáriť.

Napríklad: Obec zrušila základnú školu. Obecné zastupiteľstvo uznesením rozhodlo o jej zrušení k 31. 12. 20xx a zároveň rozhodlo o odňatí majetku obce zo správy základnej školy ku dňu jej zrušenia (základná škola bude zrušená bez právneho nástupcu, majetok prechádza na zriaďovateľa).

 

Školy musia mať majetok, ktorý dostali do správy ku dňu zriadenia, vymedzený vo svojej zriaďovateľskej listine. Vymedzenie musí byť vo vecnej aj finančnej podobe podľa § 21 ods. 9 písm. g) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. i) zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je povinnosťou obce, aby škole odovzdávala majetok do správy písomne a je žiadúce, aby spolu s písomnými formami rozhodnutia o zverení majetku do správy bol majetok škole odovzdaný aj protokolárne a aby tento protokol obsahoval všetky náležitosti dôležité pre zaevidovanie majetku do evidencie.

Prevod správy majetku obce alebo VÚC  znamená právny úkon, ktorým sa prevádza správa majetku obce alebo VÚC z jedného správcu  na iného správcu.

Prevod správy majetku obce je jeden zo spôsobov vzniku správy majetku obce alebo VÚC. Ako vyplýva aj z názvu, ide o prevod správy, t. j. o prípad, kedy sa prevádza správa majetku z jedného správcu na iného správcu. Sú to teda prípady, kedy si správcovia medzi sebou zmluvne prevádzajú správu majetku obce alebo VÚC. Zmluvnými stranami sú správcovia majetku, ktorým bol majetok obce zverený do správy, napr. jedna základná škola zmluvou prevedie do správy druhej základnej školy majetok obce, ktorý má v správe alebo základná umelecká škola zmluvne prevedie majetok do správy centra voľného času.

Zmluvnou stranou nemôže byť obec alebo VÚC, pretože obec nie je správca majetku, ale jeho vlastník!

Prevod správy majetku obce alebo VÚC ako jeden zo spôsobov vzniku správy majetku sa uskutočňuje písomnou zmluvou o prevode správy, ktorá okrem všeobecných náležitostí (§ 43 až § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) podľa § 6a ods. 3 zákona o majetku obcí a §6a ods. 3 zákona o majetku VÚC by mala obsahovať najmä:

  • určenie predmetu prevodu – správa akého majetku sa prevádza,
  • deň prevodu,
  • výšku odplaty, ak je prevod odplatný,
  • súhlas obce alebo VÚC, ak to určia zásady hospodárenia s majetkom obce alebo VÚC.

Zmluvnými stranami je „odovzdávajúci správca“ a „preberajúci správca“, pričom odovzdávajúci správca musí do zmluvy uviesť identifikáciu majetku, ktorého správu prevádza („predmet prevodu správy“). Odovzdávajúci správca zmluvou o prevode správy odovzdáva správu predmetu prevodu správy preberajúcemu správcovi.

Dôležitou náležitosťou zmluvy o prevode správy je prehlásenie, že sa preberajúci správca oboznámil so stavom predmetu prevodu správy, a že preberá jeho správu v takom stave, v akom stojí a leží.

Odovzdávajúci správca by mal tiež prehlásiť, že na predmete prevodu správy neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia ani iné práva tretích osôb.

V zmluve by malo byť dohodnuté aj fyzické odovzdanie a prevzatie predmetu prevodu správy vrátane vyhotovenia preberacieho-odovzdávajúceho protokolu.

Zmluva o prevode správy nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia v zmysle ustanovenia § 47a Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o nakladanie s verejným majetkom, a teda ide o povinne zverejňovanú zmluvu, ktorá môže nadobudnúť účinnosť najskôr nasledujúci deň po dni jej zverejnenia (ale môže sa dohodnúť aj neskorší deň).

V prípade uzatvárania zmlúv o prevode správy majetku je dôležité aplikovať nielen zákon o majetku obcí alebo zákon o majetku VÚC, ale aj „Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce alebo VÚC“.

V prípade prevodu správy majetku môže byť v „Zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce alebo VÚC“ ustanovené, že podmienkou platnosti zmluvy o prevode je súhlas vlastníka majetku, pričom tento súhlas môže udeliť jeden z orgánov obce alebo VÚC, a to zastupiteľstvo alebo štatutárny orgán obce alebo VÚC.

3. Práva a povinnosti školy ako správcu majetku

Škola ako správca majetku je oprávnená a povinná:

  • efektívne a účelne hospodáriť s majetkom zriaďovateľa,
  • zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok zriaďovateľa,
  • udržiavať, užívať ho a brať úžitky z nakladania a hospodárenia s ním,
  • chrániť ho pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
  • používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,
  • viesť majetok v účtovníctve podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Aká je zodpovednosť riaditeľa školy za hospodárenie s majetkom obce, ktorý má zverený do správy?

Riaditeľ školy je štatutárnym orgánom školy. Vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. V mene obce koná pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. V niektorých prípadoch hospodárenia a nakladania s majetkom, ktorý má v správe, musí mať súhlas starostu alebo obecného zastupiteľstva.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o majetku VÚC zásady hospodárenia s majetkom VÚC upravia najmä

  1. práva a povinnosti správcov,
  2. podmienky odňatia správy majetku správcom,
  3. postup a podmienky prenechávania majetku do užívania iným osobám,
  4. úkony správcov nad rámec zákona, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom,
  5. určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyžaduje schválenie zastupiteľstvom,
  6. spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených vyšším územným celkom alebo v ktorých má vyšší územný celok postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv, 19aa) s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä

  1. práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce,
  2. podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila,
  3. postup prenechávania majetku do užívania,
  4. nakladanie s cennými papiermi,
  5. ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce,
  6. spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom,
  7. kritériá na určenie majetku obce za prebytočný alebo neupotrebiteľný,
  8. podmienky, za ktorých bude možné znížiť kúpnu cenu oproti všeobecnej hodnote majetku pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a podmienky pre zníženie nájomného pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa,
  9. dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä prevody a nájmy nehnuteľností s malou výmerou a nízkou hodnotou alebo podporujúce všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný účel,
  10. právomoci a úlohy orgánov obce pri nakladaní s majetkom obce.

„Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce alebo VÚC“ sú dôležitou internou právnou úpravou, ktorá okrem iného výrazným spôsobom upravuje vzťah zriaďovateľa školy ako vlastníka majetku a školou ako správcom tohto majetku.

V prípade škôl je potrebné, aby pri hospodárení a nakladaní s majetkom svojho zriaďovateľa okrem zákonnej právnej úpravy dodržiavali a aplikovali aj internú právnu úpravu, ktorá okrem iného má upravovať:

  • práva a povinnosti správcov majetku pri správe majetku,
  • podmienky zverenia a aj odňatia majetku organizáciám, ktoré obec alebo VÚC zriadili,
  • ktoré úkony správcov majetku podliehajú schváleniu orgánmi obce alebo VÚC,
  • právomoci a úlohy orgánov obce alebo VÚC pri nakladaní s majetkom obce alebo VÚC.

Príklad ustanovení, ktorým sa určujú niektoré práva a povinnosti správcov majetku pri správe majetku

  1. Účtovnú evidenciu majetku, ktorý bol zverený do správy správcovi, vedie v účtovnej evidencii tento správca.
  2. Majetok zverený do správy poisťuje proti vzniknutým škodám zapríčinenými živelnou pohromou alebo konaním tretích osôb, zriaďovateľ. V ostatných prípadoch si zabezpečuje poistenie majetku správca na vlastné náklady.
  3. Správca nie je oprávnený majetok, ktorý mu bol zverený do správy, zaťažovať záložným právom tretích osôb, zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom alebo inou ťarchu, ktorá by znemožňovala alebo sťažovala obci nakladanie s týmto majetkom.
  4. Správca nie je oprávnený nadobúdať majetok jeho zámenou za majetok, ktorý mu bol zverený do správy, ďalej nie je oprávnený nadobúdať majetok darom, prípadne dedičstvom. Taktiež nie je oprávnený nadobúdať nehnuteľný majetok.
  5. Správca nie je oprávnený majetok, ktorý mu bol zverený do správy, prevádzať na tretie osoby.
  6. Správca za podmienok stanovených v týchto zásadách je oprávnený spravovaný majetok dať do prenájmu tretím osobám, pričom v nájomnej zmluve ako prenajímateľ je uvedený vlastník majetku a v zastúpení príslušný správca. Nájomnú zmluvu podpisuje štatutárny orgán správcu.
  7. Správca nie je oprávnený nadobúdať majetok jeho zámenou za majetok, ktorý mu bol zverený do správy, ďalej nie je oprávnený nadobúdať majetok darom prípadne dedičstvom. Taktiež nie je oprávnený nadobúdať nehnuteľný majetok.
  8. Správca za podmienok stanovených v týchto zásadách je oprávnený spravovaný majetok dať do prenájmu tretím osobám, pričom v nájomnej zmluve ako prenajímateľ je uvedený vlastník majetku t. j. obec a v zastúpení príslušný správca. Nájomnú zmluvu podpisuje štatutárny orgán správcu.

Príklad ustanovení, ktorým sa určujú niektoré podmienky zverenia a aj odňatia majetku organizáciám, ktoré obec alebo VÚC zriadili:

  1. Majetok sa do správy odovzdá formou písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku. V prípade, že sa do správy zveruje nehnuteľný majetok, zabezpečí príslušný organizačný útvar úradu zaevidovanie tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností.
  2. Obec pri zriaďovaní ROPO v zriaďovacej listine určí, ktorý majetok mesta sa zveruje novozriadenej ROPO do správy.
  3. Zriadenie ROPO a zverenie majetku do správy ROPO schvaľuje zastupiteľstvo.
  4. O zverení ďalšieho majetku mesta do správy rozhoduje starosta.
  5. K odňatiu majetku zo správy je obec povinná pristúpiť:
    1. ak si správca, ktorému bol majetok zverený do správy, neplní riadne svoje povinnosti správcu vyplývajúce pre neho z platných všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne z príslušných ustanovení týchto zásad;
    2. ak je v záujme obce využívať majetok zverený do správy iným spôsobom, prípadne na iný účel v záujme účelnejšieho využitia tohto majetku;
    3. ak ide o majetok, ktorý je pre správcu prebytočný alebo neupotrebiteľný;
    4. v prípade reorganizácie správcu resp. pri zmene predmetu jeho činnosti;
    5. pri zániku spoločnosti bez právneho nástupcu.
  6. O odňatí majetku zvereného do správy alebo jeho časti rozhoduje starosta.
  7. O odňatí zvereného majetku alebo jeho časti zo správy vyhotoví príslušná organizačná zložka úradu písomný protokol o odňatí majetku alebo jeho časti, okrem prípadov odňatia majetku zo správy, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstva, pri prevode majetku na tretie osoby.

4. Nakladanie s majetkom v školách a školských zariadeniach

Školy nakladajú s majetkom v súvislosti s výkonom svojej činnosti, pre ktorú boli zriadené (výchovno-vzdelávacia činnosť). Formy nakladania s majetkom sú vykonávanie prevodov vlastníctva majetku obce/VÚC a prenechávanie majetku obce/VÚC do užívania.

V aplikačnej praxi sa nepredpokladá, že školy budú vykonávať zmluvné prevody vlastníctva majetku, ktorý im je zverený do správy. Toto je výsostné právo vlastníka majetku, teda zriaďovateľa školy. Najobvyklejším spôsobom hospodárenia a nakladania s majetkom zo strany škôl ako správcov je prenechávanie zvereného majetku do dočasného užívania inej právnickej alebo fyzickej osobe.

Dočasným užívaním majetku sa rozumie jeho nájom alebo výpožička.

Škola ako správca majetku je povinná pri prenechávaní majetku do dočasného užívania postupovať podľa platnej právnej úpravy. Ide o zákonom regulovaný postup pri výbere subjektu, ktorému sa dá majetok do užívania.

Škola ako správca majetku je povinná pri prenechávaní majetku do dočasného užívania aplikovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce/VÚC, v ktorých musí byť podľa §9 ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí určený postup prenechávania majetku obce/VÚC do užívania.

Škola ako správca majetku musí rešpektovať ustanovenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce/ VÚC, v ktorých musí byť určené aj to, ktorý orgán je kompetentný rozhodovať o tom, či, komu a za koľko sa majetok obce/VÚC ponechá na dočasné užívanie.

Aplikácia právnej úpravy pri prenechávaní majetku obce do nájmu zo strany školy ako správcu majetku:
Podľa § 9aa zákona o majetku obcí sa prenechávaním majetku obce do nájmu primerane používajú ustanovenia § 9a ods. 1 až 8 a 10 až 14 zákona o majetku obcí. V zmysle cit. ustanovení sa výber subjektu pre prenechanie majetku do jeho dočasného užívania musí vykonať zákonne a transparentne, a to na základe obchodnej verejnej súťaže alebo tzv. priameho prenájmu (v tomto prípade nejde o stanovenie užívateľa priamo, ale na základe ponukového konania). Podľa týchto ustanovení musí postupovať aj škola ako správca majetku obce.

Škola nemôže previesť a/ani prenechať majetok do dočasného užívania priamo podľa §9a ods. 10 zákona o majetku obcí fyzickej osobe, ktorá je v tejto obci starostom obce, poslancom obecného zastupiteľstva, štatutárnym orgánom právnickej osoby zriadenej obcou (riaditeľ školy), prednostom obecného úradu, zamestnancom obce, hlavným kontrolórom obce, a blízkou osobou týchto vymenovaných osôb.

Zákon o majetku obcí ustanovuje pri nájme výnimky, a to v zmysle §9aa ods. 2 zákona o majetku obcí. Výnimky sa vzťahujú na nájom:

  • hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur,
  • majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,
  • majetku obce, ak úhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20 000 eur,
  • nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci,
  • majetku obce obstaraného z verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ak ich poskytnutie bolo podmienené povinnosťou obce zabezpečiť využitie tohto majetku v súlade s podmienkami, za ktorých sa verejné prostriedky poskytli,
  • majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, ak sú splnené tri podmienky:
    1. zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a všeobecnú hodnotu nájomného obec zverejní na úradnej tabuli, na svojom webovom sídle, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu, pričom tieto údaje sú zverejnené najmenej do schválenia nájmu,
    2. osobitný zreteľ je zdôvodnený v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom obce a
    3. všeobecná hodnota nájomného je stanovená znaleckým posudkom, ktorý v deň schvaľovania nájmu nie je starší ako deväť mesiacov; stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného znaleckým posudkom sa nevyžaduje, ak hodnota nájomného v úhrne za celé obdobie nájmu neprevyšuje 7 500 eur alebo pri obciach nad 30 000 obyvateľov hodnota nájomného v úhrne za celé obdobie nájmu neprevyšuje 15 000 eur na základe preukázateľného porovnania s obdobným nájmom alebo inou verejne dostupnou ponukou na nájom obdobnej veci, ak osobitné predpisy o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a meste Košice neustanovujú inak.

V zmysle §9aa ods. 4 a 5 zákona o majetku obcí hodnota nájomného (ak ide o nájom, pri ktorom úhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20 000 eur alebo o nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa), ako aj hodnota jednorazovo poskytnutého plnenia sa určí ako úhrn plnení poskytovaných obci počas celej doby nájmu, pričom:

  1. hodnota nájomného sa zaratúva bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto uplatňuje,
  2. hodnota nájomného prijímaná spoluvlastníkmi predmetu sa rozpočítava podľa veľkosti ich podielov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, považujú sa za rovnaké,
  3. prijímané hodnoty nájomného na základe viacerých zmlúv sa nesčítavajú,
  4. do hodnoty nájomného sa zaratúva aj predĺženie trvania zmluvy na dobu určitú, ak nájomná zmluva umožňuje jednostranné predĺženie jej trvania,
  5. pri nájme na dobu neurčitú sa predpokladá, že nájom je uzatvorený na dobu 10 rokov,
  6. zmluvné sankcie a náklady spojené s užívaním majetku obce sa nezohľadňujú,
  7. sa predpokladá, že bude poskytnutá najvyššia možná hodnota plnenia z nájomnej zmluvy.

Obec je povinná prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci. V zákone o majetku obcí sú stanovené aj výnimky, kedy obec môže prenechať svoj majetok do nájmu aj za nižšie nájomné než je hodnota nájomného zistená na základe porovnania alebo všeobecná hodnota nájomného (§9aa ods. 3 zákona o majetku obcí).

Škola ako správca majetku obce majetok, ktorý jej je zverený do správy alebo časť tohto majetku (napr. telocvične a iné športoviská), prenecháva dočasne do užívania inej právnickej alebo fyzickej osobe, ak jej je toto oprávnenie zverené v zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce/VÚC. Realizuje to formou uzatvárania zmlúv o výpožičke alebo nájomných zmlúv.

V aplikačnej praxi najčastejším spôsobom prenechávania majetku do dočasného užívania inej právnickej alebo fyzickej osobe je uzatváranie nájomných zmlúv, a to na krátkodobý alebo dlhodobý prenájom.

Pri uzatváraní nájomných zmlúv škola postupuje:

  • podľa zákona o majetku obcí, resp. podľa zákona o majetku VÚC,
  • podľa § 6 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov – obec schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme a prenájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia, ktorej je zriaďovateľom; obec môže poveriť schvaľovaním riaditeľa školy, resp. podľa § 9 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov – samosprávny kraj schvaľuje návrh zmluvy o nájme a prenájme školských budov a miestností a o nájme priľahlých priestorov školy a školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom; samosprávny kraj môže poveriť schvaľovaním riaditeľa školy;
  • podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov pri uzatváraní zmlúv o nájme nebytových priestorov,
  • podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovení § 663 až § 719 (nájomná zmluva) a ostatných právnych predpisov týkajúcich sa nájmu pri uzatváraní zmlúv o nájme stavieb, pozemkov a hnuteľného majetku.

Pri výbere nájomcu musí aplikovať aj zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce/VÚC.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona škola ako prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie nájomcovi zmluvou o nájme; nebytové priestory sa prenajímajú len na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu a musí obsahovať:

  1. predmet nájmu,
  2. účel nájmu,
  3. výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia,
  4. ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Pri prenájme nebytových priestorov je dôležitý obsah zmluvy o nájme. Absencia niektorej obsahovej náležitosti zmluvy o nájme znamená jej absolútnu neplatnosť.

Okrem vyššie uvedených zákonných náležitostí by mala zmluva o nájme nebytových priestorov obsahovať tieto podstatné náležitosti:

  1. zákonné podmienky odstúpenia od zmluvy, dĺžku výpovednej zmluvy,
  2. ďalšie ustanovenia, napr.
    • o možnosti zmeny výšky nájomného v prípade zmeny súvisiacich právnych predpisov alebo v prípade objektívnej potreby prenajímateľa,
    • o povinnostiach nájomcu zabezpečiť všetky bezpečnostné, hygienické a protipožiarne opatrenia vyplývajúce z platných právnych predpisov,
    • o možnosti kontroly nájomného vzťahu prenajímateľom,
    • o povinnostiach nájomcov majetok hospodárne užívať, chrániť ho pred poškodením, zničením alebo stratou, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

Doba prenájmu je vždy predmetom dohody medzi prenajímateľom a nájomcom.

Prílohou zmluvy o nájme by mal byť aj tzv. kalkulačný list, ktorý musí obsahovať kalkuláciu ceny služieb spojených s nájmom, ak sú predmetom nájmu nebytové priestory a sú v nich zo strany prenajímateľa zabezpečované služby spojené s nájmom.

Škola ako prenajímateľ musí byť v zmluve o nájme označená názvom a sídlom, identifikačným číslom a uvedením mena a priezviska štatutárneho orgánu, ktorý za ňu koná. Keďže je nájom odplatný, je vhodné už v rámci identifikačných údajov uviesť aj bankový účet, na ktorý má nájomca platiť nájomné.

Nájomca musí mať v zmluve o nájme uvedené meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania resp. obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu nájomcu. Ak je nájomca podnikateľom, je potrebný údaj o identifikačnom čísle a informácia o podnikateľskom oprávnení.

Škola ako prenajímateľ:

  • má povinnosť zabezpečiť nájomcovi predmet nájmu spôsobilý k riadnemu užívaniu,
  • má právo aby nájomca predmet nájmu užíval riadne, aby ho nepoškodzoval,
  • môže žiadať, aby nájomca na svoje náklady robil bežnú údržbu nehnuteľnosti a drobné opravy a aby nájomník odstránil nedostatky, ktoré spôsobil, alebo stavebné úpravy, ktoré vykonal bez súhlasu majiteľa.

Nájomca:

  • nesmie na predmete nájmu robiť úpravy bez písomného súhlasu prenajímateľa, výnimkou je bežná údržba predmetu nájmu,
  • predmet nájmu musí odovzdať v takom stave, v akom ju od prenajímateľa prevzal, pričom sa prihliada na bežné opotrebovanie,
  • predmet nájmu by mal odovzdať najneskôr ku dňu skončenia platnosti nájomnej zmluvy alebo ku dňu písomne dohodnutom s prenajímateľom.