Financovanie havarijných situácií škôl a školských zariadení

1. Úvod

Za havarijnú situáciu sa považuje udalosť, ktorou boli alebo sú vážne ohrozené životy a zdravie osôb, alebo udalosť, ktorou bola na majetku školy spôsobená škoda ohrozujúca jej prevádzku.

Riaditeľ školy, v ktorej vznikla havarijná situácia, zabezpečí objekt tak, aby vzniknutá havária neohrozovala životy a zdravie osôb, ktoré sa v objekte a v jeho blízkosti bezprostredne nachádzajú. O vzniknutej situácii okamžite informuje svojho zriaďovateľa a postupuje v zmysle interného predpisu zriaďovateľa školy na riešenie havarijných situácií.

Svojmu zriaďovateľovi poskytne všetky potrebné informácie a doklady, ktoré treba uviesť do žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na odstránenie havarijného stavu.

Cieľom článku je jednoduchým spôsobom opísať riaditeľom a zriaďovateľom škôl, ako postupovať pri podávaní žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie havarijných situácií v školách.

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, resp. iného zriaďovateľa majú možnosť v rámci financovania získať finančné prostriedky nielen na osobné a prevádzkové náklady, ale takisto na riešenie havarijných situácií v súlade so zákonom NR SR č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Za iného zriaďovateľa školy sa považuje:

  • regionálny úrad (§ 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z.),
  • štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť (§ 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z.),
  • iná právnická alebo fyzická osoba (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z.).

2. Legislatívne východiská

  • Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
  • Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
  • Zákon NR SR č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Nariadenie vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov
  • Smernica č. 47/2017, ktorou sa určuje postup pri poskytovaní finančných prostriedkov na riešenie havarijných situácií v znení smernice č. 47/2021 a 36/2024.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) môže na odstránenie havarijných situácií škôl prideliť zriaďovateľovi účelovo určené finančné prostriedky z kapitoly ministerstva školstva, resp. z kapitoly ministerstva vnútra.

3. Základné pojmy

Havarijná situácia môže vzniknúť v dôsledku vplyvu prírodných živlov (povodne, veterné, snehové smršte…), fyzickým opotrebením materiálov alebo únavou materiálov.

V praxi sa často stretávame s tým, že zriaďovatelia a riaditelia základných škôl z dôvodu nedostatočného množstva finančných prostriedkov na prevádzkové náklady často zanedbávajú bežnú údržbu a drobné opravy škôl. Dlhodobé zanedbanie údržby veľakrát prepukne až do havarijnej situácie, ktorá už ohrozuje plynulý chod a prevádzku školy alebo ohrozuje bezpečnosť a zdravie žiakov a zamestnancov školy.

Za havarijnú situácie považujeme udalosť, ktorou:

  • sú vážne ohrozené životy a zdravie osôb v školách, resp. školských zariadeniach,
  • je na majetku školy, školského zariadenia spôsobená škoda ohrozujúca jej prevádzku.

Opravy môžeme definovať ako stavebné práce a služby vykonávané na zabezpečenie riadneho fungovania budov škôl. Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo mechanické poškodenie majetku s cieľom uvedenia do pôvodného, predchádzajúceho, resp. prevádzkyschopného stavu.

Opravou majetku sa zamedzuje a zabraňuje ďalšiemu vzniku poškodenia, zabezpečuje sa plynulosť a bezpečnosť používania majetku, a to i napriek zabudovaniu kvalitatívne nových prvkov, ktoré však neovplyvňujú výkonnosť a spôsob využitia majetku.

Štandardnou údržbou sa myslia udržiavacie práce, ktoré sú potrebné na spomalenie fyzického opotrebenia, aby sa zamedzilo prehlbovaniu menších porúch, ktoré by v budúcnosti prerástli do havarijnej situácie a ohrozovali prevádzku školy.

Keďže nie vždy možno uviesť majetok do pôvodného (predchádzajúceho) stavu, pretože v súčasnosti už nie sú k dispozícii pôvodné materiály alebo ich použitie je neefektívne, za opravu sa považuje aj uvedenie majetku do prevádzkyschopného stavu s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, a to i v prípade, že nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku ani k zmene účelu použitia.

Rekonštrukciou sa rozumie taký zásah do hmotného majetku, ktorý má za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo zmenu technických parametrov, pričom za zmenu technických parametrov sa nepovažuje použitie iného materiálu s porovnateľnými vlastnosťami.

Technické zhodnotenie majetku predstavuje zásadnú zmenu technických parametrov majetku, jeho účelu a použitia, rozšírenie príslušenstva. Medzi technické zhodnotenie majetku patria výdavky na:

  • dokončené nadstavby,
  • prístavby,
  • stavebné úpravy,
  • rekonštrukciu,
  • modernizáciu.

Nadstavby – sú zmeny dokončených stavieb, ktorými sa stavby zvyšujú.

Prístavby – zmeny dokončených stavieb, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou.

Stavebné úpravy – sú zmeny, pri ktorých sa zachováva vonkajšie aj výškové ohraničenie stavby.

Modernizáciou sa rozumie najmä rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti majetku o také novšie prvky alebo predmety, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku, alebo môže ísť aj o samostatné predmety, ktoré spolu súvisia a budú slúžiť na spoločné použitie ako jeden majetkový celok.

Z bežných výdavkov sa v prevažnej miere financujú nasledujúce havarijné situácie:

  • oprava strechy (ak sa rovná strecha opravuje tak, že ostane rovnou, vymení sa len krytina, nie tvar strechy),
  • výmena okien a dverí,
  • oprava sociálnych zariadení,
  • výmena radiátorov,
  • oprava elektroinštalácie,
  • oprava komína,
  • oprava palubovky,
  • oprava kanalizácie atď.

Bežné výdavky = financovanie rutinnej a štandardnej údržby.

Z kapitálových výdavkov sa v prevažnej miere financujú nasledujúce havárie:

  • stavebné úpravy, poškodenie suterénu, pivničných priestorov (plesne na stenách, vlhkosť v miestnostiach a podobne) vrátane chýbajúcej izolácie suterénu proti spodnej vode či zemnej vlhkosti; zrealizovaním predmetnej hydroizolácie dôjde k zmene technických parametrov v suterénnych priestoroch,
  • rekonštrukcia kotolne s výmenou kotlov a potrebnou regulačnou technikou,
  • rekonštrukcia vykurovacieho systému,
  • rekonštrukcia sociálnych zariadení,
  • rekonštrukcia strechy (z rovnej strechy na šikmú – sedlovú, kde môžu podľa možnosti vzniknúť prípadne aj nové podkrovné priestory na zvýšenie priestorovej kapacity),
  • zateplenie obvodových múrov, fasády, striech, stropov, čím vznikne kvalitatívna zmena technických parametrov v úspore kúrenia, energií oproti pôvodnému stavu,
  • statické zabezpečenie budov atď.

Porušenie stability stavby (praskliny), porušenie požiarnej bezpečnosti, životného prostredia, poškodenie základov (nadmerné sadanie), kde treba navrhnúť napr. pilotáž, podbetónovanie základov a pod. na zaistenie stability budovy.

Kapitálové výdavky = financovanie rekonštrukcie a modernizácie.

Bližšia špecifikácia niektorých pojmov je uvedená v § 29 Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

4. Postup pri predkladaní žiadosti

Pri predkladaní žiadosti na havarijné situácie musí zriaďovateľ postupovať v zmysle smernice Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 47/2017, ktorou sa určuje postup pri poskytovaní finančných prostriedkov na riešenie havarijných situácií v znení smernice č. 47/2021 a 36/2024 (ďalej len „smernica“).

Riaditeľ školy spolupracuje so zriaďovateľom školy a upozorňuje ho na vzniknuté nedostatky, ktoré sa nachádzajú v škole a ktoré nezvláda riešiť z normatívneho financovania v rámci finančných prostriedkov určených na prevádzku školy.

Žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie havarijných situácií (ďalej len „žiadosť“) predkladá zriaďovateľ školy spolu s požadovanými prílohami na regionálny úrad školskej správy.

Zriaďovatelia predkladajú žiadosti:

  • priebežne,
  • počas kalendárneho roka,
  • podľa potrieb.

V žiadosti musí byť uvedené, aký druh finančných prostriedkov zriaďovateľ požaduje na odstránenie havarijnej situácie, či ide o bežné, alebo kapitálové výdavky (pozri ekonomickú klasifikáciu).

Regionálny úrad školskej správy po prijatí žiadosti posúdi jej obsahovú a formálnu stránku, posúdi výšku požadovaných nevyhnutných finančných nákladov potrebných na odstránenie havarijnej situácie. V prípade potreby požiada zriaďovateľa o vysvetlenie, resp. doplnenie predložených dokladov.

Po preskúmaní žiadosti odborom školstva opodstatnenú havarijnú situáciu zaeviduje do internetového zoznamu havarijných stavieb registrovaných pre ministerstvo školstva.

Ministerstvo školstva vedie samostatne zoznam požiadaviek havarijných situácií na:

  • bežné výdavky,
  • kapitálové výdavky.

Regionálny úrad školskej správy po zaradení žiadosti písomne oznámi svoje stanovisko k podanej žiadosti zriaďovateľovi školy.

4.1 Náležitosti žiadosti

Stručný názov havarijnej situácie, z ktorého musí jasne vyplývať účel a druh výdavkov.

Výmena okien, výmena dverí, oprava kotla, oprava ÚK, oprava sociálneho zariadenia, oprava strechy… patrí do skupiny bežných výdavkov.
Rekonštrukcia strechy, rekonštrukcia kotolne, rekonštrukcia budovy… – tieto havarijné situácie patria do kapitálových výdavkov.

Niektoré havarijné situácie zriaďovatelia pomenúvajú veľmi všeobecne (havarijný stav školy, telocvične, oprava budovy základnej školy atď.). V takýchto prípadoch je ťažké určiť ich podstatu.

V prípade, že havarijné situácie s veľkou finančnou požiadavkou zahŕňajú viacero problémov (napr. oprava podláh a výmena okien – 150 000 € alebo oprava ústredného kúrenia, okien a podláh – 120 000 €), takto definované požiadavky treba po konzultácii s príslušným odborným zamestnancom rozdeliť zvlášť na okná a zvlášť na podlahy, samostatne riešiť ústredné kúrenie. V prípade, že ide o malý finančný objem havárie, požiadavky možno nechať spojené (napr. oprava podláh a omietok – 7 500 €).

Podrobnejšie opísať vzniknutú havarijnú situáciu a uviesť príčiny jej vzniku.

Najčastejšie príčiny vzniku:

  • dlhovekosť,
  • agresívne poveternostné vplyvy,
  • skorodovaná a perforovaná strešná krytina,
  • nefunkčná zatekajúca klampiarska konštrukcia,
  • prehnité drevené rámy,
  • nepriliehavosť okenných krídiel atď.

 

4.2 Prílohy k žiadosti

Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú prílohy:

  • odborný posudok,
  • osvedčenie,
  • doklad o vlastníctve,
  • rozpočet,
  • fotodokumentácia.

Odborný posudok je stanovisko právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá označila udalosť za havarijnú situáciu.

Stanovisko môže vydať osoba spôsobilá vydávať takéto doklady v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

Odborný posudok revízneho technika, resp. odborníka spôsobilého vykonať odborný posudok podľa charakteru havarijnej situácie na strechách, napr. stavebný špecialista, súdny znalec – špecialista v príslušnom odbore a pod.

Osvedčenie je doklad o spôsobilosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vydala stanovisko – odborný posudok, kde označila, že ide o havarijnú situáciu.

Autorizačné osvedčenie vydané Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ktoré danú osobu splnomocňuje vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe.

List vlastníctva dokazujúci, že budova, v ktorej vznikla havarijná situácia, je majetkom zriaďovateľa a využíva sa na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu žiakov.

Informujte sa u príslušného zamestnanca na odbore školstva, či list vlastníctva treba overiť, alebo postačí stiahnutý z internetového portálu.

Rozpočet, ktorým zriaďovateľ preukazuje predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
Položkovitý rozpočet alebo cenová ponuka, ktorá obsahuje náklady na jednotlivé práce, tovary a služby, ktoré treba vykonať na odstránenie havarijnej situácie.

Rozpočet spracuje, podpíše a opečiatkuje odborne spôsobilá osoba a za objednávateľa zriaďovateľ. Predpokladané finančné náklady musí určiť napr. projektant, autorizovaný architekt na stavebné práce.

Konkrétny výpočet potrebných finančných prostriedkov na riešenie havarijnej situácie musí vychádzať z odborného posudku k danej havárii (predložený k žiadosti).

Priloženú fotodokumentáciu treba dodať predovšetkým v elektronickej podobe (CD alebo zaslať mailom príslušnému zamestnancovi na odbor školstva).

Príslušnú fotodokumentáciu zamestnanec priloží ku každej požiadavke do zoznamu vedeného cez internetovú aplikáciu, preto treba fotodokumentácii venovať zvýšenú pozornosť.

Fotodokumentáciu treba zaslať v elektronickej podobe ako súbory vo formáte JPG.

K žiadosti treba predložiť fotodokumentáciu zachytávajúcu skutočný stav havarijnej situácie.

 

5. Dôležité upozornenie

Finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií škôl sa poskytujú v priebehu roka v zmysle § 4c zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a príslušnej smernice ministerstva školstva.

Ministerstvo prideľuje nenormatívne účelovo určené finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu.

Pri prideľovaní rozhoduje najmä stupeň naliehavosti:

  • charakter havárie,
  • rozsah vzniknutej škody (hrozí okamžité uzavretie školy…),
  • miera možného ohrozenia prevádzky a bezpečnosti v škole.

Regionálny úrad školskej správy po pridelení finančných prostriedkov z ministerstva vnútra do 15 dní písomne oznámi zriaďovateľovi školy výšku a účel pridelených nenormatívnych finančných prostriedkov účelovo určených na riešenie danej havarijnej situácie.

Zriaďovateľ školy v súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. do 15 dní od prijatia oznámenia z regionálneho úradu o pridelení finančných prostriedkov rozpíše tieto finančné prostriedky škole vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

Pri uzatvorení zmluvy na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb ste povinní postupovať v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky ste povinní vrátiť v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prijímateľ je povinný tieto finančné prostriedky vrátiť na účet ministerstva vnútra bez vyzvania s avízom o zaslanej platbe.

Avízo o zaslanej platbe spolu so špecifikáciou platby zašle zriaďovateľ písomne na adresu MŠVVaM SR, na sekciu ekonomiky. Kópiu vystaveného avíza, v ktorom sa uvedie názov zriaďovateľa, názov školy, účel havarijnej situácie, výška vrátenej sumy a druh finančných prostriedkov (bežné alebo kapitálové výdavky), treba zaslať aj na adresu príslušného regionálneho úradu školskej správy najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa vrátenia. Ako variabilný symbol sa uvádza kód financovania.

V prípade, že prijímateľ použije finančné prostriedky na iný účel, ako mu boli pridelené, bude to považované za porušenie finančnej disciplíny.

Ministerstvo školstva každý štvrťrok aktualizuje na svojom webovom sídle www.minedu.sk v rámci financovania regionálneho školstva zoznam škôl a ich zriaďovateľov, ktorým poskytlo, pridelilo finančné prostriedky na odstránenie havarijných situácií. V zozname je uvedený názov zriaďovateľa, sídlo školy, účel použitia a výška pridelených finančných prostriedkov.

Keďže nemožno vyhovieť všetkým opodstatneným žiadostiam na odstránenie havarijných situácií, niektorí zriaďovatelia sú nútení pretrvávajúce havarijné situácie odstrániť z vlastných, resp. z iných zdrojov, napr. z európskych fondov.

Zriaďovateľ školy upovedomí regionálny úrad školskej správy, že aj napriek neprideleniu finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva školstva, resp. kapitoly ministerstva vnútra musel havarijnú situáciu odstrániť z iných zdrojov.

Zriaďovateľ upovedomí regionálny úrad školskej správy aj v prípade, že došlo k čiastočnému odstráneniu havarijnej situácie a výška požadovaných finančných prostriedkov na riešenie havarijnej situácie sa znížila, resp. sa havarijná situácia v dôsledku pretrvávania zhoršila a pôvodne predpokladané finančné prostriedky nepostačia na odstránenie havarijnej situácie.

Na základe aktualizácie požiadaviek od zriaďovateľov regionálny úrad školskej správy zabezpečí úpravu požiadaviek v zozname, a to takto:

  1. zníži alebo zvýši požadovanú výšku finančných prostriedkov,
  2. ukončí pôvodnú požiadavku v zozname a uvedie novú žiadosť.

6. Záver

Najčastejšie nedostatky z praxe:

  • Nesprávne zaradenie havárie podľa ekonomickej klasifikácie.
  • Všeobecné pomenovanie havarijnej situácie, napr. havarijný stav telocvične, oprava budovy atď.
  • Havarijné situácie s veľkou finančnou požiadavkou zahŕňajú v názve viacero problémov.
  • Priložené fotografie neobsahujú v hlavičke dokumentu názov obce, školy a názov havarijnej situácie.
  • Predložená fotodokumentácia je iba v papierovej forme.
  • Nepodpísaný rozpočet.
  • Chýbajúce prílohy.

Zriaďovatelia predkladajú žiadosti aj na originálne kompetencie – školské kluby detí, školské jedálne – tie sú neakceptovateľné.

Zriaďovatelia škôl vo väčšine prípadov nevyčleňujú finančné prostriedky na opravy a údržby z vlastného rozpočtu, čím dochádza k dlhodobému zanedbávaniu starostlivosti o majetok.

Opravy a údržby škôl, ktoré sú majetkom obce, treba riešiť systematicky, pravidelne, zabezpečiť systém plánovania. Vyžaduje si to mať stanovený harmonogram pravidelnej údržby, opráv, rekonštrukcie a modernizácie majetku s odbornou starostlivosťou. Určili by sa priority a v mnohých prípadoch by sa predišlo vzniku havarijných situácií.